Ako prichádza smrť

Pred smrťou sa môže stať, že sa ľudia dostávajú do duševnej nepohody a prichádzajú stavy depresií. Tieto stavy sa môžu zjaviť v rozpätí niekoľko dní až do niekoľkých mesiacov pred smrťou. Ide pri tom aj o ľudí, ktorí predtým nemávali takéto problémy a netrpeli ani inými formami duševnej nepohody. Je to tiež určitá predzvesť našej smrti. Často si to však okolie zamieňa len s duševnou chorobou, veľkým vypätím z práce, životnej situácie, či choroby.  Približne dva až tri mesiace pred smrťou začne človek tráviť omnoho menej času pri plnom vedomí. Nedostatok bdelosti je spôsobený slabnúcim metabolizmom.

Poznámka:

(Tu však treba mať na pamäti, že jestvuje aj jesenná depresia. Skracujúce sa dni, menej svetla, upršané počasie – to všetko sa podpisuje pod náš duševný stav smútku, ktorý sa ľudovo pomenúva jesenná depresia. Jeseň je totiž ročné obdobie, keď je na depresiu náchylných viac ľudí než počas slnečných dní. „Jesenná depresia“ postihuje naozaj veľa ľudí – je totiž rozdiel medzi naozajstnou diagnostikovanou depresiou a tzv. sezónnou – jesennou depresiou. Preto ak je niekto na tento typ „depresie“ náchylný neznamená to hneď a automaticky, že človek je blízko smrti.)

Ak sa človek stará o umierajúceho, ktorý je ospalý, mal by mu dopriať pohodlie a nechať ho spať. Blízkych môže dlhý spánok znepokojovať, no je dôležité si uvedomiť, koľko dôležitej energie stojí umierajúceho človeka akákoľvek námaha. Vo chvíľach, keď má zomierajúci dostatok síl, je dobré pomôcť mu vstať z postele. Umieranie nemusí byť sprevádzané nevyhnutne len so  strnulým ležaním, kde sa k tomu ešte pridružia vedľajšie efekty a defekty na tele z dôvodu preležanín. S blížiacim sa koncom sú však prechody medzi vedomím a spánkom čoraz častejšie.

Umierajúci človek prestáva byť aktívny a preto jeho telo potrebuje na svoju prevádzku menej energie ako doteraz. Začne prijímať čoraz menej stravy a znižuje sa aj potreba piť tekutiny.
Pár dní pred smrťou môže prestať jesť úplne. Bez jedla a tekutín začne ustupovať aj vylučovanie. Ak človek nemá chuť jesť alebo piť, nie je vhodné ho nútiť. Tekutiny možno ponúknuť v podobe ľadových kociek, jemnú pokožku pier je dobré ovlažiť, alebo pretrieť balzamom. Starostlivosť je o to dôležitejšia, že človek stráca silu a je preňho náročné zdvíhať ruku, alebo sa obrátiť na posteli. Blížiaca sa smrť mení fungovanie životne dôležitých orgánov. Krvný tlak klesá, tep slabne a mení sa aj spôsob dýchania. Plytké dýchanie môže striedať lapanie po dychu, ale aj niekoľko sekundové až minútové pauzy bez dýchania. Značí to zmeny v krvnom obehu. Tu veľa pomôže aj jednoduché zdvihnutie alebo pootočenie hlavy na bok. Keďže sa telo snaží sústrediť krv do vnútorných orgánov, končatiny a pokožka sú studené na dotyk. Pokožka pôsobí bledo, alebo sa na nej objavia modrofialové škvrny. Keďže umierajúcemu zlyhávajú obličky, moč stmavne a je hrdzavej až hnedej farby.

Mozog umierajúceho človeka je však aj naďalej veľmi aktívny. Napriek tomu môže dochádzať k epizódam zmätenosti. S umierajúcim je dobré aj napriek zmätenosti hovoriť a nedávať mu agresívne najavo, že hovorí z cesty a neustále ho (už vôbec nie agresívnym tónom) opravovať. Tu práve treba zachovať empatiu a pozvoľna človeka zorientovať v dianí naokolo. A ak treba, tak mu pokojne – pokojným tónom – pripomenúť prítomné osoby, kto je kto a podobne.

Toto sa stáva najmä v prípadoch, ak nastupuje alebo sa rozvinul Alzheimer. Alzheimerova choroba je deštruktívne ochorenie mozgu a patrí do skupiny chorôb nazývaných demencie. A práve u takého človeka treba mať veľmi veľa trpezlivosti, pochopenia a empatie s človekom, ktorý v takomto stave umiera. Agresivitou, ktorou sa niektorí snažia akoby potlačiť svoj vlastný strach z diania, len umierajúcemu priťažíte. Nikdy netreba umierajúceho ani dobre mieneným „karhaním“ nabádať, aby sa pozbieral. Týmto akože dobre mieneným karhaním, aby sa pozbieral a neopúšťal sa, mu práve zbytočne priťažujete. Aj keď to umierajúci nedá najavo, pretože je možno empatickejší ako jeho karhajúci náprotivok, on tým trpí. Najmä pri Alzheimerovej chorobe je narušené centrum mozgu, kde sídli Duša a preto Emočné Telo reaguje na okolité podnety veľmi citlivo. Tým, že Duša „stráca“ vplyv na Emočné Telo –pripravuje sa na oddelenie sa od Emočného Tela – je umierajúci často veľmi citlivý a často až plačlivý. Pretože emociálne chápe a plne precíti, že je karhaný. A keďže jeho nervová sústava reaguje citlivo, karhaním akurát dosiahnete to, že sa umierajúci človek rozľútostí a rozplače sa. Tu si ale treba uvedomiť, že pri umierajúcom stavy ako precitlivenosť, agresivita, či hnev sú sprievodným javom toho, že Duša sa pripravuje na oddelenie od Emočného Tela. Duša akoby nechávala Emočnému Telu väčší priestor. Aj keď Duši je „jedno“, čo sa deje s telom, Emočné Telo reagujúc na blížiaci sa koniec tým viac reaguje doslova emočne – teda emociálne. Avšak aj toto považujem za dôležité spomenúť, pretože aj toto sú sprievodné prejavy blížiacej sa smrti.

Reakcie každého človeka v tejto situácii sú však vždy individuálne a taktiež to záleží aj od jeho stavu a od priebehu procesu umierania. Ak je jedinec povahou „tvrdý“, emočne negatívne naladený na príbuzných aj na celý svet, tak aj na prahu smrti často ostáva rovnaký.

Hoci celá táto situácia na najbližších umierajúceho pôsobí značne znepokojivo, často až úzkostlivo, treba vedieť, že zomierajúci človek vníma realitu často zdeformovane, prípadne máva aj halucinácie. Ak nie sú tieto halucinácie pre zomierajúceho človeka zdrojom strachu, je opäť lepšie a správne na chyby ho neupozorňovať. V posledných hodinách je dobré na umierajúceho rozprávať aj v prípade, že na pohľad už nie je pri vedomí a orgány mu zlyhávajú. Zvyčajne stále počuje a vníma dianie okolo seba. Posledným zmyslom, ktorý v tele prestáva fungovať je totiž sluch. (Samozrejme je iné, ak nastane mozgová smrť a  srdce a pľúca fungujú, lebo ich prístroje udržujú pri živote. To sú dve rôzne situácie.) Takže aj keď sa nám zdá, že umierajúci nás už vôbec nevníma, nemusí to byť úplne pravda. Umierajúcemu človeku správne slová v správnej tónine môžu uľaviť.

Medzi správne však rozhodne nepatria slová ako: „Tak už teda v pokoji umri, púšťam ťa, choď už“ a podobné akože dobre mienené vyjadrenia. Týmto si vlastne budúci pozostalí chcú uľaviť pred tým, že trpia čakaním a chcú sa už proste vyrovnávať so stratou. Je to nesprávne a alibistické. Každý má svoj čas a ak ten čas nastane, Duša sa uvoľní aj bez týchto „uvoľňujúcich“ slov. Cestou sluchu a Emočného Tela na mentálnej úrovni to umierajúcemu spôsobí vnútorný otras, „akože ťa mám aj rád, ale ja sa ťa vzdávam“. Na tieto „dobre mienené“ vety by som sa tu vedel aj patrične expresívne vyjadriť, ale samozrejme sa to sem nehodí. Namiesto toho použite slová ako napríklad: „Stále tu s tebou budem, nikdy ťa neopustím, vždy tu pre teba som a budem.“ Viem, že nájsť správne slová často nedokážeme ani v bežnom živote, ale tam to aspoň máme šancu ešte časom napraviť. Na prahu smrti to už napraviť nemôžeme, tu nám čas ubieha iným tempom. A tak umierajúci na svojom konci života zbytočne trpí a ten, kto vyslovil tie slová, si možno so sebou ponesie po zvyšok života, že veľmi nesprávne reagoval a tým namiesto pomoci ublížil.

Tiež si treba uvedomiť, že smrť väčšinou prichádza „potichu“ a často si vlastne ani neuvedomíme, že náš blízky, aj keď sme pri ňom, už prešiel na druhú stranu. Medzi  jasné príznaky smrti patria chýbajúci pulz, zástava dýchania, oči sú uprené na jeden bod. Viečka môžu byť čiastočne privreté alebo oči môžu ostať otvorené a zrazu si uvedomíme, že pohľad toho človeka je sklenený. Smrť príde skoro stále „z nenazdajky“, aj keď ju už vnímame. Prechod umierajúceho človeka je aj tak v konečnom dôsledku náhly. Sprevádza ho len pocit, akoby to umierajúceho ťahalo do spánku, okolo neho „nastáva tma“ a vedomie sa prepadá do prázdna. Sluchom však ešte stále vníma posledné slová, ale už im postupne prestáva rozumieť. Mozog sa automaticky snaží reagovať a zachytiť význam slov, ale „tma“ víťazí. Následne príde tichý výdych a Duša sa uvoľní zo svojej fyzickej schránky von. Po krátkej chvíli je už fyzické telo i vedomie definitívne po smrti.

Pokračovanie nabudúce.

Tags: ako človek umiera, smrt, umieranie