Krátky príbeh o Aranovi
V dávnych časoch, keď Zem bola ešte divoká a ľudstvo sa len začínalo učiť zákony prírody, žila tlupa ľudí hlboko v horách, v blízkosti prastarých jaskýň a riek. Ich životy boli prepojené s rytmom zeme, s hviezdami nad hlavami a zvieratami, ktoré lovili. Avšak nebol to iba boj o prežitie. V srdci ich spoločnosti stál muž, ktorého všetci uctievali a báli sa ho zároveň – čarodejník menom Aran.
Aran bol starý a jeho telo nieslo stopy mnohých bojov, no jeho oči boli stále plné múdrosti. Verilo sa, že bol jediný, kto dokázal hovoriť so zemou, privolávať dážď, odháňať predátorov a rozumieť hviezdam. Málokto vedel, ako sa stal čarodejníkom, no všetci vedeli, že bol darom od bohov.
Jedného dňa prišla veľká hrozba. Zvieratá sa začali sťahovať z oblasti a potoky vysychali. Tlupa trpela hladom a nevedeli, čo robiť. Aran sa uchýlil do jaskyne, kde pravidelne meditoval a vstupoval do stavov hlbokej koncentrácie. Na steny jaskyne vytesal tajomné symboly, ktoré mali spájať jeho dušu s duchmi zeme a neba. Členovia tlupy ho občas sledovali z diaľky, no nikto sa neopovážil priblížiť.
Keď Aran konečne vyšiel z jaskyne, oznámil tlupe, že duchovia ku nemu prehovorili. Zistil, že je čas na obetu. Tlupa mala obetovať najsilnejšieho z mladých bojovníkov, aby obnovila rovnováhu medzi svetom ľudí a svetom duchov. Tento návrh všetkých šokoval, no Aranove slová mali váhu bohov, a tak sa rozhodli poslúchnuť.
Mladý bojovník, ktorý mal byť obetovaný, bol Aranovým žiakom, chlapcom menom Korak. Korak sa odmietol báť, veril, že Aran má pravdu. V osudový deň tlupa pripravila obrad pri veľkom ohni. Korak stál hrdý, obklopený tlupou, ktorá ticho sledovala.
V okamihu, keď mal byť vykonaný obetný rituál, Aran zdvihol ruky k nebesiam a v tej chvíli sa obloha zatiahla. Začalo pršať. Obrovské kvapky padali na zem a rieky sa opäť naplnili. Zvieratá sa vrátili a tlupa bola zachránená.
Aran obrátil tvár k tlupám a povedal: „Duchovia nevyžadujú smrť. Vyžadujú pochopenie. Korak je symbolom obety, no dnes sme sa naučili, že duchov môžeme uspokojiť aj inak. Musíme si vážiť život a porozumieť, kedy je obeta skutočne potrebná.“
Od toho dňa Aran naučil svoju tlupu novému poznaniu – že múdrosť a spojenie s prírodou sú mocnejšie než samotná smrť.
Zanechajte reakciu
Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.