Slovo nie je len zvuk, či písmo. Slovo je posolstvo. Slovo je nositeľom moci, ktorá presahuje normálne ľudské možnosti – či už smeruje ku konaniu dobra, alebo zla. Tento text privádzal snáď každého z mojich žiakov do zúfalstva a pomykova. Najprv Ti ho teda adresujem v celku a potom Ti ho podrobne vysvetlím. Ak pochopíš, ako pri tom myslím a zmýšľam, tak možno o to skôr pochopíš, ako pracovať s kliatbami, ktoré som vo svojich prácach napísal. Preto maj značnú dávku trpezlivosti. Ak máš chuť preskočiť túto kapitolu, tak sa zamysli, ako je to naozaj s Tvojou zvládnutou trpezlivosťou – teda podľa mňa skôr nezvládnutou trpezlivosťou.

Tak sa pusti do čítania a následne skús sám zvážiť, či ma naozaj chápeš a potom to porovnaj s tým, čo nižšie píšem k danému textu slova.

Slovo bolo povedané, slovo bolo napísané a bolo i dané do sily, ktorá pretvára to, čo bolo niekým vytvorené, aby bolo pretvorené. Slovo je dané ako zákon a zákon je v prvopočiatku slovom.
A moje slovo sa stalo zákonom, aby nastala rovnováha medzi tebou, mnou a svetom živých i mŕtvych. A čo nám môže slovo povedať tu na tomto mieste? Nuž nájdi si svoju odpoveď tu a v tomto.

Daruješ človeku rybu, nakŕmiš ho na jeden deň, naučíš ho loviť, dáš mu potravu na celý život.
Mäso slabých je potravou nás silných.
Pery ženy, nech sú akokoľvek ružové a zvodné, musia prijímať potravu rovnako ako rypák svine.
A ak počuješ to, že sa na teba hnevám za mlčanie, je to preto, že je lepšie múdre pokarhanie, ako hlúpa pochvala.
A preto ak sa bojíš priznať sa k tomu, kto si, tak radšej nech ťa mrzí, že si hovoril, než to, že si mlčal.
Pýtaš sa, prečo?

Pretože nie je mudrcom ten, kto má dobré a krásne reči, ale ten, kto je trpezlivý, bez bázne a nenávisti – iba ten je naozaj múdrym človekom.
A ak už rozprávaš, tvoje slová by mali byť lepšie, ako to pôvodné tvoje mlčanie.
Pretože ak teraz nerozumieš môjmu pohľadu a hlasu, nepochopíš ani dlhé vysvetľovanie.

Hneváš sa! Ale prečo sa hneváš?
Pretože si slabý a tvoj argument je stratený už skôr, ako prišiel k môjmu sluchu.
A tak premôž svoj vnútorný hnev a tým premôžeš aj svojho nepriateľa.
Pretože ak si obrátený tým správnym smerom, netreba ti nič viac, iba kráčať.

Premohol si už svoj hnev?
Učiň teda dobrodenie. Ale pamätaj: Dobrodenie je len vtedy dobrodením, ak je obetou.
Myslíš, že si to pochopil? Vystačíš si teraz už sám? Tak opäť počúvaj ďalej moje slová.

Mýlia sa tí, ktorí dúfajú, že si vystačia sami. Pretože sa tým vrátili tam, odkiaľ vyšli vo svojom vnútri na prvopočiatku, keď som ku tebe začal prehovárať.
Uvedomil si si, že si ostal sám?! A čo teraz?
Vrátiš sa v myšlienkach pred túto dobu, keď si začul môj hlas a snívaš o tom, čo bolo v minulosti a aké to bolo?

Tak vedz, že: Snívať o minulosti však znamená zmeškať prítomnosť. Tvoju vlastnú prítomnosť.
Zamysli sa teda nad tým a spoznaj seba a svoj život, pretože čím hlbšie spoznávaš svoj život, tým menej budeš veriť tomu, že smrť znamená jeho zničenie.
Postúp teda dopredu a prijmi svoj život a svoje osudové poslanie, pretože Ty nie si tu preto, aby si len žil, ale aby si menil to, čo sa volá budúcnosť spätá s minulosťou.

Text slova, ktorým som mnohých privádzal a často aj úspešne doviedol do stavu zúfalstva, je na konci. A teraz verím, že príde ďalšie kolo zúfalstva, na konci ktorého možno čaká pochopenie a kľúč k pochopeniu toho, ako tvoriť texty magického písma a kliatby.
Posuň sa teraz teda na druhú časť Slova a maj trpezlivosť.

Rozoberme si Slovo podrobne

Slovo bolo povedané, slovo bolo napísané a bolo i dané do sily, ktorá pretvára to, čo bolo niekým vytvorené, aby bolo pretvorené.

Táto veta je vyjadrením podstaty toho, čo sa má slovom vytvoriť. Jasne deklaruje, že Ja som ten, kto so slovom pracuje. Vytváram a pretváram prostredníctvom slova to, čo sa má stať a čo sa stane. Definuje sa tu, že slovom viem vyjadriť a vyslať svoju silu. Vnútorná sila sa musí vedieť prejaviť práve v slove.

Slovo je dané ako zákon a zákon je v prvopočiatku slovom.

Všetko, čo chcem do slova vložiť, nie je len prejavom mojej vôle a sily, ale predstavuje to silu zákona, ktorú ja cez slovo vytváram.

A moje slovo sa stalo zákonom, aby nastala rovnováha medzi tebou, mnou a svetom živých i mŕtvych.

Verbálne prejavujem, že sila slova je spojovacím článkom medzi svetmi paralely a realitou nášho sveta. Súčasne si však treba uvedomiť, že nemôžeme narúšať rovnováhu – teda svety živých, mŕtvych a neživých. Ale nespomínam alternatívnu realitu. Tá je ako súčasť práce povolená a je na Tebe, ako to využiješ.
Aj keď neživí nie sú v tejto vete priamo spomenutí, aj tak si ich vo svojom vnútri uctím a vyjadrím, že nemám záujem svojím konaním túto rovnováhu narúšať.
Napríklad aj bytosti zo sveta Tieňov zaraďujeme medzi neživé. Aj keď sa prejavím ako ohromná sila, treba mať na pamäti, že ten, kto vládne mocou, nie je sám a jediný, kto vládne mocou. Navzájom sa musíme vedieť rešpektovať, inak začnú vznikať problémy, ktoré nikomu neželám.

A čo nám môže slovo povedať tu na tomto mieste?

Vo svojej podstate úplne jednoduchá, na prvý pohľad bezvýznamná veta. V tomto bode sa zamýšľam nad tým, či vôbec slovo v texte kliatby niečo vie povedať. Tu sa začínam prinavracať k zámeru textu. A tiež je to veta, pri ktorej mám svoj čas a priestor sa vnútorne aktivovať. Aj ak som už ako bytosť prítomný, pretože som prácu zahájil, potrebujem čas na plné rozvinutie svojho ja. Táto krátka veta mi teda tiež pomáha na získanie tých sekúnd, ktoré potrebujem.

Nuž nájdi si svoju odpoveď tu a v tomto.

Použitie tohto textu je vždy zamerané na niekoho konkrétneho. V tomto bode sa treba upriamiť na adresáta. Ten, kto vie čítať tento text, vie, že už má za sebou úvod vo forme prejavu sily a úcty k rovnováhe a nasledujúci text je určený pre čitateľa, či poslucháča, ktorému je text adresovaný. A touto vetou upútavam jeho pozornosť, že hľa človek, to ku tebe tiež prehováram, rovnako ako ku bytostiam.

Daruješ človeku rybu, nakŕmiš ho na jeden deň, naučíš ho loviť, dáš mu potravu na celý život.

Toto príslovie si už určite počul, či už na rôznych obchodných školeniach, alebo ako múdrosť hlúpeho človeka, ktorý sám nevedel vytvoriť nič múdre, či len nechcel pomôcť tomu druhému. No táto veta v sebe skrýva aj iný význam. Všimni si slová „nakŕmiš“ a „potrava“.
Pri tom, čo robíš, musíš mať na pamäti, že niečo bude potrebné dať ako obetu svetom, ktoré Ti v zámere pomáhajú, či sa inak zúčastňujú tohto úkonu. Ďalšie slovné spojenie, ktoré si treba všimnúť, je „celý život“. To je upozornenie, že ak si pri poskytovaní obety nedáš pozor a či ju budeš proste ignorovať, môžeš sa tou obeťou stať Ty sám na celý zvyšok svojho života, alebo kým Ťa niekto nezachráni.

Mäso slabých je potravou nás silných.

Buď si pán, alebo otrok. Nič medzi tým neexistuje. Buď vládneš, alebo si ovládaný. Samozrejme, toto sa myslí v rovine, odkedy sa staneš tým, kto je. Bežný žiak dobrého mága je chránený. Žiaci sú obvykle chránení silou svojho Majstra, ktorý ich vedie a učí. On sa svojím konaním vie jasne vymedziť voči svetom paralely, že jeho žiak je tabu. Toto sa všeobecne naprieč celým svetom mágie proste rešpektuje. A preto ak budeš na tej úrovni, tak nezabúdaj na tých, ktorých máš chrániť. A aj klient je ten, koho musíš chrániť a nie ho nechtiac použiť ako obetu!

Pery ženy nech, sú akokoľvek ružové a zvodné, musia prijímať potravu rovnako ako rypák svine.

Túto vetu cháp v dvoch rovinách. Tá prvá poukazuje na fakt, že žena môže byť krásna, ale ak je to praktizujúci mág, ľahko jej čaru podľahneš a staneš sa jej potravou – potravou silnejšej bytosti. Pretože si ako hlupák podľahol zvodom „krásnych pier“, tie pery Ťa potom zožerú.
Ak si ale žena, nemysli si, že si imúnna. Hlboké oči, mužský vzhľad a silné slová dostanú aj Teba do spárov mága a aj Ty môžeš podľahnúť mocnejšej bytosti. Ani žena ani muž nie je imúnny a tak ostáva už len nádej, že použiješ rozum, nech si ktokoľvek. Jedine rozum Ťa ako-tak ochráni.
Nikdy sa v mágii preto nespoliehaj na krásu a sympatie. Samozrejme tu nemyslím len na ženy, či silných mužov, ale na čokoľvek, čomu môžeš ľahko podľahnúť – napríklad krásy svetov paralely, alternatívnym realitám a rôznym vábeniam ponúkaným svetmi, silami a podobne.
Druhá rovina Ti ukazuje, že v texte si môžeš dovoliť aj expresívne výroky, ak Ťa to správne emocionálne naladí a evokuje v Tebe silu. Ak správne usmerníš emóciu, tak tá môže byť použitá ako prejav sily a tým Ty dávaš jasne najavo, že nemáš strach. Avšak samozrejme, nemal by z toho vzniknúť čistý vulgarizmus.

A ak počuješ to, že sa na teba hnevám za mlčanie, je to preto, že je lepšie múdre pokarhanie, ako hlúpa pochvala.

Ak už v texte niekoho oslovíš, musíš sa prestať báť a skrývať sa. Ak text kliatby smeruje k niekomu konkrétnemu a Ty chceš, aby on učinil nápravu, pokojne použi túto vetu tak, ako je. Je v nej pravda a nie je nijakým spôsobom vulgárna. A predsa v nej dotyčného odvážne karháš – za čin, alebo nečinnosť. Samozrejme, túto vetu treba chápať vždy v rámci kontextu použitia danej kliatby a nemusí sa v texte nachádzať, ak sa tam nehodí. A tiež nemusíš ňou osloviť konkrétneho človeka. Môžeš ju tam mať aj ako text na získanie času pre seba a svoju prácu, kým text čítaš. Taktiež touto vetou odvedieš pozornosť klienta, ktorý verím, že pozorne počúva, k úvahe o tom, za čo je karhaný. A tým sa v jeho duši otvorí malá škáročka nepozornosti. Na moment, na chvíľu sa zamyslí a zmení napätie v sebe a vo svojom vnútri a tým tebe vznikne moment, cez ktorý sa vieš opätovne dotknúť a napojiť sa na jeho dušu.

A preto ak sa bojíš priznať sa k tomu, kto si, tak radšej nech ťa mrzí, že si hovoril, než to, že si mlčal. Pýtaš sa, prečo? Pretože nie je mudrcom ten, kto má dobré a krásne reči, ale ten, kto je trpezlivý, bez bázne a nenávisti – iba ten je naozaj múdrym človekom. A ak už rozprávaš, tvoje slová by mali byť lepšie, ako to pôvodné tvoje mlčanie. Pretože ak teraz nerozumieš môjmu pohľadu a hlasu, nepochopíš ani dlhé vysvetľovanie.

S niektorými časťami textu pracuj aj ako s jednoliatym celkom a aj ako so samostatnými vetami. (nájdeš aj nižšie takéto príklady). Tieto vety na prvý pohľad oslovujú niekoho druhého, avšak musíš ich vnímať aj v súvislosti so sebou ako osobou. Veta sa vzťahuje teda aj na osobu ako prejav sebakritického posúdenia samého seba. Seba-spytovanie, ak to mám takto priamo vyjadriť. Zamysli sa nad sebou, ako to s Tebou pri Tvojej práci pre klienta naozaj je.
Nechcem Ťa priamo nútiť pozerať sa na svoj život ako taký, ale na seba v zmysle práce pre klienta. Ako k tomu celkovo pristupuješ? Pristupuješ k tomu v súlade s týmito vetami? Potom je to v poriadku, ale ak tam je niečo inak, urob nápravu. Hlavne musíš vedieť, čo rozprávaš a prečo. Rozprávať musíš tak, aby to malo význam pre klienta a nie len preto, aby sa vyplnil čas vetami a aby si mal kedy nabrať silu.

Ak nižšie pri rozbore týchto viet budeš mať pocit, že sa opakujem, tak sa úplne nemýliš, ale radšej niektoré veci podrobne zopakujem, ako keď Ty máš raz utrpieť hanbu. Tak trpezlivo čítaj ďalej.

Prvá veta: A preto ak sa bojíš priznať sa k tomu, kto si, tak radšej nech ťa mrzí, že si hovoril, než že si mlčal.

Neboj sa slovom prejaviť. A ak máš strach, načo a prečo toto vlastne všetko robíš? Prekonaj strach a konaj! K tomuto musíš priviesť aj toho, pre koho v tom momente tie slová vyslovuješ. Daj však aj pozor, aby Tvoje prekonanie strachu nebolo nárastom Tvojho ega. Ak Ti pri tom narastá ego, zrejme tvrdo padneš a skončíš skôr, ako si to uvedomíš. Určitá miera exhibicionizmu je potrebná, ale nie nadmerné egocentrické vnútorné živenie svojej majestátnosti.

Druhá veta: Pýtaš sa, prečo?

Ak máš stále strach, choď od toho. Ak máš v sebe akúkoľvek pochybnosť, tak si svoju úlohu buď nezvládol, alebo to proste nebude fungovať. Robiť s napätím a drobnou pochybnosťou, ako to zvládneš, je v poriadku. Strach tu však nemá miesto.

Tretia veta: Pretože nie je mudrcom ten, kto má dobré a krásne reči, ale ten, kto je trpezlivý, bez bázne a nenávisti – iba ten je naozaj múdrym človekom.

Buď pokojný. Maj rešpekt a žiadaj rešpekt. Nezabudni na základy učenia a buď trpezlivý, aj keď sa Ti nedarí. Až potom dosiahneš pochopenie, múdrosť a majstrovstvo. Toto necháp v rozpore s predchádzajúcim odstavcom. Skrátka treba pochopiť, že človek sa stále učí a má sa stále a po celý život čo učiť.

Štvrtá veta: A ak už rozprávaš, tvoje slová by mali byť lepšie, ako to pôvodné tvoje mlčanie.

Ak predsa do toho ideš, musíš byť iný, ako keď si mal strach. Strach musíš prekonať, iba tak dosiahneš svoj cieľ. Ako druhé poraz svoje ego.

Piata veta: Pretože ak teraz nerozumieš môjmu pohľadu a hlasu, nepochopíš ani dlhé vysvetľovanie.

Ak stále nechápeš to, čo som napísal, tak nemá zmysel ďalej študovať tento text.

Hneváš sa! Ale prečo sa hneváš?
Pretože si slabý a tvoj argument je stratený už skôr, ako prišiel ku môjmu sluchu. A tak premôž svoj vnútorný hnev a tým premôžeš aj svojho nepriateľa.

Prvá veta: Hneváš sa! Ale prečo sa hneváš?

Túto vetu adresuješ tomu, pre koho daný úkon robíš. Dotyčný musí pochopiť svoj vlastný hnev a jeho pôvod, aby sa sila jeho hnevu stala silou, na ktorú sa možno Ty napojíš a použiješ ju. Taktiež sa pritom zamysli, či je teraz v tomto bode pri práci cítiť Tvoj vlastný hnev. Ak áno, nepokračuj ďalej, pretože si sa nenaučil chápať text a nemáš pod kontrolou svoje emócie.

Druhá veta: Pretože si slabý a tvoj argument je stratený už skôr, ako prišiel ku môjmu sluchu.

Ak ani Ty ešte nechápeš, čo tým chcem povedať, tak aj Tvoje argumenty smerom ku mne sú zbytočné, pretože Tvoje slabé myšlienky ku mne neprenikajú. Ty čítaš a ja pri Tebe nie som. Tak sa znovu pozri na vec cez seba ako žiaka a potom sa pozri cez seba ako majstra, aby si postúpil vyššie a mal právo adresovať tieto slová prichádzajúcemu. Pomôcka: vráť sa vyššie a prečítaj si text, kde text tvorí malý celok.

Tretia veta: A tak premôž svoj vnútorný hnev a tým premôžeš aj svojho nepriateľa.

Ak Ty raz niekomu adresuješ tieto slová, ten človek prišiel, lebo očakáva Tvoju pomoc, a je jedno, či má alebo nemá v sebe v danom momente nejaké emócie. Avšak upozorniť na to touto vetou je nutné. Aby sa aspoň o to pokúsil a Ty mu to touto vetou umožníš. Ak Ty túto vetu nechápeš voči sebe a treba Ti vysvetľovať, čo máš teraz urobiť, tak si stratený prípad a nemá zmysel pokračovať.

Pretože ak si obrátený tým správnym smerom, netreba ti nič viac, iba kráčať.
Premohol si už svoj hnev? Učiň teda dobrodenie.
Ale pamätaj: Dobrodenie je len vtedy dobrodením, ak je obetou.

Prvá veta: Pretože ak si obrátený tým správnym smerom, netreba ti nič viac, iba kráčať.

Táto veta sa dá samozrejme použiť v prípade, že oslovuješ niekoho, pre koho pracuješ. Tohto jedinca oslovuješ, oznamuješ, nepýtaš sa a predsa sa pýtaš. A hlavne mu samozrejme hovoríš, že ak vstane, už má len pokojne kráčať tým správnym smerom v živote.
Obrátený správnym smerom? A kam kráčať? V prvom rade treba kráčať smerom k sebe, do stavu vnútorného pokoja a vyrovnanosti a súčasne byť plný sily. Znamená to konať v tom, v čom sa práve nachádzaš. Znamená to aj prekročiť pomyselnú hranicu medzi realitami.

Druhá veta: Premohol si už svoj hnev?

Aj klient môže mať v sebe vnútorný hnev. Kto ho občas nemá? A ak prišiel, má vnútorný hnev, alebo strach. Tam mu dávaš opätovne priestor na to, aby sa na moment zamyslel a v sebe konal inak.
Pýtam sa Ťa: zvládaš už v tomto bode to, čo je potrebné zvládnuť? A ako zvládaš celú túto kapitolu? Máš pod kontrolou svoje emócie aj v tomto bode? Nepýtam sa teraz na text ako taký, ale na Teba – ako sa cítiš v tomto bode tohto textu? Ak dobre, tak proste pokračuj. Ak nie, tak sa vráť a daj si prestávku. Nemá zmysel pokračovať.

Tretia veta: Učiň teda dobrodenie.

V mágii nič ako dobrodenie neexistuje. Exituje len obeta. A tá má byť smerovaná aj k Tebe od niekoho, pre koho pracuješ. Teda je potrebné, aby Ti klient zaplatil za tvoju prácu. (Samozrejme sú kolegovia, priatelia, pre ktorých to urobíš len tak. Preto dávam dôraz na slovo klient. Niekto blízky nie je a nebude klient.)
Aj tak Ťa však v tomto bode zrejme nikto nepochopí, pretože bude taký zahĺbený do textu a sám do seba, že tomuto bodu nebude venovať pozornosť. Bude Ťa brať ako samozrejmosť, ako by si existoval len pre tento moment. Tiež to môže brať ako samozrejmosť, že predsa Ty preňho niečo robíš týmto spôsobom.
A tiež je to aj obeta smerom k bytostiam a svetom paralely. Kedy, kde a ako im Ty máš dať obetu, však nie je téma pri tomto bode.

Štvrtá veta: Ale pamätaj: dobrodenie je len vtedy dobrodením, ak je obetou.

Ako som už spomínal, v mágii dobrodenie neexistuje. V tomto bode kliatby musíš mať jasnú predstavu o tom, čo Ty sám dávaš ako obetu. Teraz si na rade Ty, pretože Ty spolupracuješ so silami a bytosťami, ktoré na oplátku budú niečo chcieť. Je na Tebe, aby si to (samozrejme skryto) uviedol na tomto mieste. A nie len uviedol, ale i skryto odovzdal. Na toto treba prax a vedomosti, ako to učiniť. Každý, kto pracuje s mágiou, to istým spôsobom ovláda – respektíve koná v tom zmysle, že sa snaží odovzdať obetu. Je len otázne, či koná správne a či nezabudol na to, že ak niečo beriem, treba i vracať späť.
Ako sa dáva a poskytuje obeta, opíšem niekde inde. Avšak ak to teraz nevieš, tak si prichystaj niečo, čo dáš na pomyselný oltár ako obetu. Hlavne si daj pozor, aby si sa tou obetou nestal Ty sám.

Myslíš, že si to pochopil? Vystačíš si teraz už sám?
Tak počúvaj ďalej moje slová.
Mýli sa ten, kto dúfa, že si vystačí sám. Pretože si sa tým vrátil tam, odkiaľ si vyšiel vo svojom vnútri na prvopočiatku, keď som ku tebe začal prehovárať.

Prvá veta: Myslíš, že si to pochopil?

V tomto texte má táto veta niekoľko významov. Avšak teraz sa pýtam ja Teba – myslíš, že už si to pochopil? Zrekapituluj si, čo už vieš a vytvor slovo pre niekoho, kto bude hlasom.
Myslím, že už vieš, kto je hlas a akú má pozíciu pri Tvojej práci ako asistent. Skús si podľa predchádzajúcich viet vytvoriť kliatbu. Ak Ti bude fungovať, pokračuj.

Druhá veta: Vystačíš si teraz už sám?

Kto si vystačí sám? Každý a pritom nikto. Nikdy nebuď sám a predsa buď sám.

Tak počúvaj ďalej moje slová.
Mýli sa ten, kto dúfa, že si vystačí sám. Pretože si sa tým vrátil tam, odkiaľ si vyšiel vo svojom vnútri na prvopočiatku, keď som ku tebe začal prehovárať.

V ten okamžik , keď si začneš uvedomovať svoju samostatnosť, zrejme chybuješ najviac. Pretože nie je isté, či sa dívaš cez svoje ego, alebo cez seba a správne. Ak Ťa život prenesie do stavu, že nie je na výber a musíš reagovať ako samostatná bytosť, tak chápem. Ale teraz len k Tebe prehováram tak, ako Ty raz takto prehovoríš k žiakovi alebo klientovi. Zváž teda, ako vnímaš tieto vety. A ak sa ocitneš osamote, spomeň si, že máš kolegov a priateľov a nikto nie je skutočne úplne sám, ak sa do svojej samoty sám neuzavrie.

Uvedomil si si, že si ostal sám?! A čo teraz? Vrátiš sa v myšlienkach pred túto dobu, keď si začul môj hlas, a snívaš o tom čo bolo v minulosti a aké to bolo?
Tak vedz, že :Snívať o minulosti však znamená zmeškať prítomnosť. Tvoju vlastnú prítomnosť.

Prvá veta: Uvedomil si si, že si ostal sám?!

Podstata samoty a jej uvedomenie si je dôležitý prežitok a rovnako tak je dôležité poznanie, ktoré z tohto pochopenia vyplýva. Ak toto zvládneš a dostaneš ho do kontextu tohto textu, posunieš sa vpred.

Druhá veta: A čo teraz?

Ak si pochopil pojem samoty, nachádzaš sa na rázcestí a musíš sa správne rozhodnúť, kam sa
ďalej pohneš a ako budeš ďalej kráčať. Či osamote, alebo s niekým. Samota je dôležitá, ale treba vedieť, kedy treba konať osamote a kedy nebyť v samote. Prečítaj si vety vyššie a správne ma pochop.

Tretia veta: Vrátiš sa v myšlienkach pred túto dobu, keď si začul môj hlas, a snívaš o tom, čo bolo v minulosti a aké to bolo?

V tomto bode sa všetci určitým spôsobom vracajú späť, pretože sa cítia porazení, ponížení a vnútorne túžia byť niekde inde a v inom čase. Aj Ty sa tak cítiš? Toto musíš vedieť prekonať, práve tu sa totiž láme jeden moment Tvojej práce a pochopenia. Nie je hanba už mať niečoho dosť, no bude hanba, ak teraz nebudeš pokračovať v tejto kapitole a vzdáš to.

Štvrtá veta: Tak vedz, že snívať o minulosti však znamená zmeškať prítomnosť. Tvoju vlastnú prítomnosť.

Mne Tara často hovorieva, že žijem veľa v minulosti. Žitie v minulosti nie je celkom správne a uvedomujem si to. A prečo to teda píšem? Aby som Ti ukázal, že nikto z nás nie je bez chyby.
Preto nikdy nepremrhaj moment prítomnosti – ani v živote, ani v mágii. V mágii ten moment prítomnosti, kedy pracuješ, je momentom, kedy sa rozhoduje o všetkom. Ak v tomto momente začneš ulietavať a snívať, stratíš úplne všetko. Ak stratíš svoju prítomnosť, nedokážeš v mágii vôbec nič a prípadný výsledok bude len produktom náhody.

Zamysli sa teda nad tým a spoznaj seba a svoj život, pretože čím hlbšie spoznávaš svoj život, tým menej budeš veriť tomu, že smrť znamená jeho zničenie.
Postúp teda dopredu a prijmi svoj život a svoje osudové poslanie, pretože Ty nie si tu preto, aby si len žil, ale aby si menil to, čo sa volá budúcnosť spätá s minulosťou.

Tieto dve vety už rozoberať nebudem. Musím niečo nechať aj na Tebe samom. Ak by bolo nevyhnutné ich rozoberať, tak všetko, čo bolo v tejto kapitole napísané, by nemalo žiadny zmysel. Avšak skús si tento posledný odsek sám – sama pre seba rozpísať.
Kráčaj teda vpred – do ďalšej kapitoly, ak naozaj chápeš už aj tieto dve posledné vety.