Trevor sa díval okolo seba v priestore, ktorý sa mu vďaka zmesi na vytvorenie ochranného kruhu začal zjavovať. Mantrou „Ichlátum omni“ zabezpečil, že sa vietor, ktorý sa zjavil akoby odnikadiaľ v prázdne, rozniesol čiastočky zmesi po okolí. Uvidel, ako sa v priestore zjavili veľké dvojkrídlové dvere a pred nimi Pandorína.
(Nech čitateľ nie je pomýlený menami Pandora a Pandorína, jedná sa o jednu a tú istú bytosť, ale v každej reči sa jej meno vyslovovalo trošku inak.)
Na krátku chvíľu sa dvere otvorili a za nimi Trevor uvidel človeka stojaceho na priedomí, akoby na niekoho čakal. Akýmsi zvláštnym spôsobom bol ten muž Trevorovi povedomý, ale nevedel si ani za nič spomenúť, odkiaľ ho pozná. Pandorína prešla dverami v priestore a Trevor ešte zahliadol, ako sa tí dvaja zvítali. Vtom sa dvere zatvorili a zmizli. Trevor uvažoval: „Ak som vo svojej vízii videl domček, nebol to práve tento domček? Ako však prejdem bránou, ktorú vie povolať iba Pandorína? Alebo to bol iný domček? Videl som ho zvnútra a ten pohľad smerom von bol iný… Tá scenéria bola iná.“
Tu sa v Trevorovi ukázal ďalší aspekt výcviku a to bleskové pozorovanie a zmapovanie priestoru. Mág si musí vedieť vo veľmi krátkom čase všimnúť a podľa možností aj zapamätať všetko podstatné zo svojho okolia. Trevor zhodnotil, že domček, ktorý musí nájsť, nebol ten, čo teraz na okamih zahliadol vo dverách. Nedala mu však pokoj otázka, kto bol ten muž, ktorého pred domčekom uvidel.