Vnútorné ticho

[InPrincipio]

Na čo sa sústrediť pri tréningu vnútorného ticha?

Je vhodnejšie stíšiť svoje vnútro a zosilniť svoje vnímanie okolitého priestoru?
Alebo naopak ponoriť sa skôr sám do seba ako pri meditácii a vnímať a počúvať svoje vnútro?

V čom sú rozdiely oproti bežným meditatívnym tréningom?

[Ašarat]

Vnútorné ticho je dobré a možno aj bytostne dôležité v istej fáze práce s mágiou.
Ako si to opísal je to správne. Ja proste ak som v prírode si sadnem ponorím sa do ticha prírody splyniem s prírodou. Až tak, že sa stávam nerušivou súčasťou prírody. Mozog na stavím na riešenie toho problému, ktorý si chcem vyriešiť. Je to iné, ako je meditácia, ale, ako to opísať neviem.
Proste vnútorné ticho je stav vedomia a nie alfa hladím, ako pri meditácii.

[InPrincipio]

To je pre mňa novinka, že aj počas vnútorného ticha mozog nechať riešiť nejaký problém.

Myslela som, že mozog by mal byť podľa možnosti vypnutý a sústrediť sa len na tiché a plné vnímanie.

Ak nejdeme do alfa hladín, dalo by sa povedať, že zostávame v beta hladine? Alebo naopak ešte vyššie smerom k nadvedomiu?

[Šakal]

Les ako taký je zdrojom inšpirácii, ja mám skúsenosť že tam objavím často nové techniky...Šakal.

[Ašarat]

InPrincipio netvrdím, že sa nesmie či nemá ísť do hladiny Alfa pri trénovaní vnútorného ticha. To samozrejme závisí od toho, ako kto chce.
V podstate ja to robím tak, že splyniem s prírodou, ako takou pri plnom vedomí. Som súčasťou prírody a okolia, kde sa nachádzam. Takto to proste robím ja osobne. Hladiny Alfa využívam inak.

[Ašarat]

Šakal máš pravdu, les je naozaj plný zaujímavých inšpirácií. Avšak na trénovanie sa dá využiť i cintorín napríklad. A tam sa ponoriť do ticha.

[Šakal]

Áno samozrejme aj cintorín je plný inšpirácie a pokoja ale je to úplne iný level. Kolegovia si vyberajú podľa toho ktorý priestor je im viac blízky. Ja mám rád oboje možnosti, aj kaštieľ, staré opustené budovy ale aj miesta s neobvyklým vyžarovaním...Šakal.

[Tara]

Pre mňa je vnútorné ticho akousi formou meditácie, keď sa ponorím do svojho duševného sveta - podotýkam duševného, teda nie myšlienkového, ani emočného. V takomto rozpoložení môžem potom buď len odpočívať a v priamom spojení so svojím vnútrom mať svätý pokoj od rušivých elementov okolia, problémov bežného života a podobne, alebo hľadať odpovede na rôzne otázky. A to tiež buď aktívne - tým, že sa vo svojom vnútri zaoberám konkrétnym problémom, alebo skrátka nechám len intuíciu a procesory, aby si "na pozadí hlavy" voľne plávali a prišli s nejakým výsledkom. Nie je to celkom alfa hladina ani u mňa, stále plnohodnotne vnímam okolie, ale nevyrušuje ma.