Bola to veľmi veľká pracovňa, no napriek tomu bola veľmi útulná. V krbe, do ktorého nebolo treba prikladať drevo, stále horel oheň. Nepretváral drevo na popol a napriek tomu vydával príjemné svetlo a teplo. V pracovni bol masívny stôl a ďalšie kreslá, ktoré poskytovali súkromie pre rozhovor. Na jednej stene boli police s rôznymi knihami a pergamenmi. Tie neslúžili na výučbové účely, boli v nich rôzne záznamy o Hrade, jej členoch, rôzne administratívne záležitosti a podobne. Boli tu aj kroniky, v ktorých bol zaznamenaný chod dejín Hradu. Bola tu aj piecka s ohniskom, kde sa dali pripraviť alebo prihriať rôzne nápoje. Celá pracovňa bola rozľahlá skoro ako väčšia sála. Zobraziť celý príspevok »
Trevor vykročil smerom, o ktorom si myslel, že by mohol byť ten správny. Príliš nad tým neuvažoval, iba intuitívne smeroval preč od dverí, ktorými prešla Pandorína. Zároveň pozmenil aj smer prúdenia vetra a stále si pri chôdzi pomáhal zmesou na vytvorenie ochranného kruhu. Veľmi rýchlo pochopil, že ňou nepotrebuje plytvať, stačí aj málo na to, aby videl na cestu pod svojimi nohami. Kráčal dlho, veľmi dlho. Vtom si uvedomil, že má nutkavý a silný pocit hladu. Netušil, koľko času ubehlo, hoci mal so sebou staré vreckové hodinky. Čas, ktorý hodinky merali, sa však nedal porovnávať s časom uplynutým tu. Koľko času prešlo? Roky či hodiny?
Zobraziť celý príspevok »
Fantus položil na stôl cínový pohár, nadýchol sa a odpovedal:
„Drahá priateľka, vieš, možno máš pravdu, ale smrť by o tom aj tak mala vedieť. Veď oni prechádzajú do jej sveta. Všetci tam majú ísť až vtedy, keď nastane ich čas a nie len tak, že jedinec je zrazu na brehu rieky. A ak o tom nevie smrť, tak by mali vedieť iní. Ale ani tí nič nevedia. Nikto netuší, čo sa udialo.” Zobraziť celý príspevok »
Trevor sa díval okolo seba v priestore, ktorý sa mu vďaka zmesi na vytvorenie ochranného kruhu začal zjavovať. Mantrou „Ichlátum omni“ zabezpečil, že sa vietor, ktorý sa zjavil akoby odnikadiaľ v prázdne, rozniesol čiastočky zmesi po okolí. Uvidel, ako sa v priestore zjavili veľké dvojkrídlové dvere a pred nimi Pandorína. Zobraziť celý príspevok »
Fantus díval na toto všetko vo svojej knihe a keď usúdil, že už videl dosť, zavrel knihu, sadol si do svojho veľkého pohodlného kresla a díval sa do krbu. Sám pre seba si povedal: „Takže Trevor sa už dostal do inej reality. Teraz nastal čas, aby sa začal učiť a potom ho pošlem ku Grobdemu, aby sa naučil pracovať.“ Zobraziť celý príspevok »
Trevor mal zavreté oči a uvažoval, ako ďalej. Všade okolo neho bolo doslova Nič. Jemne skúsil potvoriť oči a uvidel okolo seba zase len to Nič a stále sa v tom „Ničom“ pevne nachádzal bezo zmeny. Opäť teda zavrel oči, lebo takto sa mu ľahšie uvažovalo. Spomenul si, ako na výučbe u Laurenceho počul o Prázdnote. Je toto však tá Prázdnota, o ktorej im hovoril?
Zobraziť celý príspevok »
Niekde inde, ďaleko a predsa blízko, sa v tom čase udial iný rozhovor. Tamia a Laurence sa dívali do zrkadla, ktoré však nezrkadlilo, a sledovali, ako sa Trevorovi vodí. Tamia sa zamyslela, že Trevor možno predsa len ešte nebol pripravený na takúto skúšku a zodpovednosť.
Zobraziť celý príspevok »