Tento svet som nazval „umelý paralelný svet“ aj preto, že si ho vlastne vytvárame sami pre seba na fyzickom podklade. Znamená to, že si rozdelím miestnosť na dve časti: časť fyzickú, ako samostatný svet a svet paralelný, v ktorom budem pracovať. Tí, ktorí ste absolvovali v minulosti u mňa nejaké sedenia, si to môžete zadefinovať aj ako magický kruh. Rozdiel je v tom, že v tomto svete sa nejedná len o malú časť nášho kruhu, ale o ďaleko väčší priestor, ktorý je niekoľkonásobne väčší ako magický kruh. Pretože kým do magického kruhu počítame maximálne s dvoma ľuďmi, veľkosť tohto sveta závisí od toho, ako ho vytvoríme. To znamená, že môžem v ňom pracovať s piatimi, šiestimi, keď treba aj s desiatimi ľuďmi naraz.

Veľmi dôležité je urobiť magické pečate (magické uzávery) na prirodzené vstupné otvory do priestoru, v ktorom pracujem. Tí, ktorí nevedia urobiť uvedenú techniku, by mali svoj priestor zabezpečiť podľa svojho stupňa výcviku alebo schopností. To znamená, že môžeme použiť soľ, niť, energiu ako takú, atď. Ak si obrázok pozriete dobre, musíte si všimnúť že tento svet s fyzickým svetom spája tzv. brána, ku ktorej sa však vyjadrím neskôr.

Postup je nasledovný: Treba prepnúť a zabudnúť na vonkajší život. Tak vznikne pre vás akoby nový životný priestor. Tým súčasne vznikne na chvíľu fyzický svet, do ktorého som vás voviedol. Avšak svet fyzický a paralelný sa potrebujú oddeliť od seba, aby mohli existovať bez vzájomného rušenia sa. A preto si vytvoríme pomyslenú hranicu ktorá oddelí tieto dva svety. Najprv určím kontúry jednotlivých svetov v priestore, v ktorom sa nachádzam, a hranicu, ktorá oddeľuje tieto svety. Potom postavím napr. šiestich ľudí oproti sebe a vytvorím chodbu, bránu do svojho sveta. Okolo určených kontúr alebo na

prirodzený vstup vytvorím priestorovú pečať aby nevedeli ku mne preniknúť astrálne bytosti. Neskôr si tiež vieme vytvoriť bublinu, ktorá bude tvoriť akoby časopriestorový svet a v nej môžem pracovať.

[Obrázok č. 9]

Ak je mág správne pripravený, tak ľudské telo ostáva v treťom fyzickom svete a emočné telo sa prenáša do paralelného sveta cez bránu. Tým, že fyzické telo ostáva vo fyzickom svete, všetky moje problémy, všetko to, čo znamenám a som vo vonkajšom fyzickom svete, zostalo tam vonku. Do umelého paralelného sveta cez bránu prechádzam fyzicky, ale akoby iná bytosť. Dúfam, že toto nemusím na tejto úrovni vysvetľovať.

Keď som vošiel do svojho umelo vytvoreného sveta, je nutné v ňom začať hneď pracovať a to na tom, aby som ten svet ako taký precítil. Stačí sa v ňom jemne pohybovať, preciťovať ho, a v samotných intervaloch prejsť postupne do hĺbky jeho vnútra. Pre lepšie pochopenie si to môžeme rozdeliť nasledovne: Od hranice brány urobím štyri kroky do vnútra paralelného sveta. Neurobím nikdy viac ako 6 krokov (môžem, ale je to zbytočné). Následne v nejakých časových intervaloch, ktoré si sám podľa pocitu určím, idem von do fyzického sveta, kde pomaly urobím tiež 4 kroky do jeho vnútra od hranice brány. Tým, že som precítil fyzický svet, tým že som precítil rozdielnosť jeho vibrácie, sa dostávam do stavu, že viem odlíšiť svet môjho fyzického Ja od sveta môjho paralelného Ja. Úroveň tohto precítenia samozrejme závisí aj od spolupráce jednotlivých zainteresovaných osôb, ktoré vytvoria v tejto chvíli bránu. Toto urobím niekoľko krát za sebou a presvedčím sa o rozdielnosti energetickej úrovne týchto dvoch akoby samostatných priestorov v priestore fyzickom. Ak som to správne urobil, ľudia, ktorí tvoria bránu, sú schopní cítiť moje energetické vibrácie pri prechode z jedného sveta do druhého a to, že keď vychádzam z paralelného sveta, je moja vibrácia iná, ako keď sa o niekoľko sekúnd doňho znova vraciam z fyzického sveta.

V tomto svete paralely si vytvoríme bod, kde je artefaktom pre spojenie sa s vyšším božstvom napr. postava, ktorá symbolizuje bohyňu starého sveta. Tento artefakt, alebo ak chcete oltár (alebo si to nazvite ako chcete), nás prepája s prapôvodným svetom paralely. Toto je pre nás dôležité, aby sme sa napojili na svoj pôvodný svet, kde sme žili v inej úrovni. Mnohí to môžu považovať za spojenie s bohom. Nehovoríme teraz o bohu kresťanskom, ale o svete, kde sa chceme vrátiť. My sme vytvárali kedysi tento svet a aj jeho paralelný, kde sme sa dostali po smrti. Bol to náš akoby druhý svet na dobu možnej výmeny jednotlivých tiel pre fyzický život.

Tým, že sme sa rôzne vyvíjali a postupne sme strácali vlastnú identitu, strácali sme aj samých seba. A potom nastúpili nové civilizácie s novými náboženstvami a predstavami o bohoch a postupne o bohu ako takom. Lebo najväčšie náboženstvá si to v konečnom pohľade skrátili na jedného boha a dosť.

[Obrázok č. 10]

Bojujeme o telá a duše lebo je to potrava pre paralelu. Tým, že sa božstvá popreli, nastal útlm a teraz ich chceme oživiť. Ide o svet paralely – skutočný svet paralely – ktorý vznikal súčasne so životom a bol to prechodný svet medzi životom a smrťou na Zemi. Všetci sme ho vytvárali z prapôvodného sveta paralely. Paralela, kde pracujeme, tá naša, je len umelo vytvorená.

Bod, ktorý využívame na spojenie umelo vytvorenej paralely s paralelou pôvodnou je ústredným bodom, ktorý môže tvoriť kolega, kolegyňa, asistent, ktorý dokáže spolupracovať s mágom, ktorý sa napája cez tento bod na pôvodný svet paralely. (viď obrázok nižšie). V pôvodnom svete paralely sú pôvodné bytosti pôvodnej civilizácie. V našej umelej paralele ide o to, aby sme sa spojili s napr. Gaiou prapôvodnou bytosťou. Bytosti inej úrovne dávali iným silu, aby ju využívali vo svoj prospech. Tým, že sme utlmili spojenie s bytosťami inej úrovne tak sa môže stať, že sa s nimi už nevieme spojiť, lebo sú príliš nehmotné.

[Obrázok č. 11]

Tento obrázok znázorňuje, kam sa napájame z umelého sveta paralely a je jasné, že paralelný svet (alebo ak chcete – druhý svet) absolútne vynechávame. V nižšej časti tohto obrázku je znázornený bod, kde môže dôjsť k smrti fyzického tela a astrálne telo ide do paralelného sveta. Stade sa potom inkarnačne vracia do fyzického sveta.