Duša človeka, ktorý má svoje poslanie predurčené ako vývin seba a nenesie v sebe „posolstvo“, teda nemá predurčené, že musí niečo učiniť, cestuje životmi v rôznych obmenách. Narodí sa po svojej smrti stále do novej civilizácie, do nového kultúrno-spoločenského zriadenia, aby mohla zbierať úplne nový druh skúseností pre svoj vývoj. Toto je všeobecné pravidlo, ale nie vždy a nie pri každej Duši. Je to vždy podmienené tým, o akú Dušu ide a aké je jej poslanie v širšom kontexte paralelných svetov. Duša, ktorá má takéto poslanie, sa rodí vyslovene za účelom jeho naplnenia, za účelom budovania a aj boja, ak treba.
Toto sú vyspelejšie duše, ktoré už nepotrebujú až tak „prudko“ pracovať na svojom vlastnom vývoji, a teda sú im zverované určité čiastkové úlohy v zámeroch domovských paralelných svetov. Alebo inak povedané, sú to veľmi staré Duše, veľmi silne spojené s domovským paralelným svetom.

Ak sa však jedná o „bežnú“ Dušu, ktorá nemá poslanie, ale prichádza sa učiť a naberať skúsenosti z fyzickej roviny, platí tu pravidlo, že sa rodí na iné miesto, než na akom žila v predchádzajúcom živote. Duša v týchto rôznych cykloch hľadá poznanie a naberá skúsenosti. Toto sa udeje, dá sa povedať, v relatívne krátkej dobe po jej „aktuálnom prechode“ zo života do smrti. Duša môže jestvovať v živote niekde tu v našich stredoeurópskych krajinách a „vzápätí“ sa ocitne ako čerstvo narodený jedinec napríklad niekde v Japonsku.
V tom, že vzápätí ma však neberte úplne samozrejme doslovne. Medzi jednotlivými reinkarnáciami – teda ďalšia inkarnácia od poslednej smrti môže byť rádovo aj niekoľko desiatok rokov. V paralele je to stále len kratučká chvíľa akoby na odpočinok.

Aká je spojitosť týchto dvoch miest z pohľadu danej Duše? Pointa je práve v tom, že absolútne žiadna. Duša sa proste ocitne v úplne inej kultúre a nemá žiadne prepojenie na predchádzajúce vtelenie a ani na Duše, s ktorými sa stretla na životnej púti v predchádzajúcom živote. Tu stretá takpovediac nové Duše, žije nový život, všetko je nanovo a všetko je nové. Toto je potrebné preto, aby sa Duša posúvala vpred. Stále iná kultúra a iná forma bytia Dušu neustále posúva a ak raz niekedy príde na vrchol špirály, vie a pozná všetko, čo potrebuje na to, aby sa stala tou, ktorá prekročí pomyslenú hranicu „Nirvány“. Musíme si uvedomiť, že život Duši stále dáva niečo nové, získava nové poznanie. Ak treba, tak sa Duša v danej kultúre zdrží aj viacero životov. Duša sa môže a nemusí nachádzať po dobu niekoľkých inkarnácií v rovnakej kultúre. V závislosti od toho, či sa tam ešte má niečo konkrétne naučiť.

Duša ale mení nie len kultúru, v ktorej žije, ale aj pohlavie tela, v ktorom sa ocitne. Z pohľadu Duše je aj toto stále nová skúsenosť a táto skutočnosť samozrejme tiež prispieva k jej posunu. Aj keď Duša je Neuterom – teda bez pohlavia, toto jej umožňuje počas bytia spoznať obe roviny fyzického života. Formu života v inkarnačnej rovine často predurčujú pred inkarnáciou vo svete „strednej paralely“ alebo aby som nikoho neplietol, tak je reinkarnačný svet paralely, kde o procese, že kam, kde a prečo sa reinkarnovať rozhodujú takzvaní Inkarnační Majstri.

V prvej časti som písal o tom, ako sa Duše medzi sebou v paralele dohodnú, kde sa narodia, v akom rozstupe a vzniknú tak rodiny, partnerstvá atď. Nie je však Duša ako Duša. Sú Duše, ktoré nie sú prepojené s inými Dušami – sú to mladé Duše, alebo Duše pochádzajúce z nepriamej inkarnácie. Ako som spomínal už aj v knihe Život po smrti, máme priamu, nepriamu reinkarnáciu a Duša môže vzniknúť aj z materskej Duše,

ak sa plod neosídli inou dušou, či Duša „nevznikne“ ako dôsledok nepriamej inkarnácie. Viac sa dočítate v spomenutej knihe.
Tieto Duše sú „v rannom štádiu“ vývinu a posunu na špirále a rodia sa ešte bez väzieb na svoje predchádzajúce životy. Ich putovanie naprieč národmi je „slobodné“ a naberajú skúsenosti. Taktiež si hľadajú svoj domovský paralelný svet. Intuitívne cítia, kde je ich „domov“, avšak nie stále sa doň musia dostať. Preto sa Duša často ocitne v inom paralelnom svete, než je jej domovský svet. Predstavme si napríklad mladú „slabú“ dušu. Táto duša pochádza z kresťanskej platformy pôvodnej duše a stiahne ju paralelný svet Islamského smeru. Tam sa poľahky môže etablovať a inkarnovať sa v rámci ich kultúr aj desiatky krát. Ak sa však jedná o staršiu a skúsenejšiu Dušu, tá si bude držať svoju líniu „potreby“ a po živote povedzme v Islamskej kultúre sa bez problémov cestou Strednej paralely (t.j. inkarnačného paralelného sveta) dostane do inej kultúry a iného náboženského smerovania. Časom sa každá Duša stane natoľko silnou, aby si mohla sama zvoliť, akú inkarnáciu na ceste zbierania skúseností pre svoj posun na špirále vpred potrebuje.

Otázka:
„Teda silná Duša, ktorá patrí istú dobu do kresťanského pôvodného sveta, si môže povedať, že teraz budem africký šaman?“

Ak je Duša už skutočne na špirále silná a vyspelá a potrebuje si rozšíriť svoje portfólio skúseností, vskutku sa takto môže rozhodnúť a reinkarnovať sa kamkoľvek, kde to uzná za vhodné pre ďalší posun na špirále. Treba mať na pamäti, že Duša sa prioritne posúva na špirále a tá časť, ktorá je kdekoľvek v inkarnačnom svete kohokoľvek sa časom dostane do svojho skutočného smerovania, a to je do pomyselnej Nirvány pre Dušu. A tieto domovské paralelné svety, ak sa aj „ukradnutím Duše“ či reinkarnovaním do sveta fyzického, ktorý podlieha inému paralelnému svetu Dušu neohrozí. Už ju v taký čas nemá pod kontrolu len domovský paralelný svet, ale aj priamo centrálna časť Duše na špirále.

Úroveň, ktorú som tu pracovne nazval „Stredná paralela“, (čo je vlastne inkarnačný svet) je svet určený dušiam v rámci takzvanej krátkej formy reinkarnácie, kedy sa neprinavracajú do svetov svojej domovskej paralely, ale duše sa inkarnujú v krátkej dobe späť na Zem. Tieto duše nemajú iné poslanie, než pracovať na svojom sebazdokonaľovaní, a teda sa vrátiť a prežiť ďalší predurčený život. Karmickí Majstri sú niečo ako bytosti, ktoré zhodnotia, ako Duša zvládla predchádzajúce posledné vtelenie a na základe toho jej určia najvhodnejšie nové vtelenie. A tiež sa „postarajú“ o to, aby Duša išla ďalej odbremenená od spomienok posledného života. Krátko o tom píšem v kapitole „Život, inkarnovanie a poslanie“.

Tu opäť vyvstáva otázka, na ktorú možno treba odpovedať:
Karmickí Majstri určujú sami, kam sa Duša vtelí a s akými cieľmi/poslaním? Súvisí nejako ich „postoj/verdikt“ aj so vzájomnými dohodami duší? Napr. keď je Duša v paralele v tom období medzi inkarnáciami, dohodne sa Duša s napr. Dušou terajšieho kolegu na plnení určitých vyšších poslaní v tejto inkarnácii. Museli túto dohodu „schváliť“ Karmickí Majstri, alebo sú dohody duší niečím, čím sa oni z pohľadu „karmy“ nezaoberajú?

Písal som o tom určite aj v predchádzajúcej časti tejto publikácie, ale pre lepšie pochopenie to ešte rozpíšem. Duše sa pred príchodom na Zem často vopred dohodnú na tom, kto sa komu kde narodí, kto sú rodičia potenciálne vhodní na správny vývin, či aspoň nasmerovanie Duše v danom vtelení, v danej inkarnácii. Následne sa dohodnú aj niektoré Duše, ktoré majú spoločné poslanie – kto a ako sa kde inkarnuje, kde sa približne na danom území stretnú na dlhšiu či kratšiu dobu, aby spolu dokázali naplniť časť cieľa. Nie každý na danom projekte „pracuje“ po celý čas. Niekto sa stáva súčasťou takéhoto kolektívu duší s určitým poslaním len na kratšiu dobu. Napríklad niekto je pri zrode toho, čo sa má vybudovať a niekto sa pridá až neskôr. Časť týchto duší sa po čase zo spoločnej cesty odkloní a po naplnení svojej časti úlohy si idú riešiť svoje vlastné ciele a potreby. Iní sa zase pridávajú počas rokov a stávajú sa prínosom do celku postupne. Sú aj takí, ktorí musia byť prítomní od úvodu po koniec.

Čo sa týka otázky, či majú Karmickí Majstri vplyv na tento dej, tak odpoveď je áno. Karmickí Majstri majú spojenia na všetky domovské paralelné svety a napomáhajú plneniu poslania Duší, ktoré smerujú opätovne do života. Nedávajú „požehnanie“ nejakému zámeru, ale sprostredkujú určené poslanie. A navádzajú Duše, kde, kedy a v akom rozstupe sa majú narodiť, aby nevznikala (ak to nie je potrebné) zbytočne veľká generačná odchýlka medzi tými, ktorí majú konať spoločné dielo. Pokiaľ ide o „bežnú“ Dušu, tam sa podľa potrieb Karmy rozhodujú o zaťažení a prekážkach, ktoré musí Duša v živote zvládnuť. Duša si môže zobrať na seba ťažký alebo ľahký život.

To znamená, že paralelný svet si dá požiadavku, na čo svojich ľudí vysiela do fyzickej roviny a karmickí majstri to akoby zakomponujú do všeobecných súvislostí, ktoré sú na zemi, že kto ako a kedy atď.. Tým pádom Karmicki Majstri neriešia, aké „ťahy“ si idú jednotlivé svety navzájom na seba robiť, oni len ako rozbočovač prijmú signál a pošlú ho tam kam treba.

Aj choroba a zdravie sa do tohto rozhodnutia počítajú. Je tam zahrnuté skoro všetko, čo v živote prežijeme.
Je to potom ale na Duši čo a ako zvládne. Duša musí tieto „nástrahy“ prekonať. Píšem to akoby všetko bolo dané, ale nemyslím to úplne doslovne. Časť je akoby určená, ako potreba zdolania prekážok a časť akoby priniesol život a osud sám. Nedá sa tu nejako presne na percentá určiť čo a koľko je tak a čo tak. A ak aj niečo nazývame karmou, to neznamená, že sa to nedá zdolať. Veď ja pri svojej práci zasahujem do vecí, ktoré iní pomenovali ako karma a odmietli sa tým zaoberať. Takže obe strany mince sú platné. Dá sa povedať, že všetko je akoby platné a všetko je predsa voliteľné. To ktorá strana mince bude platiť, to neviem presne určiť. A v tento moment ani neviem povedať podľa čoho sa to udeje.

Aby som však zostal ešte krátko v téme kapitoly…
Duša mení miesto a formu života za účelom učenia sa a posúvania sa na špirále vpred. Ak absolvuje dve-tri inkarnácie v približne rovnakom mieste a aj v rovnakej kultúrno-náboženskej platforme, tak sa to môže chápať ako jeden cyklus pohybu, jeden „krok“ na špirále pre Dušu. Duša sa totiž posúva po ukončení určitého cyklu učenia a nie po každej inkarnácii. To znamená, že ak Duša potrebuje na zvládnutie jedného „cyklu“ na špirále dve či tri inkarnácie, tak zostáva v rovnakej úrovni, ako bola v predošlej inkarnácii. O tomto som písal viac v prvej časti.

No poslanie Duše v rámci špirály jej „káže“ sa posúvať napred nezávisle od toho, čo si Emočné Telo vybudovalo ako väzbu v rámci daného života. Preto často mnohí dúfajú, že v ďalšom kole sa spolu opätovne stretnú, či už ako pár alebo ako rodina v určitom rodinnom zväzku. Nie je to pravidlo a vzťahy na základe Emočných Tiel nemajú na inkarnáciu Duše skoro žiadny vplyv. Naše sny a túžby, že v ďalšom kole života sa opätovne stretneme, Dušu v podstate nezaujímajú. Každá Duša má svoju vlastnú cestu vývoja. Preto sa poľahky môže stať, že sa jeden z dvojice, po živote čo prežili spolu, narodí v strednej Afrike a druhý na Sibíri. Duša sa potrebuje na špirále posúvať vpred a nehľadí na nič iné. Ak má dôjsť k narušeniu tohto konceptu, tak v tom do značnej miery musí byť vplyv domovského sveta paralely. Pretože jedine tomu Duša podlieha, podlieha tomu tá primárna časť Duše, ktorá „je na špirále“. Pointou Duše totiž je dosiahnuť to, čo niektoré kultúry nazývajú Nirvána a kresťania Večný život po vzkriesení zo smrti.

Samozrejme, obe kultúry sa na vec dívajú veľmi odlišne. Kým východné náboženstvá a kultúry sa tešia na to, že sa nemusia opäť inkarnovať, kresťania v priamu inkarnáciu neveria a veria, že raz budú Ježišom Kristom vzkriesení zo smrti do večného života. Výsledkom je však istá forma večnej a pokojnej existencie Duše. Pretože aj kresťania pripúšťajú existenciu Duše ako takej.

Ďalej sa Duša opätovne rodí do rovnakej kultúrno-spoločenskej formy bytia, ak sa jedná o už vyššie spomínané poslanie. To znamená, že Duša sa nevyvíja ako solitér, ale je súčasťou poslania svojho domovského paralelného sveta. V takom prípade samozrejme je aj jej posun po špirále čiastočne viazaný na toto poslanie. V skratke povedané, ak to nezvládnu, ich posun na špirále sa neudeje a príde nová výzva. Ktorá však nemusí mať rovnaký základ.
Ak sú Duše „staré“ alebo pôvodné a majú pevné spojenie so svojím domovským paralelným svetom, tak sa nie len náhodne stretávajú v jednotlivých inkarnáciách. Práve naopak, tieto Duše dokážu vzájomne kooperovať a pracovať nie len v paralelných svetoch, ale prenášajú to aj do reality života na Zemi. To znamená, že sa stretajú v rámci inkarnácií a ak sa narodia aj stovky kilometrov od seba, tak „osud“ ich niekde spojí a oni začnú vedome alebo podvedome spolu kráčať svojimi a napĺňať to, prečo sem prišli.

Pripúšťam, občas z toho vznikajú bizarné situácie a môže sa stať, ako sa v živote často stáva, že akoby stratili na čas smer a pointu, prečo a kam kráčajú, za akým cieľom. V taký čas veľmi veľa záleží na ich vnútornej sile, či sa udržia a či udržia svoje poslanie, aj keď sa samo to poslanie stráca a miestami jeho zmysel akoby zanikal. Nehovorím, že je to pre takúto Dušu skúška, hovorím, že Duša skrz Emočné Telo spracúva každú sekundu obrovské množstvo vnemov a vstupov, ktoré majú vplyv na to, ako reaguje Duša.

Poznámka:
Táto kapitola ešte nie je dopísaná a nie je to ani finálna verzia. Je to len ukážka z pripravovanej knihy.