Kliatba je svojím spôsobom program, avšak nie v každej kliatbe je program. V tejto práci sa nachádzajú aj kliatby, kde sa program nenachádza. Umiestnenie programu v rámci kliatby je citlivá vec. Niekde umiestňujeme silu, niekde inde program so silou a zvyšok textu je akoby „prázdny“, aby sme mali priestor znovu nabrať a zacieliť svoju silu.

Program musíme rozložiť v rámci textu na niekoľko častí a pritom musí ostať celistvý, nesmie byť narušená jeho kontinuita. Toto do značnej miery závisí od autora textu – nakoľko vie správne prepnúť a ako dlho skutočne dokáže pracovať so sebou a udržať program v sebe s patričnou silou. Ak počas vyslovovania kliatby jedinec zaváha, naruší to celý priebeh tohto úkonu a už je tam len veľmi malá šanca na nápravu. Netreba sa preto diviť, že niekedy je potrebné takýto proces zopakovať. Nevyhnutná je stopercentná koncentrácia, aby všetko zapadlo do seba tak, ako má.
Ak sa stane to, že teda zaváhaš, zmýliš sa, ja odporúčam, ak už sa to stalo a môžeš začať všetko od začiatku, tak začni od začiatku. Samozrejme najprv si daj aspoň krátku pauzu. Ak nemáš na výber a musíš pokračovať, tak pokračuj a snaž sa nemýliť. Možno sa to podarí – vylúčiť sa to nedá. Zamysli sa však, prečo sa to udialo. Je to tebou, tvojím vnútrom, alebo je to vplyv iných síl? Tak či tak, začni tým, že vyčistíš priestor, kde pracuješ, a znovu ho perfektne uzavrieš – zapečatíš, alebo si dokonalejšie vytvoríš ochranný kruh.

Toľko na úvod a teraz venuj pozornosť tomu, ako to teraz v ďalších riadkoch doplním.

Každý program má svoje miesto určenia a dĺžku pôsobenia. Počas toho, ako program pôsobí, s ním často jedinec musí pracovať dlhodobo. Sú programy, ktoré sa nedajú robiť jednorázovo, proces sa musí opakovať a k tomu je potrebné naladiť sa presne na tú istú hladinu, na tú istú silu a na tú istú emóciu, ako pri prvom prednese kliatby. Na to, aby človek vedel skutočne pracovať so silou kliatby, nie je potrebná len zručnosť v práci s kliatbou ako takou, ale predovšetkým v práci so sebou samým. Jedinec sa musí vedieť dokonale ovládať a bezchybne nalaďovať podľa aktuálnej potreby.

Ďalší dôležitý bod je uvedomenie si, pre koho s konkrétnou kliatbou pracuješ. Tu sa treba snažiť spoznať daného človeka po stránke pocitovej (pokiaľ pracuješ pre konkrétneho klienta). Každý však v každom čase reaguje inak. Jedinec môže byť pod tlakom, môže byť v pohode, môže byť chorý atď. Stále ho treba emocionálne chápať, ale nie sa dostávať na jeho emocionálnu úroveň. Treba ho chápať, aby sa program dal ladiť na jeho aktuálnu potrebu. Ako prvé je potrebné mu v emóciách pomôcť, aby aj sám vnútorne našiel silu bojovať. Ak je totiž človek pod tlakom a stresom, nemá šancu on sám napomôcť tomu, aby sa veci menili v jeho prospech.

Preto program musím začínať pri človeku v rovine uvoľnenia stresu a následne sa dá program efektívne použiť. Preto je tu aj SLOVO, ktoré mu treba v správny čas predniesť ako posolstvo a tým mu napomôcť, aby sa vnútorne menil. Tým pádom to, čo má ísť doňho či cez neho (program, kliatba, čokoľvek), sa v ňom bude vedieť správne usadiť a tým sa veľa vecí začne okamžite meniť.
Program musí vychádzať z poznania problému a zo samotného mága, z jeho vnútra.
To samozrejme treba vedieť pretaviť aj do seba. Program sa nedá do kliatby sformulovať len mechanicky, je potrebné ho nastaviť na svoje Ja. Prvé „Ja“ je klientove Ja a potom je tu moje vlastné Ja, pretože cez moje Ja vytvorím program na zmenu. Pri vytváraní programu je potrebné, aby sa program na podobné veci len nekopíroval z dôvodu, že minule mi to vyšlo. Každý človek je originál a preto každá kliatba aj program musia byť originál. Ak sa aj použije totožný text, tak by sa mal modifikovať podľa emočnej potreby a pocitu. Stále je preto treba mať odvahu text kliatby a aj programu používať ako „plávajúci“ text a neustále každý detail sledovať, či a ako pasuje – nakoľko je vhodný na konkrétneho klienta.

Ak niekto bude len sucho pracovať dookola s tým, že: „Toto poznám, tak načo meniť to, čo poznám a čo funguje?“, tak sa to môže raz či dvakrát podariť, ale na tretíkrát to už určite nevyjde. Pri modifikovaní textu však upozorňujem, že nie je dobré ho skracovať a vypúšťať vety tu už mnou dané. Pre niečo boli dané a pre niečo som ich takto napísal. A ak sa Ti bude zdať, že je to zbytočne dlhé, ľahko sa stane, že Ti to nebude fungovať. Kliatby sú ako hodinky. Stačí odstrániť jednu maličkú súčiastku a hodinky zastanú, alebo nepôjdu presne.

V úvode však píšem aj to, že si môžeš text kliatby upraviť podľa svojej potreby. Pre spresnenie, aby nedošlo k mýlke – upravuj si ho až vtedy, keď ho už poznáš dokonale a vieš s ním naozaj pracovať.

Aký je rozdiel medzi kliatbou a programom? Kliatba je tu v tejto práci daná a napísaná, ale program, silu programu, teda samotnú myšlienku, si zadáš Ty sám. Do textu sa obvykle nevkladá ako niečo prídavné verbálne, ale treba si vedieť rozdeliť vec vo svojom vnútri. Ako to urobiť, si prečítaj v základoch – „Práca mága počas sedemdesiatich dvoch hodín“. Musíš vedieť rozdeliť seba a svoj mozog tak, aby si vedel pracovať v jednom čase v dvoch úrovniach svojho Ja. Ak sa toto správne naučíš, oceníš to potom, keď budeš potrebovať pri plnom vedomí pracovať aj v alternatívnych realitách.

Týmto opätovne poukazujem na to, aké je dôležité ovládať základy mágie, ktoré som napísal a učil pred mnohými rokmi. Proste bez ovládania základov sa nedá ovládnuť práca s kliatbou a súčasne s programom ako takým.