V nasledujúcich kapitolách si podrobnejšie rozoberieme jednotlivé typy vplyvov zo sveta paralely, ako aj ich príznaky, zákonitosti a obvyklé pravidlá fungovania. Skúsme však túto tému chápať tak, že popisované skutočnosti sú zozbierané na základe doterajších poznatkov a neznamená to, že sa to nemôže nikdy udiať inak. Tak ako sa vyvíja ľudstvo, vyvíjajú sa aj paralelné svety. Síce pomaličky, nenápadne, krôčik po krôčiku, ale prispôsobujú sa dianiu, zasahujú do udalostí podľa toho, ako sa „šachová partia“ vyvíja. A kým napríklad v minulosti bolo najjednoduchšie vyvolať otvorený konflikt, v dnešnom svete je to skôr o politike a manipulácii, o slovíčkach a diplomacii, o presvedčení, o strhnutí davu určitou náladou a podobne.

1. Vyslanie jedinca do fyzickej roviny priamo z paralelného sveta

S postavami, ktoré vidíme v histórii a môžeme dať ruku do ohňa za to, že boli priamymi vyslancami niektorého z paralelných svetov, človek často veľmi nepohne. Jednoducho preto, že svet, ktorý takéhoto jedinca vyslal, si ho nenechá len tak odstrániť a zabezpečí mu dostatočné zázemie ľudí, ktorí ho budú chrániť. Taktiež bude mať dostatočný konekt na domov na to, aby neskĺzol z plánovanej cesty a aby sa akosi intuitívne vyhol situáciám, kde mu iné svety nastavili pascu.

U takýchto jedincov je málo pravdepodobné, že by cestou nejako „zablúdili“ a zabudli na to, kvôli čomu sem boli vyslaní. Majú v svojej duši veľmi jasne odtlačený zámer, s ktorým sem prišli a taktiež sú vo väčšine prípadov konštantne „monitorovaní“ a podporovaní zo strany sveta, ktorý ich sem vyslal.  Samozrejme, ak je priamo v centre takéhoto diania jedinec, ktorý situáciu vníma a dokáže vyhodnotiť a vie, že musí konať proti tomuto vplyvu, je to ako trójsky kôň za hradbami. Môže nečakane zasiahnuť a zmariť tak dlhoročné plány súpera. To by však musel ten prvý svet urobiť sakramentskú chybu v taktike, aby toto dopustil. Čím silnejší svet, tým rozsiahlejší vplyv, kolosálnejšie a pripravenejšie plány a tým rozsiahlejší aj následný dopad na ľudstvo a náš svet ako celok.

Po historický príklad ani nemusíme ísť až tak ďaleko – zoberme si druhú svetovú vojnu. Dnes už drvivá väčšina ľudí vidí, chápe a cíti, že s Hitlerom to nebolo všetko celkom v poriadku, ale svojho času dokázal strhnúť na svoju stranu neskutočné masy. Naozaj to bolo len tým, že národ bol frustrovaný ekonomickou situáciou a šikovný rečník dobre využil vzniknutú spoločenskú náladu? Alebo sa už nejaký čas pripravovala pôda pre príchod človeka, ktorý tomu udá „ten správny“ tón a nabalenú snehovú guľu postrčí dole z kopca? Stačí zaloviť v historických zdrojoch, koľko atentátov bolo na Hitlera spáchaných alebo plánovaných a ani jeden z nich nejakým zázrakom nevyšiel. Mnohí sa po skončení vojny vyjadrovali v zmysle, že Hitler konal tak, ako by ho viedla nejaká neviditeľná vyššia moc. Pri jeho prejavoch z neho išla určitá sila, ktorá si dokázala podmaniť davy. Uverili mu, išli za ním, často ani netušili prečo a ani ich to nezaujímalo. Toto človek len tak sám o sebe nedokáže dosiahnuť. Nedávno som čítala rozhovor s jednou staručkou Nemkou, ktorá sa vyjadrila, že celá krajina bola v tom období akoby zakliata, že teraz už jasne vidí zlo, ktoré bolo spáchané a mrzí ju, že svojho času patrila k týmto ľuďom, ale vtedy to všetkým prišlo prirodzené a správne, nepochybovali, proste kráčali tam, kadiaľ ich vodca viedol…

Ak však správne chápeme kontext, ktorý som sa tu snažila načrtnúť, je evidentné, že nie vždy priamy vyslanec z niektorého paralelného sveta musí znamenať pre našu fyzickú rovinu nejakú formu katastrofy. Každý z týchto svetov má svoje záujmy a niektoré z nich sa snažia práveže o udržanie rovnováhy a harmónie vo fyzickom svete. Určite pritom budú chcieť posilniť práve ten svoj vplyv, ale nebude to pre ľudstvo znamenať žiadnu katastrofu, ani milióny mŕtvych. Napríklad sa ten „náš“ pôvodný paralelný svet rozhodne, že je potrebné prinavrátiť niektoré z pradávnych učení a taktiež začať budovať niečo, kde sa budú môcť jedinci podobného typu rozvíjať, nachádzať a vzájomne sa posúvať vpred. Pre ľudstvo ako také to možno nebude znamenať veľa, avšak pre daný paralelný svet a jeho bytosti áno. Začať niečo budovať vo fyzickej rovine tak, aby to pretrvalo a malo význam aj do budúcna, nie je úplne jednoduché. Je potrebné tu nastaviť množstvo parametrov, v prvom rade poslať sem niekoho, kto to celé začne budovať alebo takpovediac „dvíhať z popola“. To musí byť zákonite extrémne silný jedinec, ktorý nestratí zo zreteľa svoj cieľ len tak pri nejakom zaváhaní, či pri bežných životných problémoch. Tento jedinec vybuduje niečo ako cestu pre tých, ktorí prídu za ním. Tí to už budú mať o trošku jednoduchšie, pretože budú prichádzať niekam, kde základné kamene už boli položené a budú musieť len pokračovať v započatom diele, niesť túto štafetu ďalej a nepokaziť to, čo bolo pôvodným zámerom.

Takto nejako vzniklo aj naše spoločenstvo, ktorého jedným z cieľov je aj obnovenie spojenia s naším pôvodným paralelným svetom tak, aby sme jednak mohli z neho čerpať silu a na druhej strane aby sme ho energeticky dopĺňali. Na to je potrebné vybudovať niečo ako tunel, ktorý bude slúžiť na prenos sily z jednej strany na druhú a naopak – to sa už bavíme o druhom z možných prienikov z roviny svetov paralely do nášho fyzického sveta (viď nasledujúca kapitola). Takto budú získavať niečo jedinci, ktorí do tohto sveta patria a bude ich to k tomuto centru automaticky ťahať, čím sa zabezpečí, že sa vo svete navzájom nájdeme a taktiež budú svojím vyžarovaním, svojou prácou a cielenými úkonmi posilňovať tento svet.

O tomto type pôsobenia svetov paralely na našu fyzickú úroveň si povieme viac a detailnejšie v druhej polovici tejto práce, ktorá bude zameraná priamo na vyslancov z jednotlivých svetov, ich pôsobenie a spôsoby, ako nájsť seba samého v tejto spleti informácii. Možno sa v tom niektorí z vás nájdu, možno nie. Všetko má svoj čas a svoje miesto a jedného dňa možno tieto informácie niekoho posunú výrazne vpred a pomôžu mu na jeho ceste. 

2. Otvorenie trhliny z fyzickej roviny do paralelného sveta

Ďalej tu máme určité skupinky, ktoré majú v rámci svojich možností konekt (prepojenie) na určitý paralelný svet. Toto v podstate tiež môžeme počítať do kategórie vyslancov daného sveta, ale je to trošku v inej rovine. Títo ľudia možno nebudú priamo ovplyvňovať dianie vo svete ako hlavné postavy, nikdy sa nezapíšu do historických análov, ale dokážu v správnej silovej konštelácii pootvoriť dvierka smerom odtiaľto tam, teda z fyzickej roviny do sveta paralely. Na toto sú už ale potrebné aspoň nejaké znalosti mágie, schopnosti a sila. Nemôže to byť človek/ľudia len tak vybraní z ulice a ovplyvnení požadovaným smerom, i keď ani to nemôžeme úplne vylúčiť. Jednoduchšie sa však k otvoreniu trhliny dopracuje človek, ktorý má s mágiou už určité skúsenosti. Môže sa to udiať za určitých okolností aj „omylom“, nevedomky, napríklad rôzne satanistické kulty, ktoré vzývajú všetko možné, ale občas sa im aj niečo reálne podarí. Alebo to môžu byť mágovia, ktorí sa touto problematikou zaoberajú vedome a presne vedia, kam trhlinu otvárajú a čo takýmto prienikom chcú docieliť. A čo bude ďalej, závisí od toho, za ktorý tím kopú. Každý hrá za svoje farby a každý sem pozve sily, ktoré posilnia na Zemi vplyv ich domovského sveta. Pre koho to bude dobré a pre koho zlé, je vždy uhol pohľadu. Niekto sa bude tešiť a niekto nie, ako vždy.

Niekedy môžu karty na tomto poli výrazne zamiešať aj skupinky jedincov či jedinci, ktorí síce majú určité schopnosti, ale nevedia, kam sa to vlastne napájajú, ani aké vplyvy sem do našej reality svojím konaním doslova pozývajú. Skrátka idú systémom pokus – omyl a vplyv určitých svetov sa občas veľmi ochotne nechá pritiahnuť do našej reality, keď mu niekto ponúka takúto jednoduchú cestu. A to, ako tu bude tento pritiahnutý vplyv následne pôsobiť, už bude úplne mimo kontrolu zúčastnených aktérov, ktorí sa stanú len ľahkou korisťou a nevedomým prostriedkom na dosiahnutie cieľov určitého sveta. Takéto vplyvy sú potom nekontrolované a nekontrolovateľné a už sa len veľmi ťažko niekto niekedy dopátra, čo sa vlastne udialo a aké následky to v skutočnosti malo. Tu často zohráva svoju úlohu aj ľudská ješitnosť, pretože ak sa niekto začne vŕtať v takýchto sférach, pravdepodobne sa bude snažiť všetkými možnými spôsobmi zakryť to, že mu niečo nevyšlo, že sa mu to proste vymklo spod kontroly a tak sa pomyselné koleso udalostí postupne nekontrolovane roztočí bez toho, aby sa proti tomu včas zasiahlo.

Účelom otvorenia takejto trhliny smerom z fyzickej roviny do paralelného sveta môže byť napríklad posilnenie daného sveta – formou obetných oltárov, či priamo cez človeka, ktorý je s týmto svetom prepojený a podobne. Cieľom cvičenia je v tomto prípade odovzdanie určitého množstva energie do sveta, na ktorý sa daný jedinec / skupina jedincov napája, s ktorým spolupracuje. Buď to môže byť ich „domovský“ svet a tím, za ktorý tu vo všeobecnosti hrajú, alebo je to len obchodná transakcia s niektorým iným paralelným svetom – výmena energie za posilnenie určitého vplyvu s konkrétnym zámerom tu vo fyzickej rovine. Toto sa na určitej úrovni deje aj v prípade náboženstiev. Prívrženci každého náboženstva chodia pravidelne do kostola, mešity, alebo iného miesta, kde sa ich modlitbami zhromažďuje kvantum energie. Nakoľko vznik náboženstiev bol vždy spojený s vplyvom niektorého z paralelných svetov, jedinci vyznávajúci tieto náboženstvá sa automaticky nalaďujú na frekvenciu daného sveta a svojím vyžarovaním ho posilňujú. Čím viac prívržencov, tým väčšia sila. Preto sa niet čo čudovať, keď v histórii sledujeme rôzne križiacke výpravy, misie na prevychovanie domorodého obyvateľstva „na pravú vieru“, zabíjanie neveriacich a podobne. Všetko je to hra o vplyv, moc a silu.

Druhou možnosťou je povolanie nejakého vplyvu či sily smerom sem. Trhlina sa teda otvára síce z fyzickej roviny do úrovne paralely, ale doslova akoby pozývala niečo do našej reality – bytosti, energiu, vplyv. Toto robíme určitým spôsobom aj my, resp. naši kolegovia, ktorí s týmito úrovňami pracujú, keď sa napájajú na náš pôvodný paralelný svet a priťahujú sem z neho silu, vplyv a podobne. Je to ako vytvorenie určitého malého veľvyslanectva daného sveta v našej realite. V Ašaratových prácach o paralelných svetoch je to nazývané umelým paralelným svetom. Znamená to, že v určitom uzatvorenom priestore sa vytvorí vhodné prostredie na povolanie vplyvu konkrétneho paralelného sveta a mág, ktorý s týmito úrovňami dokáže pracovať, povolá do fyzickej roviny energetiku a silu daného sveta. Samozrejme musí presne vedieť čo robí, kam sa napája, čo sem povoláva a aký zámer tým sleduje – v opačnom prípade je to ruská ruleta.

Taktiež nalaďovanie sa do tohto typu frekvencií (tzn. na frekvencie paralelných svetov mimo našej dimenzie) v nechránenom priestore nie je práve najlepší nápad. Toto však chápme tak, že naladenie sa na jemnohmotné svety našej dimenzie a naladenie sa na jemnohmotné svety mimo našej dimenzie je obrovský rozdiel. Naladenie sa na priestor okolo nás, na energetiku určitých miest, jemnohmotných bytostí a podobne, síce tiež môže so sebou prinášať určité riziká, ale v rovine, o ktorej sa bavíme v tejto práci, je to už trošku o niečom inom. Ide o prekročenie určitých hraníc, ktoré sa nekoná každý deň a ani zďaleka k tejto hranici nedôjde každý, kto sa mágiou zaoberá. Je to skôr výnimkou než pravidlom. Takže pokračovať v tejto téme budem s vedomím, že čitateľovi je jasný tento podstatný rozdiel.

Jedinec v takomto rozpoložení vysiela do éteru veľmi silný signál o svojej sile a doslova svieti ako žiarovka v tme. Ak chceme s týmito úrovňami pracovať, alebo vôbec začať čokoľvek v tejto oblasti podnikať, nevyhnutne musíme dbať na BOZP a skôr, než začneme vysielať takýto druh signálu do éteru, zabezpečiť si priestor okolo seba tak, aby sme sa dostatočne stratili z dohľadu a zamaskovali svoje pôsobenie smerom dovonku. Tým nemám na mysli len tvorbu ochranného kruhu, červenú niť, soľ alebo zeminu, či zapečatenie priestoru svojou vôľou, ale vytvorenie umelého sveta vo svete, vystrihnutie sa z priestoru v priestore. Inak riskujeme, že pritiahneme na seba a na svoje okolie značné množstvo neželanej pozornosti, či už zo strany rôznych náhodných entít, ktoré sa v priestore pohybujú, alebo zo strany ostatných svetov paralely, pre ktoré je takéto vyžarovanie doslova vodítkom k jedincovi, do jeho vnútra a k jeho okoliu. O vytvorení umelého sveta a vystrihnutí sa z priestoru, ako aj o iných spôsoboch ochrany a maskovania svojho vyžarovania smerom do éteru sa dočítate v Ašaratovej Knihe mágie v časti Paralelné svety.

Po takejto začiatočníckej chybe už netreba veľa k tomu, aby sme sem nechtiac pritiahli určité vplyvy, ktoré tu jednak nemajú čo robiť a jednak sme ich sem vôbec nemali v pláne pozývať. A vypátrať následne pôsobenie, ktoré sa začne na fyzickej úrovni prejavovať naozaj všetkými možnými spôsobmi, je veľmi náročné, ak nie nemožné. Stále nám totiž do hry vstupuje naše ľudské prežívanie, vnímanie cez emócie a všetky bežné okolnosti života. A rozlišovať, čo je ešte naša vlastná myšlienka, či emócia a čo je podsunutá pohnútka zo strany nejakého vplyvu, je veľmi náročné. Človek v takomto kolotoči veľmi ľahko stratí prehľad, pretože vystopovať a jednoznačne odsledovať, kedy človek jedná tak ako jedná sám od seba a kedy je už pod vplyvom určitého pôsobenia, síce môže byť zo začiatku jednoduché – pokiaľ samého seba, prípadne dotyčného kolegu dosť dobre poznáme a vieme ako štandardne premýšľa a koná – avšak ak je jedinec takémuto vplyvu vystavený dlhodobo, už to v ňom môže byť zakorenené tak hlboko, že bude veľmi ťažké odlíšiť pôsobenie nejakého vplyvu od jeho samostatného jednania.

Takéto vplyvy, ktoré sem nedbanlivosťou alebo zámerne niekto pozve, sa vedia často veľmi nepekne zvrtnúť. A hrozba spočíva okrem iného aj v intenzívnych duševných prepojeniach medzi jedincami. Ak máme na niekoho doslova duševný konekt – teda nejedná sa len o bežnú emóciu lásky či priateľstva, ale je tam hlbšie prepojenie na úrovni duše – tak k danému jedincovi je z nášho vnútra akoby natiahnutá priama linka do jeho vnútra, v ktorom sa následne tento vplyv môže usadiť a ďalej pôsobiť. A myslím, že nie je potrebné ďalej rozpisovať, ako sa dokážu rôzne nechcené vplyvy rozširovať po sieti jedincov, ktorí takéto prepojenia navzájom medzi sebou majú.

Problém je niečo takéto vôbec ukončiť, pretože sa nám z ničoho nič pomaličky pred očami roztočí koleso prapodivných chemických reakcií, pričom každý do tohto kolesa prisype svojimi emóciami ďalšiu trošku energie a tento vplyv sa znovu posilní. A spätne je potom veľmi ťažké dopátrať sa, kde to vlastne celé začalo. Pretože niekedy je veľmi tenká hranica medzi bežnými emocionálnymi reakciami jedincov na seba navzájom a pôsobením určitého vplyvu. Takýto vplyv môže len veľmi nepatrne a jemne posilniť určité prirodzené tendencie jedinca tak, aby v podstate základom bolo jeho vlastné autentické prežívanie, akurát bude trošičku poupravené a zosilnené do smeru, ktorý spôsobí najväčšie škody – či už na vzťahoch v rámci celku, ktorý by potenciálne mohol niečo v rámci šachovej partie znamenať, alebo na odklonení takéhoto celku od zámerov, ku ktorým smeruje. Ak totiž jedincov dostatočne zabavíme rôznorodými vzájomnými reakciami, budú mať čo robiť, aby sa vôbec udržali na uzde, nieto ešte riešiť nejaké ďalekosiahlejšie vízie a plány, ktoré pôvodne mali.

Medzi atypické reakcie nepočítajme vždy len konflikt, hádku či boj. U niektorých jedincov je to práve vyhasnutie záujmu, odklonenie sa od smeru, ktorým roky neochvejne kráčali a podobne. Každému čo jeho jest – teda pokiaľ je človek prirodzene povahovo nastavený na výbušné reakcie smerom do vonku, tak rozkolísanie nervovej sústavy pod takýmto vplyvom bude v smere jeho prirodzenej povahy – bude vyvolávať konflikty a vyostrovať situácie do zbytočných extrémov. Ak je naopak niekto od povahy náchylnejší stiahnuť sa sám do seba, zmiznúť z dohľadu a zabudnúť na všetko a všetkých, s ktorými spolupracoval, tiež je potrebné pri takejto tendencii zbystriť pozornosť, pretože predmetný vplyv bude pôsobiť presne v tomto smere – posilní v človeku to, čo je v ňom prirodzene zakorenené a privedie to do extrému.

Jedinec nachádzajúci sa v takomto rozpoložení si vo svojom vnútri môže uvedomovať, že koná nesprávne, proti svojej prirodzenosti a že ho to raz možno bude veľmi mrzieť, ale skrátka v danom momente nedokáže konať či reagovať inak. Jeho vlastné Ja ho nepustí. A v takom prípade sa postupne stiahne do úzadia a odíde od všetkého, čo bolo dovtedy alfou a omegou jeho života. V tomto bode môže človeku veľmi pomôcť úplne jednoduchá vec – aby sa v rámci celku našiel niekto, kto má pre jeho vnútro to správne pochopenie, kto ho vypočuje a naozaj sa naladí na jeho prežívanie. Ak sa mu následne vyjde v ústrety napríklad len v niektorých maličkostiach, ktoré sú však preňho veľmi dôležité a začnú sa okolo neho pomaličky meniť veci, ktoré ho ťažia a odtláčajú od jeho pôvodného smeru, tak sa postupne vráti na svoju správnu cestu a nájde v sebe rovnováhu. Jeho vnútro sa znovu rozžiari a zrazu začne byť opätovne prínosom pre celok.

Často však takéto momenty v našich kolegoch prehliadame, pretože sa dívame len na tie „veľké veci“ a potom nám maličkosti unikajú. Aj cement v kamennom múre je len maličkosť. Ale bez tej maličkosti sa múr zosype. Preto je potrebné, aby ten, kto dokáže vidieť trošku za horizont času, niekedy kládol dôraz na takéto „nepodstatné maličkosti“, pretože často práve tie držia celok pohromade. Mnohí robíme dookola tú istú chybu – často problémy a vnútorné prežívanie iných berieme na ľahkú váhu, lebo možno nie každý chytí hysterický záchvat a vykričí nám do očí všetko, čo ho trápi. Mnohí to budú v sebe roky potichu nosiť, sem-tam niečo naznačia, ale v princípe okolo seba nebudú robiť žiadny rozruch. Iba sa časom proste vytratia zo svojej cesty, pretože nikomu nepripadalo dôležité zaoberať sa práve ich vnútrom a ich prežívaním. Asi málo kričali, že sa nimi treba zaoberať. Často hodnotíme priority ostatných kritickým okom a blahosklonným mávnutím ruky, avšak skúsme chápať, že ľudia majú svoje emócie a duše majú svoje priority. A ak niekomu na niečom naozaj vnútorne veľmi záleží a okolie to prejde mávnutím ruky, dotyčného to vnútorne zraní oveľa viac, než keby sme mu akokoľvek urážlivo vynadali.