Táto kapitola tu pôvodne nemala byť, ale kolegyňa Tara ma presvedčila, že tu predsa len má svoje miesto. Je sem teda vsunutá dodatočne, takže sa nedajte pomýliť nadväznosťou textu z iných kapitol. Vtedy, keď som písal úvod tejto práce, táto kapitola ešte nebola napísaná, ale rozhodol som sa už neprerábať to, čo bolo napísané a ponechať to v pôvodnom znení. Dúfam, že táto téma trošku obohatí celok.

Takže je táto téma súčasťou práce o duši? Trošku snáď aj áno, je to aj o duši v tom smere, že s ňou počas života vieme nielen vedome komunikovať, ale aj vedome pracovať. Predovšetkým treba vedieť, že toto celé nestačí len chápať mozgom a uvedomovať si logiku toho, čo je tu písané. Musíme vedieť skutočne precítiť, o čom to celé je. Netvrdím, že tieto techniky za mnou nikto iný už nedokáže zopakovať, to určite nie, len upozorňujem už vopred na to, že mozog nás často dokáže klamlivo naviesť na určité fakty a tváriť sa, či dokonca nás utvrdzovať v tom, že sa naozaj reálne pohybujeme v týchto alternatívnych realitách, aj keď v skutočnosti to tak nebude. Ja osobne mám napríklad opačnú skúsenosť – v prípade jednej klientky som si myslel, že v tejto alternatívnej realite sa nepohybujem a až určité momenty z rozhovoru s danou klientkou ma utvrdili v tom, že som tam skutočne bol správne.

Ako sa vlastne na tieto alternatívne reality môžeme naladiť? Ako sa tam dostaneme? Najprv je potrebné uviesť telo do stavu, kedy nás mozog prestane rušiť a nebude vnímať okolie. Je to hlboká meditácia? Možno áno, možno aj v takom stave sa to dá, ale ja osobne používam a mám odskúšaný stav, kedy telo fyzicky spí. Pracujem teda akoby zo spánku. Na toto je však potrebné mať veľmi dobre vytrénovaný mozog, aby telo mohlo spať bez toho, že by reálne zaspalo aj vedomie. Mozog musí ostať stále na vedomej úrovni a spolupracovať priamo s dušou. Avšak nie je to ten stav, ktorý opisujem v práci „Úvod do tajomstiev mágie a okultizmu“ v kapitole „Práca mága počas 72 hodín“. Naopak, pri tomto druhu práce v alternatívnych realitách sa nesmie stať to, že by sa naše vedomie rozpolilo. Mozog musí akoby klesať dole priamo do spánkovej hladiny. V tomto bode však sa musíme vedieť skoncentrovať a zamerať mozog na to, čo chceme vlastne v tejto realite robiť a ako. To znamená, že musíme vlnovú dĺžku mozgu zladiť s vlnovou dĺžkou našej vlastnej duše, aspoň do približne rovnakých úrovní. Vtedy nastane stav vedomej rovnováhy medzi dušou a mozgom. Ani jeden z týchto činiteľov nemá vtedy navrch nad tým druhým – neprevažuje ani mozog, ani duša. Až neskôr preberá iniciatívu duša a dostáva sa viac „do vedenia“, preberie kontrolu a vedenie činnosti vo všetkom, čo sa bude v našom vedomí pri tomto druhu práce diať. Následne sa musíme vedome a predsa nevedome dostať do úrovne, v ktorej sa prelína čas a priestor a tam začať hľadať. Hľadať inú realitu, do ktorej nás má naviesť naša duša. Pozor, toto nemá v kompetencii mozog, nie mozog má rozhodovať, do akej reality sa chceme „pozrieť“, tu preberá kontrolu duša. Mozog pri tejto práci slúži len ako projekčné plátno, na ktoré duša premieta to, čo zachytáva a vníma. Mozog to bude iba pasívne spracovávať do roviny informácii tak, aby sa tieto informácie mohli po prebratí z tohto zvláštneho stavu preniesť do vedomej úrovne.

Hľadáme inú realitu svojho vlastného Ja a v nej budeme hľadať človeka, ktorého potrebujeme k svojej práci na základe stanoveného zámeru – napríklad keď potrebujeme ovplyvniť určité udalosti. V prípade, že človeka, ktorého takto máme nájsť, fyzicky nepoznáme, nevadí to. Nemusíme si ho vizualizovať – veď ani nemáme ako, keď ho nepoznáme. V tomto stave nepracuje primárne mozog, ale necháme práve dušu, aby si sama poradila s touto zadanou úlohou, aby našla ekvivalent duše toho, koho hľadáme. Projekcia smerom k mozgu nebude v tomto prípade žiadna, nezobrazí sa nič. Práve tu je veľmi podstatné, nakoľko má človek pre takúto prácu vytrénovaný svoj mozog, lebo štandardný mozog človeka nemá rád nedefinované veci, nevie si s nimi poradiť. Duša však dokáže prijať a spracovať určité vnemy aj bez obrazov. Nájdeme teda dušu človeka – či už známeho, alebo neznámeho. Následne cez svoju dušu zabezpečíme aj odovzdanie informácie o tom, čo chceme a potrebujeme spraviť. Ide tu o komunikáciu duše s dušou a ak toto urobíme správne, daná duša náš vplyv akceptuje. Môžu sa tu však stať určité odchýlky od pôvodného zámeru.

Vráťme sa však ešte podrobnejšie k postupnosti nalaďovania sa na úroveň tohto typu práce. Mozog necháme klesnúť až skoro k hranici hladiny delta, teda niekde do spodných frekvencií hladiny Theta. To už je úroveň spánku, kde si ani normálne sny nemusíme vôbec pamätať. V tejto rovine aktivujeme svoju dušu a vedome cez ňu riešime to, čo sme si predsavzali ako zámer práce. Väčšinou sa jedná o ovplyvnenie určitých udalostí, napríklad v prospech klienta.

Keď sme sa do tejto úrovne dostali, pracujeme podobne ako je to popísané v práci „Iné formy ovplyvňovania skutočností“. Je tu však jeden veľmi výrazný a podstatný rozdiel – kým pri „štandardnom“ ovplyvňovaní skutočností podľa uvedenej práce pracujeme vo veľmi vysokých mozgových obrátkach – teda v nadvedomí, tak tu pracujeme v úplne opačnom spektre – takmer v nevedomí. V podstate mozog pracuje na minimálny výkon – na akési „minimálne maximum“ a všetky procesy riadi duša. Duša tiež preberá zodpovednosť za to, čo je potrebné vykonať na úrovni mozgu vo fáze, kedy implementujeme program do reality, v ktorej sa nachádzame. Takto sa následne prenesieme do ďalších súbežných alternatívnych realít, kde túto činnosť zopakujeme. Mozog pri tomto systéme práce hrá iba akúsi pomocnú rolu, doňho sa z duše ukladajú poznatky a obrazy toho, čo duša v tejto inej realite videla, zažila a robila.

Aké sú dopady takejto práce v alternatívnych realitách duše? V skratke – pre klienta, pre ktorého týmto spôsobom pracujeme na určitom zámere, jednoznačne pozitívne. K tejto technike však obvykle pristupujem až vtedy, keď som vyčerpal všetky ostatné možnosti, ako s určitými udalosťami pohnúť správnym smerom, alebo v prípade, že už kvôli časovej tiesni nie je na výber. Avšak treba podotknúť, že ani táto forma práce neznamená zaručený úspech. Pokiaľ je niečo karmicky naozaj „zabetónované“, nedá sa s tým len tak na základe vôle pohnúť ani takýmito technikami.

Pre dvoch nemenovaných kolegov som určité veci riešil aj týmto spôsobom a veru nešlo to jednoducho. Nakoniec sme síce zožali úspech, avšak trvalo to veľmi dlho a nebolo to aj tak úplne podľa pôvodných predstáv. Často to už môže vyzerať ako úplný neúspech, pretože v niektorých situáciách môže trvať aj rok, kým s tým dokážem pohnúť. Asi neexistuje technika, ktorou by sa dalo riešiť jednoducho a k dokonalosti úplne všetko. Avšak v rámci výsledkov ovplyvňovania reality je toto jednoznačne najefektívnejšia technika na rozsiahlejšie projekty.

Na druhej strane som pre určitých kolegov robil zásahy, kedy výsledok vyzeral skoro ako zázrak, ktorý už nikto ani nečakal a predsa sa dostavil. Veď nie každý deň človek ovplyvní udalosti, ktoré sa majú udiať na mieste, kde nikdy nebol a účastníkov daného stretnutia videl možno dvakrát v živote, alebo vôbec. Taktiež som touto technikou ovplyvňoval udalosti v susednom štáte v prospech kolegyne, ktorá tam pôsobila. Síce sa úspech dostavil, ale niekedy až v inom časovom rozhraní, než aké si želáme. Toto všetko však závisí od konkrétnych okolností, nakoľko do toho zasahuje aj program karmy daných osôb a tam je vždy otázne, čo je a čo nie je možné ovplyvniť a do akej miery. Vraví sa, že bohovia vedia ovplyvniť všetko, avšak ja si myslím, že tu z fyzickej úrovne by to ani oni len tak ľahko nedokázali.

Aké sú nebezpečenstvá pri použití tejto techniky? Pravdu povediac, nie sú zrovna malé a rozhodne ich netreba podceniť. Veľmi ľahko sa totiž môže stať, že duši sa tie iné reality budú páčiť a bude sa tam cítiť slobodne. Potom dochádza k tomu, že duša sa pri akomkoľvek uvoľnení – napríklad počas meditácie alebo v spánku – snaží odpútať od tela a dostať sa naspäť do týchto alternatívnych realít. To môže spôsobiť rozvrat nervovej sústavy, vyvolať po čase kolaps a z toho vyplývajúce priame ohrozenie života.

Obrazy z týchto alternatívnych realít nie sú väčšinou sprevádzané nejakými emočnými pochodmi. Nakoľko tu sa ocitá iba duša a telo spolu so všetkými emóciami ostáva v našej realite, duša sama o sebe emočné prejavy nepozná. Dokáže však vnímať súvislosti, ktoré sa potom ako obrazy premietnu do mozgu a po prebratí sa z takéhoto stavu ich môžeme následne vyhodnocovať a analyzovať. Nepochybne aj v týchto realitách emočné väzby existujú a sú rovnako plnohodnotné ako tie tu „u nás“, ale takýmto vyslaným konektom duša vs. duša sa nám väčšinou emočné informácie proste do mozgu nedostanú. Budeme to v danej realite vnímať so všetkým a normálne, ale nebudeme cítiť nejaké emocionálne väzby v porovnaní s tým, ako je to tu v našej realite. Bude to po prebratí sa k plnému vedomiu pre nás len informácia, že áno takto a takto to tam bolo, ale v podstate to nič nemení na veciach, ktoré sú tu proste inak. Napríklad sa stane, že v alternatívnej realite stretneme niekoho, kto tu už nežije, ale toto stretnutie nebudú sprevádzať nadšené objatia a slzy radosti, skrátka zapadneme do deja a kontextu udalostí, ktorý sa tam v danom momente odvíja, akoby sme boli súčasť tej reality a boli zmierení so situáciou, ktorá sa tam odohráva.

Niektorým jedincom, ktorí majú určité predispozície na tento typ práce, sa môže stať, že sa pri výučbe alebo rozhovore na tieto témy ich duša naladí na tieto alternatívne reality. Tiež k tomu môže dôjsť pod vplyvom pôsobenia určitého magnetizmu, avšak zákonitosti tohto procesu sú ešte príliš nepreskúmané na to, aby sa v tom dal nájsť nejaký vzorec, kedy a komu sa to môže reálne stať. Pri publikovaní takýchto tém je však vždy aj vysoké riziko, že čitatelia trošku uletia do sveta fantázie a pod vplyvom čítaného textu začnú zrazu každú noc navštevovať rôzne alternatívne reality, avšak nie skutočne tak ako to tu popisujem, ale len vo vlastnej fantázii. Pod vplyvom vlastného chcenia nám môže mozog začať podhadzovať všeličo.

Je to lákavé, ale treba vždy veľmi dôsledne odlišovať realitu od fantázie a obyčajný sen od pohybu v alternatívnej realite. Nedá sa jasne definovať návod, ako to od seba správne odlíšiť, ale človek, ktorý ten pocit zažije, ktorého duša sa takto dokáže do alternatívnych realít dostať, mi to určite popíše tak, že bude hneď jasné, či tam reálne bol, alebo mal len zaujímavý sen či víziu a snahu vydávať to za pohyb v alternatívnej realite duše. Je tu veľmi tenká hranica medzi tým, čo je reálne a čo je len výplod nášho mozgu a preto vždy opakujem nutnosť mať mozog skutočne vytrénovaný na tieto formy práce. Inak nás to môže veľmi ľahko stiahnuť do fantazírovania, ktoré nebude mať s realitou nič spoločné. Nedokážeme tam pracovať, nič ovplyvniť, dosiahnuť žiadny zámer touto formou práce, akurát sa budeme prechádzať vo víziách, ktoré pre nás nebudú mať žiadny reálny zmysel ani podklad.

Dokonca by som tvrdil, že ani také náhodné „nakuknutia“ do inej reality bez konkrétneho zámeru a takpovediac len zo zvedavosti nie sú práve najlepším nápadom. Jednak nám to veľmi v ničom nepomôže – možno maximálne ako tréning práce v týchto úrovniach – a jednak vyššie popísané riziká sú tu ešte vyššie, keď sem človek zavíta „len tak“ bez jasného zámeru, ktorý by ho držal v realite toho, kde sa nachádza skutočne v rámci svojho fyzického tela a kde je len na návšteve. Tu môže časom dôjsť k úplnému odtrhnutiu sa od reality, pretože ako sa hovorí, susedov trávnik je vždy zelenší a možno v tej alternatívnej realite sa nám bude niečo natoľko páčiť, že naša duša sa tam začne automaticky ťahať vždy pri zaspávaní. Časom sa bude oslabovať kontakt mozgu so skutočnou realitou tu a teraz a to môže mať nedozerné následky na psychiku človeka, ak sa raz takto odtúla a nebude sa mu chcieť vrátiť. Tento svet mu postupne začne pripadať ako film na plátne, ktorý si z povinnosti pozrie, ale svoje Ja začne zameriavať stále viac a viac do tej alternatívy, ktorá sa mu zapáčila. Výsledok takéhoto počínania si určite viete všetci ľahko domyslieť.

Ale tomu je tak pri každej technike, či už v mágii alebo v úrovni ezoteriky všeobecne. Pokiaľ človek stratí zdravý rozum a kontakt s realitou a začne hľadať v týchto smeroch iba obyčajný únik pred problémami, je zle.

Prosím, myslite na to pri týchto riadkoch a ostaňte nohami na zemi.

Pokračovanie nájdete tu.

Tags: Duša