Wili kráčal so svojimi kozičkami lesom. Neponáhľal sa a predsa napredoval. Kozičky majú totiž zvyk sa pásť prakticky skoro stále v pohybe. Stále hľadajú niečo nové, nové bylinky, ktoré by im chutili. Majú rady konáriky a listy stromčekov. A tiež to, čo iné zvieratka nespasú a to sú rôzne, no, nazvime to buriny. No a ak občas objavia krík s černicami či malinami, tak sa veľmi radi v pohybe pristavia. Wili sa preto nehneval, práve naopak, doprial im túto pochúťku. No aj keď sa Wili a jeho kozičky veľmi neponáhľali, došli náhodou alebo riadením osudu k jednému z domčekov, ktoré mal Wili kade-tade v lese postavené. Už z diaľky cítil energetickú zmenu a vedel že má vo svojom domčeku návštevu. Zobraziť celý príspevok »

Aj keď v tomto príbehu sme už Fantusa stretli, nezaškodí si ho trošku bližšie predstaviť. V lone prírody stál domček. Bol viac než starý, ale zub času ho celkom ušetril. Alebo sa oň niekto tak vzorne staral?
Predstavte si pred sebou strmý svah zelenej lúky. Za domom lúka pokračovala a končila tmavým hustým lesom. Lúka bola dostupná až vtedy, keď ste prešli lesmi. Bola doslova osadená medzi lesy. Keď ste vyšli z lesa a ocitli ste sa na úpätí svahu, k domčeku to mohlo byť ešte dobrých šesťsto metrov. Stúpanie hore k nemu dalo zabrať aj človeku zvyknutému na náročný terén. Predstava toho, ako tam ten domček postavili, bola zaujímavá. Pred domčekom bola lavička, na ktorej sa počas pekných dní zvykol vyhrievať starec. Obýval ten domček od nepamäti. Celé dni sa kochal prírodou a často až na večer zašiel do vnútra svojho obydlia. Zobraziť celý príspevok »

Muž kráčal si lesíkom a nikam sa neponáhľal. Bol vyššej štíhlej postavy a v tvári sa mu zračila pokojná a bystrá myseľ. Jeho vek sa nedal určiť, pokojne mohol mať tak päťdesiat, ako aj sedemdesiat a o niekoľko minút zase tridsať rokov. Jeho malé stádo horských kozičiek sa páslo okolo neho. Tieto inak hravé zvieratká, ktoré rady poskakujú a šantia kade-tade na veľmi veľkom okruhu, sa však pásli stále len blízko neho, akoby im dával pocit bezpečia a istoty. Šli spolu lesom a bolo zjavné, že sa nemajú prečo a kam ponáhľať. Tí, ktorí ho stretli, mu dali prezývku „Kozí muž“. To preto, lebo jeho prazvláštne stádo sa od neho nehlo ani vtedy, ak šiel niekomu do osady pomôcť od choroby, kliatby, či inej pliagy. Zrejme nikto už nepoznal jeho skutočné meno. Jeho rodičia ho pri narodení pomenovali Wili. Zobraziť celý príspevok »

Kornélia obýva domček postavený z konárov a hliny. Má teda prírodné zateplenie. V jej medenom kotlíku buble červenkastý lektvar polohustej konzistencie. Pod medeným kotlíkom horí ohník, ktorý dokáže horieť rovnomerne aj bez toho, aby sa naň prikladalo drevo. V čarovnej chalúpke sa niet čomu diviť. Slová, ktoré si mumle, sú však zaujímavejšie. Človek by v nich očakával plno múdrostí a privolávaných magických síl. Ak by ste sa však do nich započúvali, boli by ste prekvapení:
„Snáď sa mi to tentoraz už nepriškvarí o spodok kotlíka. To by ma už nahnevalo, veď plameň nie je až taký horúci a kotlík je medený, tak prečo sa to chce zase priškvariť? A vôbec sa neviem rozhodnúť, či to bude hríbová polievka, alebo hríbová omáčka… Alebo si dám niečo iné?“ Zobraziť celý príspevok »

Trevor sedel v domčeku za stolom a uvažoval nad tým, čo si poskladal z toho, čo čítal a čo si zapamätal. Celým svojím Ja cítil, že je nie je ďaleko od riešenia. Pomedzi uvažovanie listoval v knihe, či nenájde ešte niečo, čo by mu otvorilo, či dotvorilo poznanie textu. A odrazu narazil na text, ktorý ho varoval pred tým, aby v domčeku počul druhý krát odbíjať zvon dole v mŕtvej dedine. Zobraziť celý príspevok »

Bola to veľmi veľká pracovňa, no napriek tomu bola veľmi útulná. V krbe, do ktorého nebolo treba prikladať drevo, stále horel oheň. Nepretváral drevo na popol a napriek tomu vydával príjemné svetlo a teplo. V pracovni bol masívny stôl a ďalšie kreslá, ktoré poskytovali súkromie pre rozhovor. Na jednej stene boli police s rôznymi knihami a pergamenmi. Tie neslúžili na výučbové účely, boli v nich rôzne záznamy o Hrade, jej členoch, rôzne administratívne záležitosti a podobne. Boli tu aj kroniky, v ktorých bol zaznamenaný chod dejín Hradu. Bola tu aj piecka s ohniskom, kde sa dali pripraviť alebo prihriať rôzne nápoje. Celá pracovňa bola rozľahlá skoro ako väčšia sála. Zobraziť celý príspevok »