Táto téma navonok nesúvisí priamo s dušou, ale keď sa nad tým zamyslíme, tak vlastne aj áno. Dohoda medzi bytosťami určitých úrovní je možná, ale určite by som to nepopísal ako prepožičanie tela, ani to, že človek bude nositeľnom sily inej entity.

Skôr to skúsme chápať tak, že umožníme určitej bytosti po nejakú dobu koexistovať cez svoje vlastné telo v tejto úrovni fyzickej reality. Toto dokázať je veľmi ťažké a ešte ťažšie je rozlíšiť, čo je fantázia a čo realita. Človek totiž často sám seba presvedčí o tom, že niečo cíti a vníma, aj keď od reality to má veľmi ďaleko. A čím viac bude svoje okolie presviedčať o tom, že tomu tak naozaj je, že on si to určite nenamýšľa, tým pravdepodobnejší je opak. V takýchto prípadoch je potrebné byť tak trošku aj psychológom a citlivo danému človeku vysvetliť, prečo tomu v skutočnosti tak nie je a čo v ňom evokuje tento stav, ktorý pripisuje práve tomuto fenoménu. Občas sa to stáva aj v prípadoch, kedy sa niekto dlho pohybuje v oblasti mágie a má značne vycibrené vnímanie jemnohmotných bytostí a svetov. Potom sa mu niekedy môže zdať, že už je na ňom niečo prisaté, už je to v ňom a podobne. Je tu veľmi dôležité mať nohy pevne na zemi a každú situáciu hodnotiť realisticky.

Dávajte si preto pozor na fantáziu. Môže nás oklamať a odviesť veľmi ďaleko a na veľmi dlho preč od reality. Musíme si uvedomiť, že ak je duša vyspelá a na vysokej úrovni, tak v tejto realite je v podstate tiež „bytosťou“, akurát sa prechodne nachádza vo fyzickom tele. Telo je schránka, ktorú tu pre svoje účely teraz využíva. Dá sa teda povedať, že duša sa v určitom bode svojho vývinu stáva bytosťou tak isto, ako je v skutočnosti duša bytosťou, keď je vo svojom domovskom paralelnom svete. Všetko sa vyvíja, aj duša sa vyvíja. Ak duša vznikne – zrodí sa formou nepriamej inkarnácie – treba brať ako fakt, že nepokračuje v úrovni, na ktorej sa nachádzal jej originál, z ktorého pochádza, ale začne svoju púť zo spodku spoločnej špirály smerom nahor. Až v istom stupni tohto vývoja sa duša stáva plnohodnotnou bytosťou. Skúsme si to predstaviť ako dieťa, ktoré sa na rodí a až po rokoch sa z neho stáva dospelý jedinec.

Aké bytosti sa teda môžu s dušou dohodnúť na spoločnej koexistencii v jednom tele? V prvom rade je to samozrejme ďalšia duša. Je to veľmi výnimočné, ale ak je duša „vyhodená“ do medzipriestoru, môže a samozrejme aj chce sa dostať do tela iného človeka a cestou jeho smrti uniknúť do sveta paralely. Vo výnimočných situáciách sa však môže stať, že telo obývajú súčasne dve duše. Toto však nie je zrovna najšťastnejšie riešenie, pretože tieto duše môžu človeka ovládať prakticky rovnocenne a mozog s tým má značné problémy. V takomto prípade nie je nezvyčajný výskyt schizofrénie. Táto duševná porucha však sama o sebe ešte neznamená, že v človeku je prítomná iná forma bytosti.

Ďalšou možnosťou je, že sa na človeka, ktorý sa pohybuje v úrovniach iných bytostí, „prisaje“ bytosť z paralelného sveta, s ktorým sa človek spája, či sa snaží komunikovať a spolupracovať. Aby sme tomuto predišli, treba sa vedieť správne pohybovať na týchto úrovniach a patrične sa chrániť. Klasické ochranné prvky, ktoré v mágii používame, sú vám nanič, ak sa svojou dušou budete snažiť spájať s jemnohmotnými svetmi a bytosťami. To, čo vás navonok chráni – napríklad kruh, zapečatenie priestoru, plášť, amulety a podobne – je v prípade duševného či vnútorného spojenia obídené vami samými. Vy sami pri takomto spôsobe práce vlastne opustíte všetko, čo vás chráni a vystavíte sami seba vplyvu všetkého, čo v danom priestore stretnete. Bezpečné je to len vtedy, ak je duša sama o sebe už bytosťou a vie sa chrániť sama a vie aj bojovať, pokiaľ je to potrebné. Avšak aj tu vidím potenciálny problém – pretože komu jeho vlastné ego dovolí pripustiť, že ešte zrejme nie je bytosťou na takejto úrovni? Ak to niekto v tomto momente v sebe aj pripustí, tak je to len preto, že sa o tom práve dočítal a zase je to len prejav ega. Veď zrejme je to prejav veľkosti ducha vysloviť aj pochybnosť o sebe samom. Je to začarovaný kruh.

Kedy je teda duša dostatočne vyspelá na to, aby mohla takto samostatne konať? Priatelia, neodpoviem vám, lebo sa s tým mnohí stotožníte a budete to potom len v teoretickej rovine opakovať s rôznymi obmenami. Skutočne vyspelá duša nepotrebuje, aby som jej tu popísal 10 príznakov toho, že je skutočne vyspelá a pripravená na túto formu práce. Takáto duša to proste vie a prirodzene chápe, čo sa smie a čo sa nesmie robiť v týchto sférach práce. Ak toto v sebe nemáte usporiadané a ukotvené, treba byť maximálne opatrný a svoje pokusy robte iba v hraniciach, v akých vás to učíme. Nepúšťajte sa na vlastnú päsť do rôznych duševných prepojení s neznámymi entitami bez toho, aby vás viedol niekto skúsený.