V predchádzajúcej časti som písal o tom, že kolegov (žiakov – asistentov) používame na to, aby sme načerpali silu. Je dosť možné, že vás pri tom napadlo slovíčko „upír“ alebo niečo podobné. Nechcem tu teraz rozoberať nejaké mytologické bytosti, proste chcem len upriamiť pozornosť na to, že tu dochádza vlastne k určitej forme vampirizmu. Bytosť tohto druhu dokáže žiť a musí žiť tak z potravy tuhej, ako aj z potravy energetickej. V rámci bežného života ste sa s energetickými upírmi stretli určite mnohokrát. Mali ste dojem, že tí ľudia vás vysajú z vašej energie.

Tento fenomén by som nazval „nevedomým vampirizmom“ aj z pohľadu toho, že ľudia tak nekonajú spôsobom „chcem ti ublížiť a zobrať tvoju energiu“, ale konajú spôsobom „mám zdravotný problém a moje orgány reagujú na blízku osobu tak, že sa energeticky spárujú a ťahajú energiu z iného jedinca“. Na základe tohto potom dochádza k tomu, že ďalší človek, ktorý je v ich blízkosti, sa zrazu cíti zle, ťažko sa mu dýcha, cíti nevoľnosť, búšenie srdca a intuitívne cíti, že musí odísť od takéhoto človeka. Na rozdiel od tohto človek, ktorý takto ťahá energiu, sa intuitívne snaží udržať v blízkosti zdroja, lebo pochopí, ako dobre sa cíti s týmto človekom, ako mu je príjemne a začne k nemu cítiť klasickú ľudskú náklonnosť. Ťažko takéhoto človeka odsúdiť za to, čo robí.
Vampirizmus z pohľadu môjho je na inej báze. Z človeka, s ktorým pracujem, si síce odčerpám časť energie, ale súčasne i dávam. To znamená, že dochádza k výmene energie medzi dvoma jedincami. Nejeden krát som už počul, slová „ty hovoríš o sebe, že si zlý a berieš a pritom keď odídeš, tak sa cítim super nabitý, plný života a mám dojem, že si viac dal ako zobral“. No nejeden krát sa stane, že keď odídem, tak jedincovi trvá niekoľko týždňov, kým sa z toho pozbiera. V čom je rozdiel? V prvom rade je rozdiel v tom, čo s daným jedincom robím. Či ho používam ako zdroj energie pre svet paralely, alebo ho používam ako zdroj energie pre program, alebo ho používam ako zdroj energie pre seba samého, pre svoju osobnú potrebu. Ak ho používam pre seba, dochádza k výmene energii a vzhľadom na to, že moja sila je niekoľkonásobne vyššia, ako sila človeka, s ktorým pracujem, logicky sa tento cíti byť v siedmom nebi a dostane odo mňa viac, než si ja zoberiem. V prípade, že ho používam na ostatné dve alternatívy, dôjde k tomu, že nestíham dopĺňať jeho potreby, keďže pracujem so svetmi, ktoré majú obrovský potenciál smerom dovnútra a vzhľadom na skutočnosť, že ešte ich my dotujeme, majú minimálny potenciál smerom von k nám. Ten minimálny potenciál sa týka hlavne osoby, ktorá je používaná ako energetický zdroj pre paralelný svet. Tento štýl života vampirizmu je veľmi potrebný a dôležitý pre obe strany. Tak ako v prírode strom pohlcuje oxid uhličitý a vylučuje kyslík, tak takéto niečo sa deje aj u mňa. Keď od niekoho beriem energiu, beriem akoby ten oxid uhličitý, teda beriem energiu, ktorá je danému človeku na nič a dávam mu kyslík. Samozrejme sú „kolegovia“, ktorí to robia práve naopak. Sú sebeckí, vzťahovační, egoistickí, no proste chrapúni, ktorí myslia len na svoje pohodlie a na svoje dobro, na svoj úspech a zneužijú bez akýchkoľvek okolkov každého a všetko. Vopchajú sa vám aj do toho najmenšieho otvoru, aby z vás mohli vysať všetko. Popri tom zahrajú komédiu ľútosti, beznádeje a strašného postoja k životu, akí sú slabí a ako sú odkázaní na vašu nezištnú pomoc a ako vám to nabudúce vrátia, ale to nabudúce nikdy nepríde. Musíme sa zmieriť s tým, že nie každý mág je rovnaký. Je to ako v živote.
Medzi nami sa pohybujú aj tzv. falošní upíry, ktorí svoju spojitosť s naším druhom len hrajú a popri tom sa snažia preniknúť cez pláštik jemných energii do sveta paralelného, kam sa dostať ale nemôžu a preto vyhľadávajú techniky a spôsoby, ako sa tam dostať. Týchto ľudí treba nechať pracovať, treba ich prijať, a tým pádom eliminujete ich škodnosť. Ak však týchto tzv. kolegov odpinknete a poviete im kam patria, oni si povedať aj tak nedajú, budú hľadať ďalej, budú chodiť ďalej až nájdu nejakú správnu sektu, do ktorej sa zaradia a v ktorej sa otočia proti vám a narobia vám kopu zbytočných nepríjemností.
Ďalší druh je ten, ktorý si neverí. Je síce náš, je šikovný, ale je tak do krížený svojou ľudskosťou, že jeho vlastný mozog bráni tomu, aby pochopil seba samého a vo všetkom hľadá ďalšie extrémne odpovede, zo všetkému mu vychádzajú ďalšie otázky, takže z toho vznikne taký guláš, že vôbec nebude vedieť existovať ani v jednej rovine. Ak sa včas nespamätá a neprestane extrémne veľa rozmýšľať, rozhodí svoju vlastnú psychiku a nebude ani vlk ani ovca. Nebude ani upír ani človek. Týmto kolegom by som odporučil, aby sa prestali hádať sami so sebou a so svojím vnútrom, aby si ozrejmili akí chcú byť, kým chcú byť a aby pochopili, že dobro nie je vždy dobro a zlo nie je vždy zlo.
Keďže týmto spôsobom som sa ako keby priradil k nejakým upírom, vyvstáva otázka: som dobrý alebo zlý? Jedni ma nenávidia, iní ma zbožňujú – tak aký vlastne som? Jedným som zachránil život, a možno niekomu práve naopak. Rovnováha je tá najlepšia odpoveď. Prijať to, čo som, aký som, a snažiť sa zmeniť to k lepšiemu – či už na tú stranu alebo na druhú. Najhoršie, čo môžete urobiť, je bojovať so svojou prirodzenosťou. To je akoby ste bojovali so svojou sexualitou. Použijem trošku vulgárne slová. Ráno nejem, lebo myslím na sex. Na obed nejem, lebo myslím na sex. Večer nejem, lebo myslím na sex. A v noci sa zobudím na to, že som hladný ako pes. Takže keď sa nad tým zamyslím, dôležité je vedieť, kam patrím, kto som, kde je moje miesto v hierarchii a odkiaľ a kam kráčam. Ak sa zmierim s osudom, že som ten, kto som a som taký, aký som, potom môj život začne mať zmysel. Zrazu mi prestane vadiť aj to, že viem chodiť v rôznych svetoch, že s mŕtvolou si kľudne podám ruku a že živého vôbec nevnímam, ako keby ani nebol. Život takejto bytosti je veľmi komplikovaný. Cez deň sa môžete tváriť ako obyčajný ľudia, kamarátiť sa so slnkom, môžete sa zo slnka aj nabíjať a paradoxne počasie zamračené, pochmúrne, daždivé, vám môže vadiť. Ale môže to byť aj presne naopak – teplo a slnko vám môže prekážať a počasie daždivé vás môže nabíjať pocitom sily. Každý z nás je iný. A predsa naša podstata je úplne rovnaká. Sajeme energiu, žijeme z energie a keď sa tomu bránime, chradneme, strácame kontrolu nad sebou samým, všetko sa nám rúca, o všetko prichádzame a veľmi ťažko sa nám vracia späť. Aby ste tomuto predišli, musíte sa rozhodnúť, či svoj potenciál vampirizmu necháte rozvinúť, alebo ho utlačíte do úzadia. Nikdy sa však nevracajte z polcesty a už vôbec nie z konca cesty a spoza cieľovej čiary sa to už ani nedá, lebo je to cesta k zániku. Musíte si uvedomiť, že život takejto bytosti sa musí nachádzať priamo úmerne vo svete paralely a vo svete fyzického bytia, kam patrí fyzické telo. Iste z vás každý nejaký román o upíroch čítal a viete, že upír cez deň zaľahne do truhly a večer sa prebudí. Táto legenda vznikla na základe historky o grófovi Draculovi, ktorý svojou ukrutnosťou dokázal ako prvý zastaviť vpády Turkov do Európy a od tohto sa odvinuli všetky ďalšie podobné romány. Upír v takejto podobe existuje len v románoch. Viem, že sú jedinci, ktorí pijú krv, viem že sú jedinci, ktorí sa živia zvieracou krvou. Budiž, každému čo chutí. Ale skutočný „upír“ sa živí energiou, životom ako takým. Môžete oponovať, že krv je energia. Áno, ale nemusí tiecť krv preto, aby som energiu získal. Často stačí správne vyvolať emócie, zobrať si telo človeka tak, aby sa emócie pohli, aby sa energie rozprúdili a aby sa energie začali z tela vyparovať von. Ak viete, ako na to, túto energiu pohltíte do seba, nabili ste sa a ak nie ste chrapúň, tak nielen beriete, ale aj dávate. Sám som povedal, že niekedy to trvá niekoľko týždňov, kým sa človek pozbiera, ale pojmom chrapúň som myslel to, že niekto môže nenápadne po kúskoch cicať celé týždne, a pritom nič nedať. A keď dám a vidím, že je to málo, tak svoju obeť nechám aspoň na pokoji, aby mala čas sa pozbierať.
Bytosť nášho druhu je na paralelný svet odkázaná aj preto, aby sa rozprávkovo nabila energiou, ako upíria bytosť z románov počas ležania v truhle. Prečkať nejakú dobu, nájsť rovnováhu medzi fyzickým životom a životom nášho druhého ja. Má to obrovské úskalia, jedno z tých úskalí je ohromná nervová vyčerpanosť fyzického tela. Musíte správne vyvážiť potreby fyzického tela s potrebami vašej druhej podstaty, vášho druhého ja. Musíte dbať na to, aby ste túto rovnováhu dodržali a súčasne musíte byť pripravení na to, že kedykoľvek musíte vedieť bojovať, ochrániť seba a svoje územie, pretože sa stávate aj bojovníkmi, strážcami brán do svetov paralely, ktoré sú voči nám v nepriateľskom vzťahu.