Každá Duša je vedená silou, túžbou dostať sa do pokoja, nirvány, do domova, do stavu, kedy sa už nemusí inkarnovať znovu. Takáto Duša prešla svojou metamorfózou a vie prijať ten duchovný život. Je to dozretá Duša, ktorá prešla veľkým množstvom inkarnácií a nazbierala veľa skúseností.

Strážcovia brány Nirvány

Ak Duša dospeje na vrchol špirály, ocitá sa akoby pred poslednou skúškou, a tou skúškou je prejsť nejakým posledným tunelom / už vyššie spomínaným filtrom. Duša dôjde do priestoru akoby v tvare ležatého „U“ ako podkova. Vchádza jedným koncom do zakrivenej chodby a vychádza druhým koncom. V tomto priestore sa niečo takpovediac zmení a ak Duša prejde tým tunelom dobre a ten priestor zhodnotí, že je Duša zrelá a pripravená vstúpiť do vnútra Nirvány, tak sa na istý čas stane najprv strážcom brány Nirvány. Vďaka službe strážcu brány Duši časom tie krídla budú odňaté a nakoniec vstúpi do Nirvány. Už sa nikdy nemusí inkarnovať. Ak sa aj rozhodne narodiť, má právo sa vrátiť do tej Nirvány – sú teda aj Duše, ktoré už prichádzajú z domovského paralelného sveta. Duša sa rozhodne prísť – napr. chce pomôcť inej Duši, ktorá je ešte na špirále, aby sa tiež posunula. Potom sa môže automaticky vrátiť do toho domovského paralelného sveta.

Tu doplním, že domovský paralelný svet a pojem Nirvána sú v spojení. No nie je to úplne totožné, pretože Nirvána je časťou domovského paralelného sveta. Avšak dá sa povedať, že Duše z domovského paralelného sveta môžu bežne chodiť na svet cestou narodenia a inkarnácie, aby naplnili nejaké poslanie. Z pohľadu života, ak to vnímame navonok, to nemusí byť „hory prenášajúce“ poslanie, ale z pohľadu jedného života nevidíme predsa celok plánu ako takého. Ak Duša prejde do Nirvány, stáva sa stálou súčasťou najvyššej úrovne života Duší a pevnou súčasťou pôvodného paralelného sveta. Ako som už spomenul, nemá „povinnosť sa inkarnovať“ opätovne do života a stáva sa súčasťou „Olympu“, a má právo, aby spoluriadila Duše na špirále a v inkarnáciách.

Duša sa zo spomínaného tunela vynorí skoro v anjelskej forme s krídlami. Tieto krídla sú istou formou symbolické a súčasne sú aj skutočné. Prosím, aby si to nikto nezamieňal s Biblickými anjelmi.
Takáto okrídlená Duša sa stáva strážcom brány a je to posledná úloha Duše pred vstupom do Nirvány. Je takým zvláštnym paradoxom, že vlastne Duša musí pri tej bráne často bojovať. Nikdy a nikde som nepísal o Duši v pozícii boja, pretože nikdy a nikde som nepísal o tom, že by Duša mala bojovať, či bojuje. V podstate kým je na špirále ako takej, jej jedinou úlohou ako keby bolo sa starať o svoj vývoj a vývin, a nie o to, aby niekde z nejakého dôvodu bojovala. Duša v tomto procese vlastne ako keby tým pádom prešla posledným filtrom a musí brániť bránu pred atakmi tzv. „padlých duší“. Duša sa ocitla v situácii, kedy sa už môže pohybovať v úrovni mimo špirály spolu s Dušami, ktoré do tohto bodu síce došli, ale akoby obrazne povedané „padli“. Chcú sa však dostať dnu a časom by zvrátili rovnováhu tohto jestvovania. Strážcovia sú atakovaní Dušami, ktoré sa chcú za každú cenu dostať cez tieto pomyselné dvere do tejto Nirvány a preto bojujú a chcú si vlastnou silou vydobyť prechod cez bránu Nirvány.
Tieto „padlé duše“ prešli posledným filtrom, ale z nejakého dôvodu akoby sa prepólovali a nedokázali prejsť do tej pomyselnej Nirvány a miesto toho, aby sa pridali k spoločnému boju a ochrane tejto úrovne, stávajú sa protipólnymi prvkami. Obrazne by sme to mohli prirovnať k padlým anjelom. Síce majú silu, vedomosti a skúsenosti na úrovni tých, ktorí týmto filtrom prešli na novú úroveň bytia, ale začnú vyvíjať aktivity akoby v opačnom smere, proti tejto úrovni. Snažia sa dostať do toho pomyselného bodu, ktorý sa nachádza za týmto „filtrom“, avšak tu zasahujú práve tieto Duše, ktoré ochraňujú túto úroveň pred „nepovoleným vstupom“.
Tu už zachádzam do dosť filozofických štruktúr ohľadne dobra a zla. Všetko na svete potrebuje akýsi svoj protipól, aby bola zachovaná rovnováha. Prečo to tak funguje, ťažko povedať, ale je to zakorenené v princípoch celého sveta. Takže odpoveď na to, prečo sa toto deje práve takto, hľadajme zrejme niekde tu.
Tie „padlé“ Duše neberme ako démonické Duše, ako vrahov a pod., čo niečo urobili zle. Je to len Duša, ktorá ešte možno snáď proste nedozrela, ale predsa z celej svojej podstaty bytia túži prejsť bránou do Nirvány.
Tieto Duše sa dostali nejakým spôsobom na vrchol špirály, no nie sú dostatočne „zrelé“ na to, aby prešli tou skúškou. Ale aj ony po prechode tunelom dostávajú krídla a snažia sa preletieť smerom dohora a vydobyť si právo vstupu do brány. A strážcovia sú ako anjeli, ktorí bránia vstúpiť do brány Dušiam, ktoré sa tam chcú neoprávnene dostať. Tu dochádza k bojom medzi týmito Dušami. Čo sa stane, ak sa Duši podarí prebojovať?
Ak sa prebojuje a prejde cez bránu, tak tam sa Duša už netriedi, nevylúči. Keď raz prešla, je tam a má právo tam byť. Nirvána Dušu prijme, či je dozretá, alebo nie.
Pozastavím sa ešte pri pojme „strážcovia danej úrovne“. Z tohto bodu, z úrovne, odkiaľ sa už Duša nemusí vracať späť do inkarnačného cyklu, je už len teda pomyslený krôčik k popisovanej Nirváne. Sem sa dopracujú len Duše, ktoré sú naozaj očistené od všetkých slabostí a väzieb s hmotnou úrovňou bytia, aby mohli zotrvať v blaženom stave vedomia/nevedomia. Toto je bod, kedy Duša došla pred dvere svojho cieľa, svojej cesty po špirále a ak prejde tými dvermi, dosiahla svoj cieľ.

Prečo tu teda zostáva a z takpovediac dokonalej Duše sa stáva bojovník? A bojovník sa stáva aj z Duše, ktorá sa len pokúša vrátiť domov, tam kam patrí? Duša, ktorá došla po špirále do tejto úrovne a prešla spomínaným „filtrom“, je už odpútaná od špirály, môže sa voľne pohybovať, je sebestačná a nie je nijako inkarnačne väzbená na špirálu a na inkarnačný cyklus. V tomto bode sa vlastne Duša stretne „sama so sebou“, v celej svojej komplexnosti, nič z nej neostáva vo svetoch paralely, ani v inkarnačnom procese. Duša tvorí skutočný ucelený celok vlastne až v tomto bode. Medzitým je stále akoby určitou časťou na špirále a putuje ňou buď vo svete paralely, alebo vo fyzickej rovine.

Prebieha tu boj medzi Dušami, ktoré nemajú agresivitu, voči dušiam, ktoré sú hnané navyše aj touto silou. Je to ako posledná skúška pre dušu ešte aj po tom, ako prešla uvedeným filtrom. Ak sa v boji nenechá strhnúť do agresivity, dostane sa dovnútra. Ak sa však nechá strhnúť, razom sa ocitne medzi „padlými“ dušami a bojuje vlastne proti tým, ktorým doteraz bránila preniknúť dnu.

„Padlé“ Duše sa do nirvány samozrejme časom dostanú, ale to nutkanie ich ženie stále bojovať a dostať sa dnu za každú cenu. Keď sa ich čas naplní a prídu ako „vyrovnané“ Duše, bez náboja agresivity, dvere sa im otvoria budú sa môcť dostať do vnútra. Túto agresivitu som už opisoval – je to náš nechcený pozostatok na Duši, vírus, čo zničil život v bývalej planetárnej sústave, kde sme existovali. Duša sa toho musí zbaviť, aby mohla postúpiť v týchto úrovniach ďalej.