V mágii je tenká hranica medzi realitou a fantáziou a treba sa vedieť držať nohami na zemi. Niekedy je potrebné uzdu fantázii popustiť, aby nás ľudský mozog a naučené vzorce myslenia až tak neobmedzovali, ale niekde je zase nevyhnutné skresať blúdenie mysle na minimum a zamerať sa na skutočné, reálne veci. Opäť tu zdôrazním starý známy pojem rovnováhy. Pokiaľ sa necháme stiahnuť frekvenčne „dole“ fyzickou rovinou života, veľmi ľahko môžeme prestať vnímať všetko jemnohmotné, čo sa okolo nás bude diať a za všetkým budeme hľadať bežné logické vysvetlenie, aj keby nám všetky varovné signály vnútra poukazovali na niečo “magické”. Náš mozog to skrátka vyhodnotí ako bludy a radšej kolegu pošleme domov s tým, že mal asi ťažkú večeru a nemal by pozerať toľko sci-fi filmov, miesto toho, aby sme sa zamerali na to, čo hovorí a skúsili skutočne precítiť a naladiť sa na to, čo sa deje. Na druhej strane tu potom máme staré známe ulietanie do rovín, kedy aj najmenší záchvev nervovej sústavy z bežných okolností fyzického života, či obyčajný medziľudský konflikt je pripisovaný akýmsi imaginárnym vplyvom z éteru, či zo svetov paralely a jedinci sa snažia svoje konanie týmto spôsobom ospravedlniť.

Tu niekde medzi týmto všetkým je realita života mága. Ak sa nechá stiahnuť priveľmi do ktorejkoľvek z týchto pozícii vnímania, bude mať problém. Buď začne popierať a ignorovať všetko, čomu dovtedy stopercentne veril a podľa čoho žil, alebo sa stratí vo svete svojej vlastnej fantázie. Obidve extrémne cesty vedú do záhuby a jedinou možnosťou, ako si v tomto všetkom uchovať zdravý rozum, je rovnováha medzi týmito dvoma pohľadmi na realitu.
Ako sa hovorí – treba mať hlavu v oblakoch a nohy na zemi.

4. Tlak na hranicu medzi svetom paralely a fyzickým svetom

Ďalej tu máme spomínané „tlaky na bublinu“, či membránu medzi naším svetom a svetom paralely. Ak si predstavíme, že fyzický svet od svetov paralely oddeľuje akási blana, alebo závoj, či bublina, bude to možno pre náš mozog ľahšie uchopiteľné. Keď sa niečo deje na úrovni paralely, vnímavejší jedinci tu vo fyzickej rovine to môžu zachytávať. Toto nemusí znamenať žiadne priame ohrozenie, či prienik do našej reality, ale bude citeľné, že vo svetoch paralely sa skrátka niečo deje. Niečo silnie, niečo slabne a sem k nám preniká určitý ťažko hmatateľný a zatiaľ takmer nehmotný a nebadateľný vplyv, ktorý pozvoľna začína presakovať do našej reality, aj keď zatiaľ nemá žiadny konkrétny sformovaný zámer. Môže to byť chvíľkové, jednodňové alebo dlhšie trvajúce. Skrátka bude možné cítiť akýsi neurčitý vplyv, z ktorého môžu byť jedinci, nastavení na vnímanie týchto pohybov, určitým konkrétnym spôsobom nervózni, znepokojení. Samozrejme sa bavíme o jedincoch, ktorí dokážu alebo sa aspoň učia tieto vplyvy správne rozpoznávať a teda si môžeme odmyslieť ulietavanie, kedy by bol každý „deň blbec“ a každá mrzutá nálada vyhodnotená ako nenápadný zákerný vplyv paralelného sveta. Obzvlášť vplyv našich vlastných emócií môže byť niekedy veľmi zradný a môže sa nám javiť, že na nás niečo pôsobí. Pritom to budú len naše vlastné nespracované emócie, ktoré sme potlačili do podvedomia a z času na čas sa proste pod vplyvom nejakého podnetu vplavia viac na povrch.

Toto by sme mohli nazvať aj určitým „plošným vplyvom“ zo svetov paralely, ktorý nebude mať žiadne konkrétne miesto pôsobenia (prípadne bude oblasť pôsobenia tak všeobecná, že nebude možné ju jasne ohraničiť), ale skrátka bude možné toto pôsobenie zachytávať „tak nejako v éteri“. Síce bude citeľné, že niečo sem z úrovne paralely preniká, ale nebude sa to dať presne zamerať ani identifikovať. Proti takémuto vplyvu je veľmi ťažké, ak nie nemožné vôbec niečo podniknúť, pretože jedinec, aj keby bol predurčeným strážcom dimenzných brán, skrátka nebude vedieť zachytiť nič konkrétne, proti čomu by sa mal postaviť. V takých chvíľach sa nedá robiť nič iné, než jednoducho počkať a sledovať vývoj situácie tak, aby sme boli v strehu pre prípad potreby.

V ďalšom prípade to môže byť určitý vplyv takpovediac „mimo našej jurisdikcie“. Ak si vezmeme, že strážcovia sú rozmiestnení po Zemi podľa toho, kde kto má pôsobiť, tak niekedy je možné zachytiť určitý vplyv prenikajúci zo sveta paralely, ale skrátka bude jasné, že je to akoby mimo náš dosah, nedeje sa to na území, ktoré máme pod vplyvom a pod kontrolou my a teda nám neostáva nič iné, než sa spoľahnúť na to, že tí, ktorí na danom území pôsobia, tento vplyv tak isto zachytili a v prípade potreby proti nemu zakročia. Každá skupina jedincov, ktorá sa takýmito prienikmi zaoberá, má akoby svoje miesto pôsobenia, ktoré majú na starosti a za ktoré zodpovedajú, aby sa tam neudialo nič nekalého zo strany svetov paralely. To, nakoľko je takáto skupina silná alebo slabá, sa potom prejaví na dianí v danej lokalite. Ak sú títo jedinci neskúsení, slabí, alebo ich vplyv konkurenčných svetov oslabí natoľko, že nie sú schopní proti ničomu zasiahnuť, je veľmi jednoduché na takomto území v určitých slabých miestach udrieť, pretože proti týmto vplyvom tu nič nestojí.
Niekedy stačí, že v určitej oblasti je inkarnovaný silný jedinec, ktorý na seba postupne viaže ďalších a ďalších kolegov, ktorých vyhľadáva vo svojom okolí a už len samotné vyžarovanie takejto sily do éteru zabezpečuje určitú rovnováhu, aj keby dotyčný priamo nerobil nič hmatateľné. Je to ako keď máte v dome nainštalovaný alarm, kameru a na dvore dobre cvičeného vlčiaka. Zlodej si v takomto prípade pravdepodobne rozmyslí, či mu to stojí za to, aby sa pokúšal o prienik do takto zabezpečeného domu. Väčšinu náhodných drobných zlodejíčkov to odradí na prvý pohľad a radšej sa ani o nič nebudú pokúšať. Profesionálny zlodej si zváži, či mu obsah domu stojí za možné komplikácie a pokiaľ zhodnotí, že áno, tak sa vopred veľmi dobre pripraví na všetky alternatívy, ktoré by mohli vzniknúť. Zistí si, aký kamerový systém a alarm je na dome nainštalovaný a ako sa dá vyradiť z prevádzky, zaobstará si uspávacie tabletky pre psa za bránou, zmapuje si denný režim obyvateľov domu a až vo vhodnej chvíli, keď má všetko správne pripravené, svoj zámer naplní.

Takto nejako skúsme chápať aj vplyvy, ktoré sa snažia na našu realitu pôsobiť. Bežné náhodné drobnosti sa dajú odraziť ľahko, často už len tým, že určití jedinci vysielajú do éteru svoju silu a informáciu o pôsobení v danej lokalite. A potom sú tu zámery, ktoré sú pre určité svety príliš dôležité a teda sa takýto prienik nebude pripravovať zbrklo a nepremyslene, ale rozloží sa na drobné čiastkové úlohy, ktoré budú mariť zámer danej skupiny, pokiaľ by táto skupina mohla potenciálne v danej šachovej partii zohrať dôležitú úlohu a teda je potrebné si na ňu „posvietiť“.

Zareagovať na to môžu ľudia rôzne, niekto môže mať zlé sny, v niekom sa bezdôvodne aktivuje vnútorná sila, niekto bude podráždený a nervózny. Tu už je na každom mágovi tohto typu, aby si toto časom dokázal v sebe zaknihovať, ako jeho vnímanie na tieto podnety reaguje. O spôsoboch vnímania tohto druhu vplyvov z paralelných svetov sa ešte pobavíme v ďalších kapitolách podrobnejšie. Vo všeobecnosti to (ako obvykle) závisí od toho, nakoľko je daný jedinec na tomto poli zdatný a skúsený. Pretože je veľmi ľahké hlavne v úvodoch uletieť a začať aj obyčajný atmosférický tlak pripisovať vplyvom paralely. Na druhej strane ak to človek v sebe úplne zablokuje, že je to celé nezmysel, môže sa v ňom zahasiť niečo, čo bolo z určitých dôvodov veľmi dôležité. Preto s takýmito vnemami treba narábať citlivo a podľa možností sa poradiť s niektorým so svojich učiteľov, ktorý nás bude týmito vnemami priamo sprevádzať, alebo nám odporučí niekoho z kolegov, kto s tým má viac skúseností.

5. Neurčitý pohyb síl v paralelných svetoch

V princípe môže byť zachytenie tohto typu vplyvu podobné, ako predchádzajúca kategória – teda jedinci, ktorí tento druh vnemov mávajú, budú cítiť, že sa „niekde niečo deje“, ale nemusí to byť spojené priamo s aktivovaním vnútornej sily, či s inými príznakmi tohto typu. Pozorný mág s dobre zvládnutou introspekciou dokáže rozpoznať rozdiel medzi týmito dvomi kategóriami jednoducho tak, že kým v predchádzajúcom prípade bude možno pociťovať potrebu niečo proti danému vplyvu robiť, ale nebude vedieť ako ani kde zasiahnuť, pretože plošný vplyv nemá ako zastaviť, v tomto prípade bude síce pociťovať podobné príznaky ako predtým, ale niekde v podvedomí bude cítiť a chápať, že sa ho to jednoducho netýka, aj keď to frekvenčne zhodou okolností zachytáva.

Tento a čiastočne aj predchádzajúci popísaný typ vplyvu paralelných svetov sú z hľadiska bezpečnosti nášho fyzického sveta najmenej „horľavé“ a preto sú vhodné napríklad na tréning – porovnávanie si vzájomných vnemov s kolegami, o ktorých vieme, že na tieto vplyvy reagujú. Aj keď je samozrejme možné, že niekto z kolegov zareaguje na dva momenty a na ten tretí nie. To ešte nemusí znamenať, že v treťom prípade bol nepozorný a zahltený niečím iným, ale ten tretí vplyv ho možno jednoducho frekvenčne minul.

Vo všeobecnosti tento pocit môžeme nadobudnúť v momentoch, kedy v paralelných svetoch dochádza k určitým pohybom síl, k formovaniu vplyvu, napríklad keď niektorý svet alebo jeho vplyv silnie alebo slabne a podobne. Tých možností je hrozne veľa a v obmedzení fyzickým telom a ľudským mozgom pravdepodobne väčšina z nás nikdy nebude schopná tieto zákonitosti plnohodnotne pochopiť. Môžeme sa však naučiť hrať s kartami, ktoré máme k dispozícii a prispieť tak svojou troškou k celku – teda stať sa vnímavým a spoľahlivým senzorom pre vyhodnocovanie takýchto pohybov, aby to naši kolegovia, ktorí sa touto témou zaoberajú do hĺbky, mohli postupne vyhodnocovať a tieto poznatky spracúvať.