Bolo zdokumentovaných viacero fenoménov, kedy dieťa spoznalo svoju predchádzajúcu rodinu a vedelo aj opísať, ako v predchádzajúcom živote umrelo. Väčšinou sa však jednalo o traumatickú smrť a touto traumou zrejme došlo k silnejšiemu uvoľneniu spomenutých rádioaktívnych lúčov, ktoré to preniesli na Dušu a „zapísali“ to tak, ako keď dáme niečo napáliť na CD. Príčinou tiež mohlo byť, že sa Duša neocitla v paralelnom inkarnačnom svete, ale prešla priamo z tela umierajúceho do tela, ktoré sa malo v blízkej dobe narodiť. Duša sa traumatickou smrťou uvoľnila a prešla priamo do tela dieťaťa, ktoré sa malo o krátky čas narodiť. Tým, že Duša bola ešte previazaná na inkarnačný tunel, akoby sa len prehupla z tela do tela. Toto potvrdzuje to, čo som už spomínal na iných miestach, že kedysi pred životom na tejto planéte pôvodné civilizácie prechádzali Dušou z jedného fyzického tela do druhého tak, ako keď si my meníme šaty.

Z toho zároveň vyvstávajú aj dve či tri otázky, na ktoré asi treba pre spresnenie odpovedať.
Keby v tom tele čoskoro narodeného dieťaťa už bola nasťahovaná Duša, že by to bolo veľmi krátko pred pôrodom, tak čo? „Vyšikovalo“ by ju to? Alebo by si našlo iné telo? A muselo by to byť niekde v geografickej blízkosti toho úmrtia, alebo úplne kdekoľvek na svete vzhľadom na miesto smrti a miesto narodenia?

Ak by sa „stretli“ dve Duše pri plode dieťaťa pred pôrodom, tak samozrejme prednosť má Duša, ktorá je usídlená v tele plodu dieťaťa. Avšak je veľa „prázdnych“ plodov dieťaťa, kde sa Duša neinkarnovala a „vytvorí sa“ – vzniká priestor na vznik nepriamej reinkarnácie. To jest Duša „vznikne“ alebo z bunky alebo z Duše matky. (Viac v knihe Život po smrti alebo v práci s názvom Duša.)
Aby som ostal v téme, tak doplním, že Duša tragicky zosnulého dieťatka bude hľadať nové telo, až pokiaľ „voľné telo“ nenájde. Čo sa týka vzdialenosti, tak si hľadá potenciálnu možnosť vo svojom okolí. Avšak ak má Duša všeobecne pre ďalšie reinkarnovanie už naplánované iné miesto a krajinu, tak si môže vybrať aj iné územie. Proste „materská Duša“ na špirále môže svoju časť, ktorá sa inkarnuje, nasmerovať na nové územie aj do novej civilizačnej kultúry.

Predpokladám však, že prestup Duše tragicky zosnulého dieťaťa do ešte nenarodeného dieťaťa asi chce trošku širšie vysvetlenie. Toto, podotýkam, sa týka len dieťaťa a nie dospelého človeka.
Duša je po narodení a v počiatkoch svojho života ešte stále prepojená s inkarnačným paralelným svetom. Ich spojenie zaniká niekedy v okolo desiateho roku života. Dovtedy je nad Dušou akoby ochranná energetika inkarnačného paralelného sveta. Inak povedané, tunel sa neotvára a inkarnačný svet akoby „počítal“ s tým, že sa Duša môže chcieť uvoľniť. A ak k tomu dôjde, tak ju inkarnačný svet svojou energiou a vplyvom drží akoby v hraniciach života. Preto ak dôjde k neplánovanému náhodnému úmrtiu (pretože sa naozaj môže stať, že Duša sa s inou Dušou na tomto nedohodne v paralele), tak sa vplyvom tejto sily Duša presunie do tela „neobsadeného“ plodu v maternici. Táto sila do určitého veku vlastne „čerstvo inkarnovanej“ Duši hovorí „musíš sa rýchlo znovu narodiť, lebo si v procese inkarnácie“. Duša sa vlastne s najväčšou pravdepodobnosťou akoby len presunula z tela do tela a to bez toho, že by putovala do paralelného inkarnačného sveta. A práve preto často nedochádza k výmazu pamäte a dieťa do istého veku bude tvrdiť, že jeho rodičia nie sú jeho rodičia a podobne. Po nejakom čase túto pamäť dieťa akoby stratilo, pretože ju prekryjú nové vnemy a poznatky.
V krátkosti si spomínam na jeden opísaný prípad, kedy dieťa v istom roku začalo popierať svojich rodičov a hovorilo, že žilo inde na inom mieste a má iných rodičov. A tak rodičia nakoniec podľahli a rozhodli sa nájsť dané miesto a aj daných ľudí. Ku všeobecnému údivu dieťa spoznalo každého z rodiny a v rámci rodiny označilo jedného člena (strýka vtedajšieho) za svojho vraha. Ďalším šetrením sa dokázalo, že skutočne označená osoba spolu s inou osobou nesú za smrť dieťaťa zodpovednosť. Rodiny následne zostali v kontakte, ale časom dieťa „nových rodičov“ prijalo za svojich a prestalo naliehať na stretnutia s ľuďmi z predchádzajúceho života.
Každý sa zamyslite, či ste počas života nepoznali niekoho vo svojom okolí, kto sa vám zdôveril, že jeho rodičia podľa neho nie sú jeho rodičia? Ruku na srdce, nestalo sa to aj vám v detstve? Možno nie, možno áno, ale to nemení nič na tom, že časom všetci musíme prijať to, čo v danej inkarnácii proste je dané.