Ako som už spomínal, Duša má na Zemi svoje poslanie.
Na obrázku č.1 (na nasledujúcej strane) je znázornené, ako a akým smerom sa môže Duša v ľudskom tele uberať.

V hornej a ľavej časti je znázornené, ako Duša prichádza napríklad z Pôvodného paralelného sveta (znázornený v elipse hore) sem na Zem. Deje sa to samozrejme cestou narodenia do fyzického tela a inkarnovaním Duše. Vľavo som to znázornil v dvoch kružniciach a to FS/ZEM a s popisom „Všetko znázornené sa odohráva tu“.
Z pôvodného paralelného sveta prichádzajú takzvané pôvodné Duše. Jedná sa o Duše, ktoré prichádzajú z domovského paralelného sveta, prichádzajú klasicky spôsobom narodenia do fyzického života (viac sa môžete dočítať v knihe Život po smrti – v časti Duša).

Časť A na obrázku č. 1 znázorňuje aj to, ako sa Duša môže na zemi vyvíjať, aký je kolobeh života a smrti a ako sa nám uberajú cesty či už duchovným alebo fyzickým svetom.

[Obrázok č. 1]

[Obrázok č. 2]

Obrázok č. 2 (t.j. časť A z obrázku č. 1) nám ukazuje štyri základné etapy nášho fyzického života. Sú to štyri etapy, ktoré znamenajú ranné detstvo, aktívne detstvo a dospievanie, aktívne dospelé roky života a starobu, pokles, dožitie. Tieto štyri etapy nás sprevádzajú počas miliónov rokov a majú v podstate za úlohu naučiť Dušu, resp. umožniť Duši nazbierať energiu a informáciu pre jej vyššie Ja – časti nachádzajúcej sa na špirále.
Človek samozrejme môže umierať aj v mladom veku a neraz sa to i žiaľ stáva.
V mnohých náboženských kultúrach a dobách sa to dialo aj z pohľadu obety ľudských obetí, keď mladí zdraví jedinci boli obetovaní bohom, v ktorých verili, čím si ich chceli uctiť a získať ich priazeň. No z pohľadu Duše obete to mohlo spôsobiť aj to, že Duša nemala dostatok času na to, aby prišla do štvrtej fázy, a teda u nej mohol vzniknúť aj určitý deficit energie a skúseností. Predpokladám, že ten človek bol na vrchole svojich fyzických síl, avšak Duša sa neriadi tým, či sme na vrchole fyzických síl, ale riadi sa tým, čo ona získala počas danej inkarnácie. Pri rituálnych popravách týchto ľudských obetí však samozrejme nešlo o Dušu ako takú, ale o odovzdanie životnej energie cestou obety bohom. A Duša sa prispôsobila spôsobom, že došlo ku násilnému ukončeniu života nie z jej vôle, čo ale na špirále znamená, že sa to „počíta“ tak, akoby sa jedinec dožil naplánovaného času veku života.

[Obrázok č. 3]

[Obrázok č.3 + širšie súvislosti]

Na uvedenom obrázku č. 3 (je to časť B z obrázku č. 1) znázorňujem niekoľko možností štyroch etáp života.
1 – prvotná úroveň, kde sa ešte úplne nepredpokladá, či jedinec pôjde duchovnou cestou, alebo fyzickou. Takto som to síce napísal, ale ja si osobne myslím, že už v bode č. 1 Duša vie, či pôjde fyzickou rovinou, alebo duchovnou rovinou, pretože Duša prichádza samozrejme s určitým typom poslania.

Pokiaľ sa Duša od bodu 1 vyberie smerom vľavo (t.j. na obrázku smerom dohora), tak s najväčšou pravdepodobnosťou duchovná úroveň tohto človeka sa bude viazať k nejakej časti latentnej návštevy kostola, prípadne ľahkého ezoterického kurzu a podobne, ale primárne svoj život zasvätí fyzickým úrovniam života, tzn. bude z neho nejaký technik, poľnohospodár, programátor, lekár, právnik a pod., ktorý občas zavíta k nejakým duchovným činnostiam, ale viac, ako nejaká civilizačná povinnosť alebo krátkodobá zvedavosť, to preňho nie je.

Pokiaľ od bodu 1 sa človek vyberie takpovediac smerom doprava (resp. dole na obrázku), to znamená, duchovná úroveň vo fyzickej rovine, tento človek sa bude zaoberať vo svojom živote duchovnými vecami, napríklad sa môže stať kňazom a zameria sa aj na kariérny postup v danej oblasti, a dokonca pokiaľ tá duchovná úroveň preňho predstavuje vyšší „level“, dosiahne až na tie najvyššie méty a v prenesenom slova zmysle do kresťanskej úrovne dosiahne až na najvyššie hierarchické posty v cirkvi (môže sa stať aj kardinálom či dokonca pápežom).

Pokiaľ by z bodu 1 šiel na obrázku znázornenou stredovou líniou, (viď. obrázok č. 4), tento človek napriek všetkým prekážkam bude žiť vyslovene primárne hlavne duchovný život, ale aj prestúpi hranicu bežného smrteľného vnímania duchovnej roviny. To znamená, nepôjde len o pochopenie podstaty duchovna cestou, ktorou kráča, ale dôjde dokonca k poznaniu a spoznaniu a spojeniu sa s paralelnými svetmi, inými formami bytostí. Pochopí najvyšší možný rozmer duchovnej oblasti, ako aj oblasť za hranicami fyzického poznania, duchovných spisov, atď.

Ak sa zameriam na obrázok č. 4, teda na úroveň stredu (viď obrázok na ďalšej strane), je tam znázornené spojenie v niekoľkých úrovniach s rovinou pôvodných paralelných svetov.
Je to nutné chápať komplexne, preto za obrázkami to rozpíšem podrobnejšie.

[Obrázok č. 4]

[Obrázok č. 4 + širšie súvislosti]

Tretia úroveň (v obrázku č. 4, časť C) nám znázorňuje duchovnú líniu, kde jedinec prekročil tzv. duchovný štandard. Pod pojmom duchovný štandard mám na mysli, že sa dostal za bežnú úroveň, kde spoznal paralelné svety našej dimenzie, ako aj paralelné svety mimo našej dimenzie. Z môjho pohľadu tu znázornené je ešte vyššia úroveň duchovnej formy, ako je najvyššia možná duchovná úroveň vo fyzickej rovine.
Na úrovni 5 človek dokáže vnímať paralelné svety v našej dimenzii, na úrovni 6 paralelné svety mimo našej dimenzie, na úrovni 7 dokáže s paralelnými svetmi v našej i mimo našej dimenzie komunikovať, prípadne i spolupracovať, na úrovni 8 dokáže vnímať a naladiť sa na pôvodný paralelný svet, na úrovni 9 dokáže pôvodnému paralelnému svetu takpovediac odovzdávať energie a silu, úroveň X znamená, že dokáže nielen dávať, ale aj prijímať informácie a posolstvá z pôvodného paralelného sveta, t.j. obojsmerné prepojenie.
Dokáže sa akoby duševne presunúť do toho pôvodného paralelného sveta a navnímať v rámci možností mozgu. To znamená, že to, čo mozog vyprodukuje ako projekciu nemusí byť úplne 1:1 pravda, pretože si treba uvedomiť, že to, čo mozog nikdy nevidel, to logicky ani nedokáže pretaviť do zmysluplného „obrázku“ v rovine predstavivosti.
Tým chcem povedať toľko, že ak tam Dušou navnímam nejaké bytosti, ktoré sa tam nachádzajú, tak ja si vo svojej fantázii a hlave predstavím len približne v ľudskej forme, pretože mozog nemá odkiaľ načerpať vizuálnu formu tých bytostí, aj čo sa týka priestoru a toho, aké je tam prostredie, to všetko si v skutočnosti mozog dotvorí podľa svojej fantázie a toho, čo je schopný podľa svojich možností. Preto keď opisujem pôvodný paralelný svet, alebo paralelné svety našej dimenzie a pod., musím odlíšiť projekciu fantázie mozgu od toho, čo navnímala Duša. Pretože to, čo navníma Duša, je v skutočnosti úplne abstraktné ponímanie mozgu. Mozog teda dokáže spracovať len to, čo si počas života do svojej kapacity nasníma a navníma. Preto pri práci s mágiou často hovorievam, že mágia je niečo, čo je na hranici medzi ničím a niečím. A táto hranica je veľmi tenká a pri práci s mágiou si treba dať pozor, aby som neskĺzol do roviny fantázie, ale udržal som sa v rovine toho „niečoho“, to znamená reality.
Tu často vznikajú problémy, keď mladých neskúsených mágov, ktorí sa touto formou chcú zaoberať, to „niečo“ postihne tak, že im to ublíži, pretože sa nechajú uniesť jednak do roviny fantázie a jednak sa nechajú uniesť tým, že sú neopatrní, lebo si myslia, že sú veľmi silní a skúsení, a miesto toho, aby tam išli ako otroci – ako „nič“, idú tam ako „niečo“, čo predstavuje silu, a neuvedomia si, že to ich síce ako silu prijme, ale súčasne ich to ich silou ovládne. Tou silou totiž súčasne vytvárajú ako keby vstupnú bránu do seba samých, do svojho Ja. Pretože oni tou silou presahujú ďaleko tú hranicu medzi „niečím“ a „ničím“. Táto sila sa dá prirovnať k sile Smrti, ktorú nevidíme, necítime, no zrazu nás opantá a drží nás vo svojom náručí. Príde to ticho, nenápadne, a chvíľu nás to bude ešte aj utvrdzovať v tom, akí sme šikovní, silní, úžasní, atď. A keď to jedného dňa udrie, zrazu zistíme, že sme bez vlastnej vôle, vlastnej sily, sme depresívni a proste zmenení. Často potom takému jedincovi neostáva nič iné, ako s celou mágiou skončiť a liečiť sa, liečiť svoje psychické poruchy.

Vrátim sa ešte na chvíľu k tým úrovniam 8, 9, X (obr. 4 a 4 širšie súvislosti).
Ak to jedinec skutočne dosiahne, nemusí byť sám o sebe nejakým veľkým praktizujúcim mágom, ktorý chodí po svete a či už pomáha alebo škodí ľuďom, ale stáva sa duchovnou osobnosťou a bytosťou, ktorá zrejme pozná všetky nuansy smrti, záhrobia, chápe pojem života a jeho konca, chápe pojem reinkarnácia, a dokáže, ako som už spomínal, komunikovať a pracovať s paralelnými svetmi. Treba to vedieť odlíšiť od klasických duchovných, ktorí sa venujú náboženstvu, od klasických mágov, ktorí sa venujú mágii a bosoráctvu, pretože oni sú zameraní často úzko špecializovane na túto problematiku, a stávajú sa jednak strážcami dimenzných brán, ako aj bojovníkmi, ktorí bojujú v iných úrovniach, ako dokáže ľudská myseľ bežne pochopiť.