Pokiaľ je duša inkarnovaná v ľudskom tele, nikdy nebude voči emóciám úplne imúnna. Netvárme sa, že vo fyzickej rovine v kolobehu bežného života je možné stopercentne a bezo zvyšku ovládať svoje Ja natoľko, aby sa nás nikdy nič nedotklo, aby nás nikdy nič nerozkolísalo z našej vnútornej rovnováhy. Možno keby sme žili v kláštore, oddelení od zvyšku sveta a mohli sa plne sústrediť 24 hodín denne len na svoje Ja, tak by to fungovalo, ale ak sa podieľame na bežnom fungovaní sveta, nie je to také jednoduché. Každý nejaké emočné prežitky má. Otázne je len to, nakoľko necháme tieto naše prirodzené ľudské tendencie, aby s nami zametali a nakoľko ich budeme mať pod vedomou kontrolou. Tu sa opäť vraciame k absolútnym základom na ceste mága. Aj pri takýchto témach je alfou a omegou sebaovládanie a čím sú témy náročnejšie, o to vyššie musí byť sebaovládanie mága, ktorý s nimi chce začať pracovať. Môžeme si myslieť, že sa zvládame nadmieru dobre a že sme z hľadiska svojich slabín v podstate nepriestrelní. Áno, možno sa dopracujeme do štádia, že v bežnom živote budeme veci zvládať s prehľadom a s ľahkosťou. To však neznamená, že takáto úroveň sebaovládania nám bude stačiť v situáciách, ktorým sme nikdy predtým neboli vystavení a v ktorých platia úplne iné pravidlá hry, než aké sme mali možnosť poznať doteraz.

Ako jedno z možných riešení takejto situácie sa zdá prerušenie kontaktov v kruhu, v ktorom sa začne takýto pritiahnutý vplyv točiť dokola. Na to je však v prvom rade potrebné, aby sa niekto zo zainteresovaných dokázal zastaviť a povedať – hups, niečo tu nie je v poriadku, poďme sa zamyslieť nad tým, čo sa to vlastne deje. Ak by bolo možné takýto kolobeh „preskakovania“ vplyvov z jedného jedinca na druhého cielene prerušiť tým, že dotyční nebudú spolu prichádzať do žiadneho kontaktu a na nejaký čas zámerne a vedome prerušia všetky svoje vnútorné prepojenia, pravdepodobne by tento vplyv časom proste strácal silu a zanikol. Tu opäť skúsme chápať pojem sebaovládania v rôznych leveloch mágie s odlišnou náročnosťou. Ak človek zvláda seba samého v bežných situáciách a takpovediac v rámci bežných kopancov, ktoré nervová sústava mága zažíva počas jeho praxe, tak tu to musíme brať v úplne inej rovine. A aj keby sa jedinci, ktorí sa ocitnú v takomto kolotoči udalostí a vplyvov, ovládali na maximálnej možnej úrovni, ktorú len hmotná rovina bytia pripustí, stále je tu ich okolie, ktoré môže byť týmto vplyvom zasahované a tak máme niekoľko úrovní pôsobenia na jednom tanieri naraz. Nejedná sa už len o psychiku daného jedinca a o jeho schopnosť zvládať svoje vlastné vnútro, ale o kolobeh udalostí, ktorý sa takýmto počinom môže rozbehnúť na rôznych úrovniach okolo neho.
Tak či onak, prerušiť kontakty v rámci okruhu, ktorého sa takýto vplyv začne dotýkať, často nie je dosť dobre možné, keďže daní jedinci napríklad môžu spolu pracovať, žiť, alebo inak sa podieľať navzájom na svojich životoch. Preto je vždy bezpečnejšie uplatniť jednoznačnú zásadu – ak nevieme, čo robíme, radšej to nerobme. A ak si o sebe myslíme, že už sme dostatočne skúsení na to, aby sme prípadné drobné havárie v záujme výskumu ustáli, tak aspoň myslime na BOZP a neopakujme chyby kolegov, ktorí v minulosti na takýchto veciach škaredo nabúrali.

Ďalším možným riešením je ignorovať takéto pôsobenie a proste kráčať ďalej v smere, ktorý máme vytýčený. Skrátka tak trošku „neľudsky“ vedome odignorovať svoje vnútorné postoje a pohnútky, pokiaľ si nimi nie sme stopercentne istí a nevieme už rozlíšiť, či konáme skutočne podľa svojej vlastnej vôle, alebo nie. Nie je na škodu veci v taký čas sa akoby prepnúť do módu autopilota a na určitý čas sa držať len toho, čo vieme, že je stopercentne v smere našich pôvodných záujmov a nenechať sa strhnúť ničím, čo by sa v našom vnútri odohrávalo. Toto si už však vyžaduje nemalú dávku sebakontroly a rozhodne to nie je jednoduché. Rozbehnutý kolotoč udalostí a naháňanie svojho vlastného chvosta sa však týmto spôsobom dá prerušiť a my časom, keď tento vplyv nebudeme sami sebou živiť a posilňovať, postupne získame v celom tom blázinci priestor nadýchnuť sa a poobzerať sa okolo seba triezvymi očami.

Taktiež vrelo odporúčam pri akejkoľvek práci tohto typu si viesť precízny denník udalostí a pokusov, ktoré sme robili. Ak sa niečo zvrtne a my budeme mať presne a jasne podchytené, čo kedy a ako sme skúšali, oveľa ľahšie sa dopátrame ku koreňu veci, rýchlejšie zistíme, kde vlastne problém začal vznikať a prečo. Ak sa toto podcení, bude veľmi ťažké spätne sa rozpomínať na udalosti a okolnosti, ktoré sa diali a ako sa čo kde vlastne začalo pôvodne kaziť. Do toho si samozrejme pripočítajme, že pokiaľ sa nám už takýto vplyv v určitej skupinke ľudí rozmôže a začne naberať na sile, nemôžeme čakať objektívne zhodnotenie okolností a udalostí smerom do minulosti od nikoho z nich. Môžeme sa pristihnúť pri tom, že podstatné záležitosti budeme zjednodušovať a naopak tie banálne dramatizovať. Preto je vždy dobré mať zaznamenané autenticky v danom čase svoje aktuálne prežívanie a okolnosti tak, ako sme ich vtedy vnímali. Môže nám to veľmi pomôcť jednak pozrieť sa na veci z nadhľadu a taktiež nájsť príčinu problému, ktorý vznikol.

Treba podotknúť, že pokiaľ sem už určitý vplyv zo sveta paralely raz prenikne, nie je možné ho proste zatlačiť a vrátiť naspäť tam, odkiaľ prišiel. Predstavme si to ako značné množstvo energie s určitým zámerom, doslova program, ktorý tu bude skrátka kolovať a živiť sa z jedincov, na ktorých bude mať dosah. Každá emócia, každé vyhrotenie situácie, každý konflikt medzi zainteresovanými – to všetko bude tento vplyv využívať na posilnenie seba samého. Takže je nám už jasné, že rozliate mlieko z dlážky naspäť do krabice nedostaneme. Čo teraz? Ako sme si povedali, môžeme tento vplyv začať ignorovať, pôjdeme si ďalej svojou cestou ako robot, ktorý má určený svoj cieľ až do doby, kedy nezačne byť znovu „čistý vzduch“ a zároveň budeme minimalizovať akékoľvek svoje unáhlené reakcie a emočné výbuchy. Tým tento vplyv dokážeme oslabiť a je pravdepodobné, že časom proste vyhasne.
Určitými technikami je možné takýto vplyv presmerovať niekam inam. Síce ho už nedokážeme zastaviť ani vrátiť späť, ale vieme ho aspoň odkloniť od kľúčových jedincov a využiť jeho silu niekde inde. Či to dokážeme tak, aby sme zároveň využili silu tohto vplyvu na určité svoje zámery – napríklad ho presmerujeme na niekoho, komu chceme „spríjemniť život“, alebo ho len odkloníme od osôb, ktorých sa v našom okolí dotýka, už záleží od našej sily a schopností. Silu daného vplyvu síce neodstránime, ale aspoň presmerujeme jeho pôsobenie a nabudúce si dvakrát rozmyslíme, či budeme len tak zo zábavy otvárať nejaké trhliny do paralelných svetov. Vyzerá to lákavo a občas kupodivu aj jednoducho, ale s dôsledkami takéhoto neuváženého konania sa potom môžeme potýkať ešte celé roky. A riešenie vôbec nebude také jednoduché, ako to možno z týchto niekoľkých riadkov vyznieva, pretože zásah tohto typu je extrémne náročný a na takéto uchopenie a presmerovanie vplyvu musí jedinec veľmi dobre vedieť, čo robí a ako a taktiež potrebuje značné množstvo sily.

Tu si treba v prvom rade uvedomiť jednu vec – takýmito pokusmi a omylmi sa síce môžeme posúvať vpred (ak to prežijeme a ustojíme v plnom duševnom zdraví), ale treba sa pozerať aj na následky, ktoré po sebe zanecháme. Tie sa totiž nemusia dotýkať len nás samotných – môžu veľmi ľahko zasiahnuť aj naše blízke okolie a ľudí, s ktorými máme určité druhy prepojení a väzieb. A nemusí sa jednať zákonite len o kolegov, s ktorými spolupracujeme, takže ani cesta solitéra tento aspekt nerieši. Rovnako sa takéto nevydarené pokusy môžu celkom ľahko otočiť aj smerom na našu rodinu a blízkych, ktorí nebudú vôbec tušiť, čo sa deje a obrazne povedané, budú v tom celom namočení úplne nevinne. Čo je horšie, budú v tomto smere v podstate bezbranní – na rozdiel od kolegu mága, ktorý má aspoň akú – takú šancu takéto neželané vplyvy ustáť, keďže je možné ho včas upozorniť, že niečo nie je celkom v poriadku a taktiež pokiaľ má sebaovládanie na dostatočnej úrovni a uvedomí si, že nejedná tak, ako by za bežných okolností mal, má určitý manévrovací priestor a záleží na ňom samom, ako si s tým poradí. Civilista nechtiac zatiahnutý do takéhoto kolotoča je však doslova vydaný na pospas čomukoľvek, čo cez nás bude pôsobiť. Preto je veľmi dôležité pristupovať k týmto témam s maximálnou opatrnosťou a zodpovedne. Nehrá sa tu o fazuľky, nejde o drobné astrálne útoky, ktoré je možné jednoduchým amuletom proste odrušiť a ak nekonáme obozretne, ohrozujeme nielen seba samého, ale aj svoje okolie.
To sa ale bavíme o konkrétnom a predovšetkým zámernom otvorení trhliny. Horšie je to v prípadoch, kedy k tomu dochádza z nevedomosti. Napríklad si nejaká skupinka mágov alebo mág – solitér zmyslí, že pre svoje zámery chce použiť silu určitého paralelného sveta. Povedzme, že sa naňho dokáže reálne naladiť a skutočne s ním pracovať. Treba povedať, že v tomto smere je bezpečnejšie, keď si človek len myslí, že niečo robí, než keď to reálne robí.
Treba mať na mysli, že paralelné svety nie sú naše pudlíky, nebudú nám zobať z ruky, ani nesadnú na zadok, keď zdvihneme prst a vydáme povel. Využijú, čo im ponúkneme a či náš pôvodný zámer skutočne podporia podľa dohody a potom sa stiahnu, alebo sa proste po ceste niečo zvrtne a my zrazu zistíme, že sme len bábkou v rukách niekoho iného… To už vždy závisí na vnútornej sile a skúsenostiach mága, ktorý s týmto chce pracovať.

Môže sa napríklad veľmi ľahko stať, že takýto mág sa len o malý kúsoček frekvenčne „sekne“ a zrazu sem pritiahne niečo úplne iné, než pôvodne zamýšľal. Prípadne si nesprávnym spôsobom pootvorí svoje vnútro smerom k danému svetu a ani nevie ako, vplyv neznámeho cudzieho sveta sa v ňom ukotví a on sa stane hračkou v rukách niekoho tretieho. Následne sa roztočí kolotoč vplyvov a pôsobení, ktorý sme si popisovali vyššie.

Preklenúť hranicu fyzickej roviny smerom do úrovne svetov paralely nie je zase až také jednoduché, ako môže z týchto nadnesených riadkov vyznievať. Ako zvyknem hovoriť, človek takúto métu nedosiahne tým, že si v nedeľu ráno dá kávičku, zistí, že nemá nič lepšie na práci, tak skúsi spraviť z dlhej chvíle prepojenie medzi našou realitou a nejakým tým svetom paralely. Chce to roky skúseností, praxe a cieľavedomého tréningu, aby človek vedel túto hranicu prekročiť. K skutočnému problému dochádza vtedy, keď túto hranicu síce človek prekročí, ale neustriehne to, čo sa udeje ďalej.

Predpokladám však, že ak niekto číta túto prácu, bude už dostatočne nohami na zemi na to, aby nemal tendencie myslieť si, že všetky svety paralely mu budú ochotne ležať pri nohách, len čo sa touto témou začne zaoberať. A taktiež je dobré mať na pamäti, že niekedy sa veci podaria „zázračne jednoducho“ práve preto, že druhá strana chce, aby sa podarili, aby sa vám takýto prienik podarilo otvoriť a aby tak získala novú možnosť vplyvu vo fyzickej rovine. Nie je to vždy len o našich zázračných samozvaných schopnostiach a väčšinou v tejto téme platí, že ak je to príliš jednoduché, treba sa zastaviť a veľmi dôsledne popremýšľať, či naozaj skutočne vieme, kam svoju trhlinu smerujeme a čo ňou chceme docieliť.