Niekde inde, ďaleko a predsa blízko, sa v tom čase udial iný rozhovor. Tamia a Laurence sa dívali do zrkadla, ktoré však nezrkadlilo, a sledovali, ako sa Trevorovi vodí. Tamia sa zamyslela, že Trevor možno predsa len ešte nebol pripravený na takúto skúšku a zodpovednosť.

„Mali sme ho nechať nejakú dobu pri Antonovi, aby sa len na prvom a druhom poschodí zaúčal a asistoval mu pri bežných prácach a tak sa pomaly pripravoval.“

Laurence nesúhlasne pokýval hlavou a povedal:

„Buď prekoná svoj vlastný tieň a nedôveru, alebo sa ďalej už nedostane. A potom to jedného dňa vzdá a odíde, ako veľa jeho spolupútnikov z tej skupiny. On sa musí zorientovať a pochopiť, že sme mu hovorili pravdu a predsa sme mu tajomstvá v tej pravde ukrývali. Jedine tak sa dá pochopiť mágia. Nie cez logiku, ale cez Dušu. Musí zistiť, že pravda sa nedá uchopiť a ani pochopiť, tak ako sa nedá uchopiť a pochopiť mágia a predsa ju vieme robiť. Buď to zvládne alebo nie. A tu sa aj ukáže, či ovláda svoje emócie, alebo emócie ovládajú jeho život natoľko, že to nezvládne.“

Potom už medzi Tamiou a Laurencem nastalo ticho a dívali sa, ako si Trevor ďalej povedie.