Túto kapitolu som už v skoro podobnej forme uverejnil aj v knihe Život po smrti. Tu ju ešte doplním a rozviniem a pre lepšie pochopenie súvislostí dopĺňam aj obrázky.

Pre lepšie pochopenie súvislostí si skúsme predstaviť, že cesta každej Duše niekde začala a niekam smeruje. Na začiatku svojej cesty je Duša ešte veľmi nevyvinutá, neskúsená, takpovediac na najnižšom možnom vývojovom stupni. Na obrázku je to tá prvá Duša, kde zahájila svoju púť po špirále. Úplne novovzniknutá začiatočnícka Duša sa po smrti zaradí na spodok špirály, odtiaľ vyšle časť svojho Ja a pošle ho do ďalšieho kola života. Postupne počas jednotlivých inkarnácii Duša zbiera skúsenosti, posilňuje sa a zvyšuje sa aj jej sebauvedomenie a vnútorná sila. Tento postupný vývoj si môžeme predstaviť ako určitú špirálu, po ktorej sa Duše pohybujú.

Každá Duša je na určitom stupni, zakaždým je na inom stupni vývoja na tejto špirále, podľa toho, kam už sa stihla od začiatku svojej cesty celkovo dopracovať. V princípe platí, že ak Duša zvládne prekážky, ktoré si pre danú inkarnáciu stanovila, posúva sa vždy o maličký kúsok na špirále vpred. Naopak, pokiaľ svoj boj v tomto živote vzdá, alebo sa úplne minie cieľa, ktorý si tu predsavzala, ostáva stáť na mieste. A to sú tie najhoršie momenty, ktoré Duša môže zažiť. Z hľadiska svojho vývoja a posunu jednoducho stojí na mieste, nikam sa nehýbe a musí to v ďalšej inkarnácii podľa možností prácne naprávať, aby sa mohla posunúť dopredu.

Na tejto špirále má každá Duša svoje miesto, svoju úroveň, ktorú už dosiahla. V tejto rovine neberieme do úvahy príslušnosť Duší ku konkrétnym paralelným svetom, či ich vzájomné šachové partie, ani „kradnutie“ Duší z domovských Paralelných svetov do cudzích Paralelných svetov. Vývoj všetkých Duší postupuje pomaličky vpred akoby nezávisle od všetkých týchto kotrmelcov, ktoré sa dejú s ich vyslanými časťami určenými na inkarnácie. Skúsme si to predstaviť ako určitý vyšší princíp, ktorý tu funguje naprieč všetkými svetmi a všetko je zariadené tak, aby sa Duše mohli vyvíjať a posúvať sa na tejto pomyselnej špirále smerom hore. Nepozerajme sa na tento pojem „priestorovo“ v zmysle – keď je Duša vo svojom domovskom paralelnom svete, tak ako môže zároveň byť aj na nejakej špirále? Či dokonca ako môže byť inkarnovaná súčasne v niekoľkých alternatívnych realitách? Ak to budeme chcieť obsiahnuť mozgom, pravdepodobne neuspejeme. No ak sa pozriete na obrázok, snáď sa pochopíme. Centrálna časť Duše je na Špirále a vysiela fragmenty svojej Duše na reinkarnovanie a zbieranie skúseností. Duša sa teda dokáže rozdeliť bez akejkoľvek ujmy v tejto pozícii. Práve naopak, čím viac alternatív dokáže obsiahnuť, tým rýchlejšie sa vie na špirále posúvať vpred.
Každá Duša, ktorá už niekam postúpila a má už určitý status na tej špirále, dokáže si vytvárať aj niekoľko alternatívnych realít a vďaka tomu rýchlejšie postupovať. Tie alternatívne reality sú v inej časopriestorovej smyčke. A čím je staršia duša, vie si vytvoriť viac alternatívnych realít (napr. päť), a rýchlejšie sa posúvať. Vznikajú aj tzv. spriaznené duše. Tie si počas vývoja navzájom pomáhajú, a pripoja sa, až keď Duša dozrie, zladia sa v jeden celok a vtedy je Duša dozretá – jej satelity sa vrátia a spoja do jedného celku na vrchu špirály.

Takto sa teda Duše pomaličky posúvajú na svojej púti vpred a každou inkarnáciou silnejú – pokiaľ teda splnia to, čo si samé do toho života predsavzali. Stavajú si do cesty prekážky, ktoré ich posilňujú, a učia sa. Každou zvládnutou prekážkou sú silnejšie a rozvinutejšie. Samozrejme, ak zlyhajú, skúška sa opakuje znovu, prípadne ešte aj so sťaženými podmienkami.
Základom učenia je to, aby jedinec počas života pochopil svoj osud, svoju cestu a zvládol to skĺbiť so svojim neraz neľahkým životom. To je ten toľkokrát spomínaný princíp karmy. Karma je vlastne akýsi všeobecne platný zákon, ktorý umožňuje Dušiam postupne sa v jednotlivých inkarnáciách rozvíjať. Je to súbor prekážok a stanovených podmienok, ktorý si Duša sama dobrovoľne postaví do cesty, aby ich prekonaním posilnila seba samú na ceste po špirále.

Pri tejto téme asi každého napadne otázka, čo je pomyselným cieľom Duší pri ich púti po tejto špirále. Tu trošku zabŕdneme aj do mierne kontroverzných tém. Možno logický predpoklad by bol, že ak Duša absolvuje celú túto vývojovú špirálu, dostane sa na jej vrchol a stane sa z nej niečo ako karmický majster, ktorý bude ostatným Dušiam pomáhať pri výbere vhodných inkarnácii a určovaní prekážok, ktoré ich môžu posunúť vpred. Avšak toto všetko sa deje z tohto pohľadu len „tu dole“, na úrovni paralelných svetov. Celé inkarnačné cykly, ich zákonitosti a pravidlá sa týkajú len Duší, ktoré sa ešte po špirále pohybujú a postupne sa vyvíjajú. Samozrejme sú niektoré Duše viac vyvinuté, ktoré majú možno už len pár krokov do cieľa a potom sú také, ktoré budú mať pred sebou ešte veľmi dlhú púť.
Ale vráťme sa naspäť k pôvodnej otázke – čo je na pomyslenom konci tejto špirály? Keď Duša absolvuje naozaj všetko, čo ju nejakým spôsobom malo sformovať, posilniť a posunúť vo vývoji vpred, ocitne sa na vrchole tejto špirály. Tu nastáva zlomový moment, ktorý je akousi záverečnou skúškou pre Dušu, či sa už naozaj naučila všetko, čo sa tu v hmotnom svete naučiť mohla. Či má zvládnuté všetky body programu, či je takpovediac očistená od všetkých väzieb, ktoré ju spútavajú s hmotnou úrovňou a či je dostatočne silná na to, aby mohla postúpiť do úplne iného levelu. Pokiaľ túto skúšku, respektíve akýsi filter prejde úspešne, dostáva sa do úrovne, odkiaľ sa už inkarnovať nemusí – niektoré formy náboženstiev to nazývajú Nirvána. Než však do tej pomyselnej Nirvány vstúpi Duša, stáva sa akýmsi strážcom tejto úrovne, dostáva možnosť či nutnosť tu zotrvať. V prípade, že týmto filtrom neprejde, je potrebný ešte čas na to, aby v nej všetky skúsenosti nadobudnuté tisíckami inkarnácii jednoducho dozreli, aby Duša sama o sebe dozrela. Nevracia sa už späť do inkarnačných cyklov, necúva po špirále smerom dole, ani nepadá na samý začiatok. Jednoducho je v procese čakania a dozrievania. Po nejakom čase sa môže pokúsiť prejsť tento „filter“ znovu.

Vráťme sa však naspäť k našej vývojovej špirále. Podobne ako cesta Duše tunelom po smrti, aj túto špirálu by sme mohli rozčleniť na pomyselné etapy. Tá prvá, štartovacia, je najjednoduchšia. (Na obrázku znázornená Duša na začiatku – spodku špirály.) Úlohy na zvládnutie sú ľahké a Duša postupuje rýchlo vpred. Je na počiatku svojej existencie, pretože povedzme vznikla delením Duše ako nepriama inkarnácia. Teda jej začiatok je aj preto ľahký – je to vlastne „duša – dieťa“. A dieťa sa musí vyvíjať, aj keď Dušu je ťažko vnímať ako dieťa. Tu by som povedal, že ak vidíte ľudí, ktorí majú obrazne povedané jednoduchý život a všetko sa im s ľahkosťou darí, tak väčšinou sú to mladé Duše, pretože sa im všetko uľahčuje na začiatku ich cesty. Čím staršia a skúsenejšia Duša, tým väčšie a náročnejšie prekážky musí vedieť zdolať.

Ak túto cestu Duša dobre zvládne, nasleduje etapa tak trošku ťažšia, kedy má už Duša za sebou „úvodné“ životy vo svete fyzického bytia a paralely. Vie sa orientovať vo fyzickom svete, ako aj vo svete paralely. Potom prichádza dlhý a náročný stred tejto cesty, ktorý je dĺžkovo na postup času a náročnosti skutočne zaťažkávajúcim momentom, pretože sa v jednom živote môže striedať extrémny úspech a i neúspech. Prichádzajú aj pády a silné prekážky, kedy sa Duša skutočne musí vyrovnať s mnohými ťažkosťami a ustáť ich. A nakoniec posledná etapa je už akoby vybrusovanie takmer hotového diamantu, ktoré však môže byť tiež veľmi náročne a pomalé.

Tento princíp nikomu nič nedaruje a nič tu nedosiahneme zadarmo, bez úsilia a bez vlastnej práce na sebe samom. Neexistujú skratky, kľučky, ani uľahčenia prekážok. Každý posun Duše na tejto špirále smerom vpred je náročný a všetko závisí od toho, ako Duša prežila či aktuálne prežíva svoj život. Na tejto ceste sa nič neodpúšťa a pokiaľ Duša nejakú prekážku nezvládne, tak sa jej bude určitý vzorec v životoch opakovať dovtedy, kým tento reparát úspešne nezloží. Až potom sa Duša môže znovu posunúť vpred. Tu nehľadajme príliš logické súvislosti v tom, že naoko hladký a úspešný život súvisí jednoznačne so správnym zvládaním úloh a naopak ani život plný trápenia nie je automaticky znakom toho, že človek ide po nesprávnej ceste a mal by na nej niečo meniť. Vývojová špirála duší má svoje vlastné zákonitosti a pravidlá hry a ide len o to, čo si Duša vezme do života ako úlohu a ako to potom zvládne, nech to už z logického hľadiska a rôznych súvislostí vyzerá akokoľvek. Jediné, čím si vieme pomôcť, je naplno prežiť svoj život a riešiť stanovené prekážky a zároveň napĺňať ciele našich životov, nech sú akékoľvek.

Problém pre Dušu z hľadiska jej postupu po špirále je napríklad to, keď sa prieči svojej ceste a napríklad má kráčať duchovným smerom, ale zahrabe sa vo fyzickej rovine a bude naplno pracovať v oblastiach, kde sa po materiálnej stránke bude mať lepšie a život bude pre toho človeka tým pádom jednoduchší. V takomto prípade sa Duša bude aj sama brániť tomuto smerovaniu a časom sa už nejakou vedomou či podvedomou formou postará o zničenie všetkého, čo ju odvádza od jej skutočnej predurčenej cesty. Duša sa na veci nepozerá z hľadiska toho, čo je dobré a jednoduchšie pre život človeka a pre jeho psychickú pohodu, ale vyhľadáva to, čo potrebuje pre svoj vývoj a pre posun na špirále. Duša si hneď od úvodu života nemusí jasne uvedomovať, čo tu bude robiť. Existujú aj takpovediac „jednoduché“ životy. Niektorí jedinci sa proste narodia a odžijú si obyčajný život a po jeho skončení putujú ďalej. Možno sa narodia len preto, aby sa v budúcnosti mohla narodiť určitá konkrétna Duša s konkrétnym poslaním v rámci osudových predurčení a generačne bolo potrebné túto líniu pripraviť. V takýchto prípadoch je často karma jednoduchá. Ako sme už spomínali, čím vyspelejšia duša, tým ťažšia karma. Je to však v prospech Duše samotnej, pretože na konci bude musieť bojovať ako strážca a ovládať svoju silu.

Tu by som si dovolil vsunúť jednu myšlienku, ktorú mám v sebe ako samozrejmosť, ale niektorí ľudia aj v 21. storočí majú problém s rozdielmi pohlavia. Z pohľadu Duše je úplne jedno, či je niekto v danom vtelení muž alebo žena. Toto treba chápať z pozície Duše, IQ a EQ a nie z množstva svalovej hmoty a telesnej konštitúcie.

Vráťme sa však naspäť v téme. Ak sa duševná harmónia naruší a zmení sa smerovanie Duše mimo určenú cestu, Duša bude trpieť. Potom možno bude človek zničený a zlomený, utiahne sa do jaskyne a bude žiť asketickým životom akoby z donútenia. Bude nešťastný z toho, ako si mohol žiť v blahobyte, keby sa nestalo toto a tamto… Ale to nebolo jeho osudom. Keby od úvodu kráčal tou cestou, kde ho to prirodzene duševne ťahalo a nedal sa oklamať zákonitosťami fyzickej roviny a logiky, mohol byť šťastný aj tam.

Aký vplyv by mal takýto uvedený vývoj udalostí na pohyb Duše po špirále? Duša sa síce kvázi obrátila nakoniec na svoju správnu cestu, ale otázne je, koľko percent stanovených úloh za ten čas stihne na tej ceste naplniť a koľko príležitostí na posun proste premrhala? Duša sa potom samozrejme trápi, pretože po špirále ju to ťahá vpred a sama cíti, že už mala byť niekde inde, ale je stále akoby o krok pozadu. Táto časť Duše sa snaží svoje fyzické vedomie cez čas a priestor ovplyvniť v prípade, že už je veľmi zle a z pôvodného plánu sa veľmi vybočilo, aby donútila človeka konať tak, ako to mal pre tento život predurčené a aby stihol napraviť to, čo sa pokazilo.

Jediný moment, ktorý môže určitým spôsobom ovplyvniť postup Duše po špirále mimo plnenie stanovených úloh je ten, kedy jedna z tzv. duálnych Duší je o určitý stupeň vyššie, než je tá druhá. Takáto duálna Duša dokáže svojej partnerskej Duši pomôcť akoby sa rýchlejšie dostať vpred, prípadne táto druhá Duša akoby zotrvávala spoločne s prvou Dušou na jej úrovni a spoločne čakali, kedy bude mať aj ona reálne právo plnohodnotne zotrvávať v tomto vyššom vývojovom leveli. Pomáhajú si navzájom a vedia sa potiahnuť vpred podľa potreby.

Týmito témami sa dostávame takmer až na pôdu náboženských učení, ale z niečoho tie učenia predsa len vznikli a určitý základ v realite čiastočne majú, aj keď je to už mnohokrát pokrútený a pokrivený obraz pôvodných myšlienok.

[Obrázok č. 5 – znázorňuje špirálu s jednotlivými stupňami, po ktorej Duša stúpa smerom nahor.]

[Obr. č.6 – špirála s Dušou a jej postup