Pred kresťanstvom tu dávno boli a aj po ňom ďalej vznikali rôzne formy viery či náboženstva. Medzi nami sa pohybujú ľudia, ktorí majú určitú danosť vykonávať rôzne špiritistické seansy. A tu mnohokrát vznikajú veľmi nebezpečné situácie a tým pádom pre nás zaujímavé témy.

Mnohí sa téme karmy vyhýbajú, pretože sa jej boja, alebo jednoducho preto, že svoje učenie chcú aspoň čiastočne integrovať pod rúško kresťanskej viery, ktorá tému karmy zavrhuje. A tak sa budú k týmto otázkam vyjadrovať povýšenecky ako o nezmysloch tých, ktorí zblúdili zo správnej cesty a viery. Ja som za to, aby sa každému ponechalo jeho slobodné vyznanie. Veď zákony karmy tu boli dávno pred nimi a budú platiť aj naďalej nezávisle od toho, či na ňu niektoré kulty budú alebo nebudú veriť.

Karma počas života človeka pôsobí na rôznych úrovniach a dá sa povedať, že sa aj mení. Mnohí to, že sa im v živote nedarí, okamžite pripisujú karme bez toho, aby poznali bližšie súvislosti. Časť karmy si nesieme so sebou nielen ako trest, ale aj ako šancu dostať sa vďaka prekážkam vo svojom vývoji ďalej. Duša človeka potrebuje pre svoj rast určitú formu karmy. Môže sa nám zdať, že niektorým ľuďom sa darí všetko, čoho sa chytia, sú bohatí a šťastní. Nie vždy však vieme skutočne posúdiť, prečo sa toto deje z karmického uhla pohľadu.

Ako príklad si priblížime vymyslený príbeh, ktorý sa začína smrťou človeka. Tento žil v našom kresťanskom svete a bol aj veriaci. Jeho príbeh sa začína v medzipriestore hľadaním tunela, na konci ktorého je svetlo. Cez tento tunel sa jeho Emočné Telo chce dostať do cieľa svojej cesty. Z nejakého neznámeho dôvodu sa však ocitne niekde, odkiaľ sa nevie pohnúť ďalej. Začína si uvedomovať mnohé nové aspekty toho, čomu počas svojho života veril, ale súčasne si uvedomuje aj to, že potrebuje na svojej ceste pomoc. Keď sa oboznámi s novými okolnosťami a s tým, čo sa s ním práve deje, kontaktuje svojich blízkych prostredníctvom snov. Tí požiadajú o pomoc svojho kňaza a ten podľa viery, v ktorej zosnulý žil, odslúži omšu či iný rituál, aby Emočné Telo našlo pokoj. Týmto aktom sa mu otvorí cesta do sveta, do ktorého mal namierené. V rodine nastane pokoj, pretože zosnulý prestal vysielať signály, ktorými žiadal o pomoc. Emočné Telo sa dostane do tunela a vidí pred sebou svetlo. Jeho karmické zaťaženie je však príliš silné na to, aby sa vedel tunelom posúvať ďalej. Plne si uvedomuje chyby, ktorých sa počas života dopustil, ako aj to, že fyzickou smrťou sa jeho život ani zďaleka neskončil. Pociťuje útrapy z toho, že sa nevie dostať bližšie k svojmu cieľu a tieto pocity sa stupňujú úmerne tomu, ako sa mu jeho paralelný svet vzďaľuje. Vidí totiž, že svetlo na konci tunela, do ktorého sa chcel dostať, sa akoby v diaľke zmenšuje. Toto je väčšinou spôsobené tým, že človek sa počas svojho života zaťažil novou karmou a keď je táto karma príliš silná, môže sa Emočné Telo v takomto stave nachádzať aj celé desaťročia v chápaní nášho fyzického času. Čas „na tej druhej strane“ sa však Emočnému Telu môže javiť ako celá večnosť.

Karma teda nedovolí Emočnému Telu pokračovať v jeho ceste a aby sa mohlo uvoľniť, musí túto karmu nejakým spôsobom odbúrať. Čiastočné uvoľnenie nahromadenej karmy môže nastať úplným zabudnutím na človeka, ktorého sa táto karma týka, avšak toto z časového hľadiska nie je vôbec jednoduché. Emočné Telo sa z tunela snaží pôsobiť na ľudí na fyzickej úrovni a žiada ich o to, aby naňho zabudli, aby ho úplne vypustili zo svojich spomienok. Avšak práve tieto jeho prejavy mnohokrát vyvolávajú ďalšie spomienky a myšlienky na zosnulého, pričom samozrejme pozostalí naďalej hodnotia jeho konanie počas života. Asi niekde odtiaľ pochádza aj porekadlo, že o mŕtvych sa má hovoriť iba v dobrom, alebo vôbec. Radšej vôbec. Emočné Telo dostáva jednu ranu za druhou a znovu a znovu sa snaží vplývať na fyzickú úroveň a donútiť pozostalých, aby prestali myslieť na jeho život a konanie počas neho. Ak sa mu podarí toto dosiahnuť, posúva sa vpred za svetlom. Jeho cesta je pokojná a aj keď nejde plynule a ľahko vpred, dá sa povedať, že v tejto fáze sa Emočné Telo upokojuje a naberá sily na pokračovanie cesty. Tento pocit však nebude trvať veľmi dlho. Nedostal sa z dosahu karmy, ktorá ho stále ťaží a po čase sa všetko začne opakovať odznovu.

Teraz si ale predstavme, že Emočné Telo prekonalo pomyselnú polovicu cesty tunelom do svojho paralelného sveta. Tu ho už spomienky pozostalých nezasahujú vo forme emočného utrpenia, ale aj tak zastavujú jeho ďalší postup. Pripomeňme si, že v tomto momente už nemá spojenie so svojou duchovnou zložkou a tak jediné, čo ho môže potiahnuť vpred, je jeho vôľa a pocit potreby dostať sa do cieľa. Je pochopiteľné, že táto vôľa je po prežitých útrapách naozaj obrovská.

Predstavme si však situáciu, že Emočné Telo je tak zaťažené karmou, že sa nedokáže dostať do cieľa svojej cesty. Aj táto situácia totiž môže nastať. Tesne predtým, ako by Emočné Telo dosiahlo poslednú časť svojej cesty, kde by sa už stretlo s tými, ktorí naňho v paralelnom sveta čakajú a pomohli by mu dostať sa do cieľa, začne sa jeho paralelný svet uzatvárať. Svetlo na konci tunela sa stále zmenšuje a on vidí aj cíti, že jeho blízki na druhej strane sa márne snažia pritiahnuť ho bližšie k sebe a dostať ho do vnútra paralelného sveta. Emočné Telo opäť zasahujú doslova pekelné muky, pretože si uvedomuje krátkosť času, ktorý mu zostáva na to, aby prešiel do svojho sveta. Po čase sa totiž tento svet uzatvorí. Vtedy si Emočné Telo naplno uvedomí, že so svetlom sa stratil aj tunel, ktorým putoval. Cíti, akoby padal do neznámej hĺbky a cíti strach z toho, čo ho čaká. Jeho existencia je ohrozená. Biblicky by sme mohli tento moment nazvať večným zatratením.

Po čase sa pocit pádu Emočného Tela zastaví bez toho, aby došlo k nejakému tvrdému dopadu. Určitú dobu mu potrvá, kým si uvedomí, kde sa ocitol. Miesto, kde sa naše Emočné Telo dostalo, je znova náš medzipriestor, o ktorom sme si už písali. Emočné Telo však má teraz vážny problém – potrebuje sa z tohto medzipriestoru dostať preč. Akýkoľvek ďalší náboženský rituál je v tomto momente už zbytočný a skôr škodlivý. Emočné Telo prišlo o možnosť vstupu do svojho paralelného sveta, ale nezanechalo si v pamäti žiadnu informáciu o fyzickom svete, do ktorého patrilo počas života. Jeho podstata to vníma tak, že tu nemôže a nechce zotrvať a tento pocit ho veľmi trápi, akoby mal hlad a nutkanie opustiť priestor, do ktorého nepatrí. Jedinou cestou von z tohto utrpenia je preňho smrť inej fyzickej bytosti. Toto sa väčšinou udeje tak, že Emočné Telo nášho zosnulého sa prisaje na živého človeka, bude žiť z jeho sily a po jeho smrti spolu s jeho Emočným Telom cez tunel opustí medzipriestor.

Najprv sa musí prisať na auru človeka, ktorý mu bude frekvenčne vyhovovať. Toto však nemusí byť vždy také jednoduché, pretože sa potrebuje navibrovať na úroveň toho človeka a kým sa mu toto podarí, môžu prejsť aj celé roky. Medzitým sa môže priživiť na aurách náhodných ľudí, ale tí sa takejto záťaže vedia ľahko zbaviť a ak sa im to nejakú dobu nedarí, obvykle sa obrátia na niekoho, kto vie tieto prisaté bytosti z aury určitými technikami odstrániť. Keď sa teda naše emočné telo odpúta od aury jedného človeka, či už dobrovoľne alebo nasilu, automaticky začne hľadať ďalšiu obeť.

Do celého tohto procesu sa ešte zvyknú zamiešať rôzne špiritistické seansy. Ľudia, ktorí tieto seansy vykonávajú, svojím naladením na určitú energetickú frekvenciu doslova priťahujú tieto blúdiace Emočné Telá. Tieto sa potom počas seansy snažia prisať na jednotlivých zúčastnených. Mnohokrát sa tu stretávajú aj s bytosťami z karmického sveta a dochádza k určitému stretu záujmov. V miestnosti, kde sa táto seansa odohráva, sa naraz stretnú bytosti z rôznych úrovní, ktoré sem pritiahnu fyzickí ľudia svojimi vibráciami. Každá z týchto úrovní sem prichádza za určitým cieľom, ktorý môže byť aj pre všetky totožný. Emočné Telo hľadá človeka, prostredníctvom ktorého by mohlo prejsť na druhú stranu do sveta paralely a už mu je jedno, do akého. Ďalšia zložka môže napríklad chcieť existovať tu v medzipriestore a potrebuje pre svoju existenciu energetickú potravu vo forme emócií a vibrácií človeka, na ktorého sa nalepí. Máme tu teda rôzne úrovne bytostí – emočných, duchovných aj astrálnych – ktoré účastníci seansy vedome či nevedome privolali (väčšinou privolajú niečo iné, než pôvodne chceli) a tieto bytosti sa potom na nich chcú prisať. Ak sa zúčastnení tomuto vplyvu ubránia, privolané bytosti sa dostanú do určitej pasce. Ich vedomie je totiž značne obmedzené a nevedia už konať tak, ako v čase tesne po smrti, keď mali možnosť určitú dobu sa pohybovať v medzipriestore a akoby pokračovať v živote pred odchodom do sveta paralely.

Ak sa týmto bytostiam podarí prisať sa na človeka, ktorý im to svojím neznalým konaním alebo nedbalosťou umožní, snažia sa pozmeniť jeho životný program tak, aby skrátili jeho pobyt tu vo fyzickom svete. Budú ovplyvňovať jeho psychiku a jeho konanie tak, aby čo najskôr prišiel k bodu smrti. V závislosti od úrovne a sily bytosti, ktorá sa na človeka takto prisaje, sa jedinec buď dokáže tomuto vplyvu ubrániť, alebo nie. Nejeden z týchto prípadov sa však skončil smrťou človeka. Toto sa najčastejšie deje pri rituáloch, kde sa evokujú určité sily. Ak sa človek počas tohto rituálu v danom priestore ubráni, neskôr v dome či byte sa mu aj tak môžu začať diať nevysvetliteľné veci, ktoré bude vnímať ako „strašenie“. Nie všade, kde sa však tieto javy objavujú, musela predtým zákonite prebehnúť takáto seansa.

Pre potreby ďalších kapitol budeme nazývať tieto padlé Emočné Telá už jednoducho iba „bytosťami“. Bytosť, ktorá sa počas špiritistickej seansy prisaje na svojho hostiteľa, sa najprv upriami na vibrácie, ktoré tento človek vysiela do okolia. Samozrejme bude hľadať frekvencie, ktoré mu boli počas jeho fyzického života blízke. Ak nenájde správnu vibráciu, nedokáže sa na auru človeka prisať. Ak sa mu to však podarí, postupne sa bude snažiť splynúť s mentálnou podstatou obete. Už počas života sa u takéhoto napadnutého človeka budú prejavovať problémy napríklad vo forme nevysvetliteľných zdravotných ťažkostí. Lekárska kontrola žiadne ochorenie nemusí ukázať, avšak človek má neustále pocit, že stráca silu a životnú energiu. Väčšinou sa tieto prípady začnú spájať aj so zmenami v správaní, psychika človeka sa začne od základu meniť. Tu je už jasné, že bytosť sa dostala do symbiózy s telom obete. Keď už prenikla na úroveň emočnej podstaty svojho hostiteľa, pokúsi sa s ním definitívne splynúť v jeden celok. Ak sa jej to podarí, pozmení aj karmický program života tohto človeka. Toto sa samozrejme odzrkadlí na jeho duševnom stave a ľudia, u ktorých sa príčina týchto problémov správne nerieši, sa často uchyľujú k náhlej samovražde.

Bytosť, ktorá sa stala súčasťou Emočného Tela žijúceho človeka, má v sebe totiž program, podľa ktorého už nemá byť vo fyzickom živote. V prípade, že bytosť nedokáže svoju obeť ovládnuť natoľko, aby ju prinútila predčasne ukončiť fyzický život – napríklad, pokiaľ je napadnutý jedinec vnútorne silný a má svoju pôvodnú emočnú zložku dostatočne vyvinutú – po určitom čase sa bytosť prispôsobí novej situácii a v určitých momentoch bude dokonca chrániť svojho hostiteľa, hlavne pred preniknutím inej podobnej bytosti. Z času na čas sa môže niečo nalepiť na jeho auru, ale do vnútra jeho emočnej podstaty sa to už práve „vďaka“ tejto parazitujúcej bytosti nedostane.

Pokiaľ sa bytosť dostane do emočnej podstaty hostiteľa, ktorý je už tesne pred ukončením svojho fyzického života, môže dôjsť k určitej symbióze na spoločnej ceste do sveta paralely. Parazitujúca bytosť chce pozmeniť karmický program tak, aby došlo k čo najskoršiemu ukončeniu fyzického života, ale zaregistruje, že tento proces sa už napĺňa a tak nepotrebuje ďalej vyvíjať tlak na svoju obeť. Jediným prejavom prítomnosti takejto bytosti môže byť v takomto prípade určitá zmena správania napadnutého človeka.

V čase smrti takejto obete sa z fyzického tela oddelia dve Emočné Telá, ktoré sa však navonok ešte správajú ako jeden celok. Až počas cesty tunelom sa oddelia na dve samostatné zložky a idú smerom k svetlu do paralelného sveta. Tu dochádza k zvláštnemu efektu, že Emočné Telo hostiteľa má v tejto úrovni zo vzniknutej situácie určitú výhodu, keďže Emočné Telo padlej bytosti ho minimálne počas prvej polovice tunela (tej najťažšej) ťahá so sebou. Ak je karmická záťaž slabá, potiahne ho veľmi rýchlo až k prechodu do sveta paralely – k svetlu na konci tunela. Takto sa vlastne Emočné Telo hostiteľa zbavilo všetkých útrap, ktoré ho čakali počas cesty tunelom a v podstate môžeme povedať, že mu akoby bola odpustená časť karmy. Takto sa do paralelného sveta emočných tiel dostanú obe emočné telá rovnocenne.

Vezmime si však situáciu, keď napadnutý človek ešte ani zďaleka nie je pred ukončením svojho fyzického života, ale vzniknutý tlak na svoju psychiku nezvládne a ukončí svoj život predčasne samovraždou. Emočné Telá sa momentom smrti uvoľnia a mali by putovať cez tunel do svojho cieľa. Ale nie vždy je to také jednoduché. Tunel sa síce vytvorí, či už za pomoci určitých rituálov na fyzickej úrovni, alebo aj bez nich. Tu čerpá výhodu zo vzniknutej situácie parazitujúca bytosť, pretože Emočné Telo, ktoré sa malo oddeliť až po uplynutí svojho naplánovaného času, sa nedokáže zorientovať v novej situácií tak rýchlo, ako naša padlá bytosť, ktorá sa tu už ničím nezdržuje a chce sa iba dostať do svojho cieľa. Z karmického pohľadu sa dokázala zbaviť svojho zaťaženia tak, že ho jednoducho prenechala svojmu hostiteľovi a tak sa dokáže veľmi rýchlo dostať tunelom do sveta mŕtvych. Vôbec ju pritom nebude ťažiť či trápiť, čo sa udeje s človekom, ktorému takto zabránila v dokončení jeho cesty. Taktiež ju nezaujíma ani to, že sa dostáva akoby do cudzieho sveta paralely. Potrebovala sa len dostať do cieľa a týmto sa jej cesta naplnila. Po prekročení pomyselnej svetelnej brány na konci tunela sa nestane nič zvláštne napriek tomu, že do sveta sa dostala bytosť, ktorá tam nepatrí, pretože nejako sa etapa tejto padlej bytosti uzatvoriť musela a toto bola jedna z možností.