3. Otvorenie dimenznej brány zo sveta paralely smerom do fyzickej roviny

Ďalšou možnosťou je otvorenie dimenznej brány. Toto je v podstate rovnaký efekt, ako predchádzajúca možnosť, ale z opačného konca – teda svet paralely dokáže pootvoriť dvierka smerom sem. Paralelné svety na to majú štandardne možnosti i silu, už od nepamäti to vedeli robiť. Napríklad aj keď človek zomiera a otvára sa tunel, ktorým duša odchádza, je to určitá forma dimenznej brány otvorenej smerom z úrovne svetov paralely do fyzickej úrovne, aj keď má len tento jeden účel – pod vplyvom sily smrti uvoľniť dušu z fyzického tela a dopraviť všetky jej zložky tam, kam patria.

Vo všeobecnosti otvorenie dimenznej brány zo sveta paralely smerom sem býva oveľa razantnejší prienik, než keď sa to robí opačne. Doslova by sa to dalo prirovnať k trhline vs. bráne. Smerom zo svetov paralely sem to samozrejme nemusí byť vždy otvorená rovno brána, niekedy to môže byť len brána menších rozmerov, trhlina. Ak sa už niektorému svetu podarí otvoriť priamu bránu smerom sem, je to skoro vždy problém, pretože tak či onak, rovnováha bude výrazne narušená. Trhliny nie sú väčšinou tiež nič pozitívne a ak sa dá, treba im zabrániť, ak sú mierené zo svetov, ktoré by tu chceli rozpútať vojny a podobne, ale dá sa to brať ešte plus mínus ako jemné otrasy, zatiaľ čo priame otvorenie brány môže znamenať dosť silné zemetrasenie. Nie hneď, nie zo dňa na deň, ale postupne. Dostane sa sem vplyv, sila, energia, bytosť, čokoľvek a potom to už ani boh nezastaví.

Niekedy sa však stáva aj to, že dimenzná brána alebo určitá trhlina zo sveta paralely smerom sem sa síce otvorí, ale nič cez ňu do našej reality neprejde a toto otvorenie nebude mať žiadne dôsledky. Ťažko povedať, prečo sa toto občas deje, možno ako forma pokusu zo strany týchto svetov pre určité budúce zámery.

Možno sa pýtate, čo tu môže spôsobiť jedna jemnohmotná bytosť, ktorá takto prenikne do nášho hmotného sveta. No, napríklad sa môže dostať do práve sa vyvíjajúceho plodu v tele matky, ktorý ešte nebol obsadený inou dušou (alebo prítomnú dušu jednoducho vyexportuje niekam inam) a začne sa vyvíjať na prvý pohľad ako štandardný človek, avšak nikto netuší, čo tu tá bytosť bude robiť, keď dozreje do plnej sily a krásy. Iste, hmotné telo bude pre ňu do istej miery obmedzením, ale vplyv, ktorý dokáže takáto bytosť získať v našom svete, môže znamenať značné problémy. V podstate to môžeme prirovnať k prvej možnosti – priamemu vyslancovi niektorého z paralelných svetov, avšak tu sa môže cez bránu dostať prakticky čokoľvek, aj čosi „menej ľudskej duši blízke“ a predsa to dokáže vytvoriť v symbióze s fyzickým telom akoby určitú platformu duše.

Za týmto účelom sú po svete na rôznych miestach rozmiestnení strážcovia, ktorí v záujme zachovania rovnováhy dokážu na tieto udalosti reagovať. Deje sa to väčšinou tak, že strážca sa buď narodí priamo plus-mínus v blízkosti daného „slabého miesta“, kadiaľ je potenciál prieniku (respektíve sa už prienik v tomto mieste v minulosti udial), alebo ho to tam proste pritiahne. Ak sa takáto brána začne otvárať, tak strážca môže žiť svoj bežný fyzický život a trebárs s mágiou nemusí mať vôbec nič spoločné, ale v jednom momente proste vstane, doslova ho to pritiahne na dané miesto a presne bude vedieť, čo má robiť. Do určitej miery všetky silné bytosti inkarnované do fyzickej roviny túto rovnováhu zabezpečujú už len tým, že sú. Vyžarujú, pôsobia svojou silou do éteru a tým sťažujú takéto prieniky. Strážcu to môže takto pritiahnuť na určité miesto aj v momentoch, kedy napríklad ešte len hrozí prienik v danom oslabenom mieste, alebo keď niekto otvára trhlinu. Vnútro strážcu zareaguje rovnako – vyhodnotí to ako ohrozenie, narušenie a bude cítiť nutkanie to riešiť. Vtedy je najlepšie nechať sa svojím vnútrom viesť, pretože logika to môže zastaviť a to by mohlo znamenať problémy.

Spomeniem v tomto bode jeden príklad z minulosti. Dimenzná brána sa otvorila a sila určitej bytosti prešla do fyzickej roviny. Strážca, ktorý bol pri tejto bráne, bol ešte mladý a neskúsený a tí, čo mohli do jeho konania zasiahnuť a usmerniť ho, si to buď nevšimli, alebo neboli na blízku. Pravdu už dnes nikto nevie. Sila, ktorá sem prenikla zo sveta paralely, sa dostala do jednej ženy – povedzme to decentne – z nižšej sociálnej a inteligenčnej vrstvy. Táto žena si našla partnera a otehotnela. V čase, keď mal plod asi tri – štyri mesiace, sa doňho nasťahovala táto sila. Strážca mal silné nutkanie tento plod zničiť, zničiť ten život, ktorý sa v danej žene rodil a nebrať pritom ohľad na dôsledky. Nakoniec tomuto vnútornému nutkaniu odolal a sledoval, ako dieťa rástlo. Jeho matka nebola schopná postarať sa oňho, vo veku piatich rokov ho opustila a do výchovy si ho zobrala stará mama. Strážca toto dieťa sledoval a občas aj ochraňoval, keď mu chceli ubližovať. Bol rád, že v danom čase nezasiahol a plod nezlikvidoval. Z chlapca však vyrástol najprv mladý kriminálnik, ktorý spôsobil viacnásobné škody vo svojom okolí, ako aj samotnému strážcovi a o niekoľko mesiacov ho polícia zatkla za vraždu starej mamy, ktorá ho vychovávala. Teraz sedí vo väzení, ale o niekoľko rokov bude opäť na slobode. Ako bude konať ďalej? Zlyhal v tomto prípade strážca, ktorý vedel, čo sa do plodu ešte pred narodením nasťahovalo a predsa nekonal, lebo ho zastavila logika a ľudská morálka? Alebo zlyhal systém výchovy dieťaťa, ktoré možno malo šancu, aby z neho vyrástol normálny jedinec? Na toto si nedovolím odpovedať. Ale otázka ostáva rovnaká – mal strážca konať a zlikvidovať plod ešte v zárodku? A keď nekonal, nestal sa tým sám vrahom?

Niekedy to volanie môže byť slabšie, napríklad vplyvom spomínaného tlaku na bublinu, kedy vlastne presne nie je jasné, čo sa deje, ale niečo nie je dobre. Vtedy sa ťažko strážca niekam vyberie, alebo niečo konkrétne urobí, pretože skrátka nemá čo. Ale ak ide o priamy prienik – či už trhlinu alebo dimenznú bránu, tak bude presne vedieť, kam ísť. A či tam len bude stáť a cez neho sa určité sily vyrovnajú, alebo bude vedome pracovať, to už závisí od úrovne jeho rozvoja. Niekedy to totiž môže byť aj civil, ktorý si z toho zvláštneho výletu nebude pamätať dokopy nič. Alebo to bude mág, ktorý bude síce na začiatku svojej aktívnej cesty na poli mágie, ale zrazu sa v ňom pohnú veci, o ktorých ani netušil. Alebo to bude mág profesionál, ktorý už nejaký podobný výlet absolvoval.

Taktiež sa však môže stať, že takýto prienik zo strany svetov paralely sa objaví a následne rovnako rýchlo zmizne ako para nad hrncom a ak aj stihne niekto zo strážcov zareagovať, tak po privolaní ostatných kolegov už daný prienik vôbec nemusí byť zachytiteľný v priestore, neostane po ňom ani stopa. Tu môže dôjsť k pochybnostiam, či sa vôbec v skutočnosti niečo dialo, alebo nie a v takomto momente neostáva nič iné, než sa spoľahnúť na kolegu, ktorý by mal v tejto úrovni byť už dostatočne skúsený na to, že ak niečo zachytil, tak to tam skutočne aj bolo. Dodatočne sa už v takomto prípade nie je na čo napojiť a zisťovať, čo sa vlastne udialo, pretože po takomto prieniku nemusí ostať energeticky v priestore vôbec nič. Možno až časom si uvedomíme určité súvislosti, ktoré sa udiali v nadväznosti na takýto prienik, ale možno sa to nedozvieme nikdy a táto udalosť proste časom zapadne prachom.

Vo všeobecnosti sa však dimenzné brány neotvárajú ako na bežiacom páse – chápme to tak, že aktívny strážca možno zažije za svoj život jedno-dve otvorenie brány a niekoľko trhlín. A možno ani to. Trhliny môžu byť častejšie, aj keď ani to nie je úplne každodenná záležitosť, ale brány sú zriedkavejšie, preto je aj ťažké človeka – strážcu na niečo takéto pripraviť. Nedá sa to len tak nasimulovať a kto to má pochopiť, ten to pochopí a bude presne vedieť, čo a ako. Pokým jedinec nie je na tento druh vnemu vnútorne pripravený, alebo na to skrátka nemá danosť, môže s pokojným svedomím stáť meter od otvorenej dimenznej brány a nebude vidieť ani cítiť absolútne nič neobvyklé. Predstavme si napríklad úplného laika, civilného turistu, ktorý sa náhodou pripletie do cesty otvárajúcej sa dimenznej bráne. Nebude vidieť ani vnímať nič. Frekvencia tohto druhu energetiky ho skrátka bude míňať a teda sa jej odraz neprejaví na žiadnom z možných typov vnímania – na zraku, sluchu, hmate, pocite a podobne. Samozrejme, s postupným vývojom mága sa citlivosť na takéto zmeny v priestore bude zvyšovať a teda aj žiak na určitej úrovni, pokiaľ dokáže zachytávať energetiku okolo seba, by mal v takomto prípade cítiť minimálne určitú zmenu v priestore. Pokiaľ nie je strážcom, tak tento pocit nebude preňho nijako výrazný a pravdepodobne ho nebude vedieť poriadne vyhodnotiť, ani ho to zásadnejšie neosloví. Avšak pre strážcov je toto tak prirodzené ako dýchanie a vnímajú tieto otvorenia oveľa citlivejšie, než ktokoľvek iný.

Toto je jedna z oblastí, ktoré je lepšie nechať takpovediac „na voľnobeh“, pretože ak by sme k tomu chceli pristupovať z úrovne logiky a rozumového pochopenia, tak by sa celkom stratil zmysel a pointa. V týchto úrovniach ide primárne o individuálne vnútorné prežívanie, do ktorého nie je dobré zasahovať logikou, lebo by sa intuitívne správne vnemy mohli veľmi ľahko pokriviť a skresliť.

Každý má na poli mágie svoje určenie a pokiaľ je niekto strážca brány, nemusí zákonite byť aj praktizujúcim mágom a naopak mág nemusí byť strážcom brány. Sú jedinci, u ktorých sa tieto role kombinujú, ale nemusí to tak byť. Skrátka, každý ma určené svoje poslanie a toho sa treba držať. Z rovnakého dôvodu na tomto mieste ani nebudem opisovať, ako vyzerá otvorenie ani zatváranie dimenznej brány. Jednak to môže každý vnímať subjektívne trošku ináč a jednak sa nechcem dožiť momentu, kedy mi bude 3x denne zvoniť telefón, že niekde sa určite otvorila dimenzná brána. Úletov do sveta fantázie sa prosím skúsme pri čítaní o tejto téme vyvarovať.