Medzi mojimi pracovnými textami sa nachádza aj text s názvom Slovo. Je v ňom zmes porekadiel, ako aj náhodných myšlienok. Tento text nám v tejto práci bude slúžiť ako pomôcka na pochopenie toho, ako správne vnímať a písať text kliatby. Prelúskať túto časť Ti zrejme dá zabrať, no ak to dokážeš, nemusíš mať obavu, že nebudeš vedieť pracovať so slovom za účelom tvorenia kliatby. Potom to už bude len o zručnosti, ktorá sa nadobúda praxou.

Nie je ľahké text kliatby pochopiť a ešte ťažšie je ho napísať. Mnohí si mysleli, že tvorbu kliatby už zvládli, pretože tomu procesu rozumeli, chápali ho mozgom. Avšak kto rozumie tomu, keď poviem, že nestačí text len chápať, nestačí len rozumieť významu slov?
Slová môžu byť aj metaforami, nemusia znamenať vždy to, čo práve čítame.
Dané slovo, ktoré prítomní počujú, môže niesť skrytý program. Taktiež treba zohľadniť, že autor kliatby môže mať pod niektorými slovami alebo vetami v sebe ukryté určité nuansy, ktoré nikto iný nemusí poznať a majú daný emočný vnútorný význam len pre neho samého a pomáhajú mu navodiť v sebe určitý moment, ktorý práve potrebuje. Preto často ani nemusia navonok dávať zmysel pre uši tretej osoby.

V prvom rade sa jednotlivé časti textu kliatby nesmú vo vyjadreniach vybíjať medzi sebou. V texte treba jednoznačne vyjadriť, kto som, čo chcem a akú silu predstavujem voči danému textu a voči sile, ktorú povolávam. Text musí byť taktiež aj jednoznačným vyjadrením emócie – či už použijeme za týmto účelom zlosť, radosť, alebo len čistú silu – to závisí od zámeru, ktorý chceme dosiahnuť. Reálne ovládanie emócií je tu nevyhnutné.

Svojho času som svojim žiakom trochu neuvážene dal súhlas na písanie kliatby formou veršov. Toto však s odstupom času považujem za chybu, pretože som si neuvedomil, že jednak sa tým sila textu znižuje, zmäkčuje, a jednak to uberá textu samotnému na jeho vážnosti. Do veršov sa samozrejme dajú vložiť emócie, ale konečný výsledok vyznieva trochu ináč. A dopady takto formovaných kliatob sa väčšinou strácajú v ničote. Sila textu je do značnej miery závislá na emócii, ktorú text v jedincovi pri práci vyvoláva. Musíme si uvedomiť, že ovládať emócie znamená skutočne s nimi pracovať, a keď príde čas, potrebnú emóciu je nutné aktivovať a posilňovať do tej miery, kým jej sila nebude na dostatočnej úrovni, aby sme s ňou dosiahli požadovaný efekt. Emócia sa pri tomto druhu práce vyvoláva práve cez silu vysloveného slova, ktorú vieme aktivovať práve správnym precítením textu.

Určite niekoho napadne, že báseň predsa má a vyvoláva emócie. Pre tých mám odkaz: Pokojne to skúšaj a ak sa ti to podarí, tak posunieš formu, ako pracovať s textom kliatby, na ďalšiu úroveň. Ja proti tomu nič nemám. Než však toto začneš skúšať, nauč sa pracovať s kliatbou tak, ako to už funguje.

Nikomu nechcem brať a ani neberiem právo na to, aby veci skúšal modifikovať a posúvať dopredu, alebo proste na inú platformu. Len nech je to až vtedy, ak to už dokáže aspoň v jednej úrovni, lebo sa môže stať, že to nikam neposunie a hlavne neposunie nikam seba a zacyklí sa. Proste cyklicky sa bude točiť v pokusoch, ktoré nikam nepovedú.

V nasledujúcej kapitole si skúsime text Slovo podrobne rozobrať. Tento text mnohým už pokazil náladu a pekný deň a nie som si istý, či ma vôbec niekto v tejto téme reálne a správne pochopil. V tomto texte je okrem iného ukrytých aj veľa metafor o tom, ako správne vytvoriť kliatbu a ako nechápať slovo len ako nič nehovoriace slovo.

Nasledujúca kapitola je teda spracovaná tak, že sú v nej „na dosah ruky“ ukryté návody, ale je potrebné správne vedieť pochopiť poradie toho, kedy je čo potrebné použiť. Niekedy sa treba vedieť zabaviť aj na vážnych veciach. A v konečnom dôsledku, ak sa tomu niekto naozaj bude venovať, prekoná svoju zaujatosť a emócie voči tejto kapitole a presunie svoje myslenie do inej roviny, pochopí veľmi veľa. A to je mojím zámerom – naučiť Ťa myslieť inak, než myslíš teraz. Kto chce ísť do hĺbky pochopenia práce s kliatbami, ten sa musí naučiť vnímať veci inak, než je štandardné.

Tak sa nevzdávaj, pochop a zvládni aj túto časť môjho učenia. Ver, že sa Ti to mnohonásobne vyplatí. Ak to oklameš, mne to určite vadiť nebude. No Ty tu potom nenájdeš mnoho skrytých odpovedí a zastavíš sa niekde v polke svojej cesty.

Slovo

Slovo nie je len zvuk, či písmo. Slovo je posolstvo. Slovo je nositeľom moci, ktorá presahuje normálne ľudské možnosti – či už smeruje ku konaniu dobra, alebo zla. Tento text privádzal snáď každého z mojich žiakov do zúfalstva a pomykova. Najprv Ti ho teda adresujem v celku a potom Ti ho podrobne vysvetlím. Ak pochopíš, ako pri tom myslím a zmýšľam, tak možno o to skôr pochopíš, ako pracovať s kliatbami, ktoré som vo svojich prácach napísal. Preto maj značnú dávku trpezlivosti. Ak máš chuť preskočiť túto kapitolu, tak sa zamysli, ako je to naozaj s Tvojou zvládnutou trpezlivosťou – teda podľa mňa skôr nezvládnutou trpezlivosťou.

Tak sa pusti do čítania a následne skús sám zvážiť, či ma naozaj chápeš a potom to porovnaj s tým, čo nižšie píšem k danému textu slova.

Slovo bolo povedané, slovo bolo napísané a bolo i dané do sily, ktorá pretvára to, čo bolo niekým vytvorené, aby bolo pretvorené. Slovo je dané ako zákon a zákon je v prvopočiatku slovom.
A moje slovo sa stalo zákonom, aby nastala rovnováha medzi tebou, mnou a svetom živých i mŕtvych. A čo nám môže slovo povedať tu na tomto mieste? Nuž nájdi si svoju odpoveď tu a v tomto.

Daruješ človeku rybu, nakŕmiš ho na jeden deň, naučíš ho loviť, dáš mu potravu na celý život.
Mäso slabých je potravou nás silných.
Pery ženy, nech sú akokoľvek ružové a zvodné, musia prijímať potravu rovnako ako rypák svine.
A ak počuješ to, že sa na teba hnevám za mlčanie, je to preto, že je lepšie múdre pokarhanie, ako hlúpa pochvala.
A preto ak sa bojíš priznať sa k tomu, kto si, tak radšej nech ťa mrzí, že si hovoril, než to, že si mlčal.
Pýtaš sa, prečo?

Pretože nie je mudrcom ten, kto má dobré a krásne reči, ale ten, kto je trpezlivý, bez bázne a nenávisti – iba ten je naozaj múdrym človekom.
A ak už rozprávaš, tvoje slová by mali byť lepšie, ako to pôvodné tvoje mlčanie.
Pretože ak teraz nerozumieš môjmu pohľadu a hlasu, nepochopíš ani dlhé vysvetľovanie.

Hneváš sa! Ale prečo sa hneváš?
Pretože si slabý a tvoj argument je stratený už skôr, ako prišiel k môjmu sluchu.
A tak premôž svoj vnútorný hnev a tým premôžeš aj svojho nepriateľa.
Pretože ak si obrátený tým správnym smerom, netreba ti nič viac, iba kráčať.

Premohol si už svoj hnev?
Učiň teda dobrodenie. Ale pamätaj: Dobrodenie je len vtedy dobrodením, ak je obetou.
Myslíš, že si to pochopil? Vystačíš si teraz už sám? Tak opäť počúvaj ďalej moje slová.

Mýlia sa tí, ktorí dúfajú, že si vystačia sami. Pretože sa tým vrátili tam, odkiaľ vyšli vo svojom vnútri na prvopočiatku, keď som ku tebe začal prehovárať.
Uvedomil si si, že si ostal sám?! A čo teraz?
Vrátiš sa v myšlienkach pred túto dobu, keď si začul môj hlas a snívaš o tom, čo bolo v minulosti a aké to bolo?

Tak vedz, že: Snívať o minulosti však znamená zmeškať prítomnosť. Tvoju vlastnú prítomnosť.
Zamysli sa teda nad tým a spoznaj seba a svoj život, pretože čím hlbšie spoznávaš svoj život, tým menej budeš veriť tomu, že smrť znamená jeho zničenie.
Postúp teda dopredu a prijmi svoj život a svoje osudové poslanie, pretože Ty nie si tu preto, aby si len žil, ale aby si menil to, čo sa volá budúcnosť spätá s minulosťou.

Text slova, ktorým som mnohých privádzal a často aj úspešne doviedol do stavu zúfalstva, je na konci. A teraz verím, že príde ďalšie kolo zúfalstva, na konci ktorého možno čaká pochopenie a kľúč k pochopeniu toho, ako tvoriť texty magického písma a kliatby.
Posuň sa teraz teda na druhú časť Slova a maj trpezlivosť.