Kornélia obýva domček postavený z konárov a hliny. Má teda prírodné zateplenie. V jej medenom kotlíku buble červenkastý lektvar polohustej konzistencie. Pod medeným kotlíkom horí ohník, ktorý dokáže horieť rovnomerne aj bez toho, aby sa naň prikladalo drevo. V čarovnej chalúpke sa niet čomu diviť. Slová, ktoré si mumle, sú však zaujímavejšie. Človek by v nich očakával plno múdrostí a privolávaných magických síl. Ak by ste sa však do nich započúvali, boli by ste prekvapení:
„Snáď sa mi to tentoraz už nepriškvarí o spodok kotlíka. To by ma už nahnevalo, veď plameň nie je až taký horúci a kotlík je medený, tak prečo sa to chce zase priškvariť? A vôbec sa neviem rozhodnúť, či to bude hríbová polievka, alebo hríbová omáčka… Alebo si dám niečo iné?“

Nuž, nie v každom medenom kotlíku sa varí mágia. Mágia sa má tvoriť vtedy, keď je to potrebné. Avšak aj v tomto krátkom deji je ukryté jedno tajomstvo našej „bosorky“.
„Lolo, ty jedna naničhodná mačka, načo my sem nesieš tú myš? Ahááá, mám sa pozrieť von? Tak to si mohla hneď povedať, že sem niekto kráča aj bez tej myši.“
Človek zaklopal a vošiel. Kornélia sa naňho pozrela a opýtala sa, čo potrebuje. Vyslovil svoje želanie a rovno vyložil adekvátnu sumu na stôl pred sebou. Kornélia sa otočila k medenému kotlíku, ktorý visel nad ohníkom a pustila sa odriekať zaklínadlo. Obsah kotlíka zrazu nabral jasno rubínovú farbu a začali sa v ňom tvoriť bublinky. Naklonená nad kotlíkom ho občas premiešala a z času na čas si mumlala zaklínadlo.
„Kotva, para, sila, vietor, búrka, láva… ukrytá vo mne prebúdza sa a nesie moju vôľu ako – kotva, para, sila, vietor, búrka, láva… všetko sa premení a všetko sa zmení. Po užití sa osem krát zem otočí a všetko sa do pôvodného stavu prinavráti.“
Potom nabrala rubínový lektvar a naliala ho do pripravenej hlinenej nádobky. Podala ho návštevníkovi so slovami:
„Užívaj deväťkrát denne po dobu siedmich dní a na ôsmy sa veci zmenia do pôvodného stavu.“
Človek poďakoval a pomaly opustil chalúpku. Kornélia sa za ním dívala a potom sa otočila k mačke:
„Ja dovarím pre nás to jedlo a ty sa za ním choď pozrieť, či sa v poriadku dostane von z našej časti lesa.“
S týmito slovami sa vrátila ku kotlíku a uvažovala:
„Tak teda bude to hríbová polievka, alebo hríbová omáčka? Alebo si dám niečo iné?“