Kornélia driemala vo svojom domčeku v lese. Lesné vtáky jej spievali a ona spokojne počas driemania držala na lone svoju vernú trojfarebnú mačku. Mala dôvod, aby si odpočinula. Posledné dni boli plné práce. Pretože bolo treba spracovať lesné plody, ako čučoriedky, černice, hríby všetkých možných druhov.

Všetko pozorne stále triedila podľa toho, na čo to bude a čo bude potrebné, aj čarodejnice musia mať podklad pre svoje čary a na lektvar akéhokoľvek druhu. Preto si sušené čučoriedky miešala do rôznych plátenných vreciek, napríklad s korienkami zázvoru, v ďalšom plátennom vrecku bol lesný med spolu s Alchemilkou lúčnou – toto napríklad pomôže pri rôznych chorobách vredov, hnačiek a či ženských problémoch. Do ďalšej hlinenej nádoby si dala v plátennom ručne ušitom vrecku Divozel malokvetý. Táto rastlina, hlavne jej kvety, budú dobré pri chorobách dýchacích ciest, najmä pri suchom i čiernom kašli, reume a ťažko zahojiteľných ranách.

Jahody si nazbierala už počas leta a včera časť jahôd pomiešala s Práchnovcom Kopytovitým a do toho pridala ešte koreň Valeriány.

Takto by sa jej viacej a či menej známe receptúry dali ešte dlho spomínať. Z príjemného driemania ju však vyrušilo jemné cinknutie niekde v jej okolí.

Pomaličky, pomaly, ako niekto, komu sa teda naozaj nechce prebrať z príjemnej siesty, otvárala oči. Poobzerala sa okolo seba a na svojom stole uvidela zelené vrecúško, ktoré bolo upletené z bylín a ktoré sa tam znenazdajky zjavilo. Vedľa neho ležal zvitok pergamenu, ktorý sa tam tiež takto zvláštne zjavil. V skutočnosti tie cinknutia boli dve, pretože pergamen sa tam zjavil o malú chvíľku skôr ako z bylín upletené vrecko. To prvé cinknutie Kornéliu až tak neprebralo a zareagovala až na druhé cinknutie. Na jej tvári sa okamžite rozhostil úsmev, ako si všimla zelené bylinné vrecúško. Hneď ju napadlo, že je to od Wiliho a povedala si sama sebe:

„Takže Wili sa stretol s Hadahah matkou Zlatých hadov a zrejme mu opäť dovolila natrhať listy Meniacej sa rastliny.“

Vždy, keď sa Wili rozhodol zbierať listy Meniacej sa rastliny, sa touto formou doručila jedna časť listov aj Kornélii. Mala ešte nejaké zásoby, ale tie si šetrila, ako sa dalo, lebo nevedela, kedy sa jej dostane nová zásielka od Wiliho – a teraz odrazu bola pri nej na stole. Kornélia bola veľmi potešená a vyjadrila imaginárne svoje poďakovanie. A potom pristúpila ku predmetu, ktorý bol zakrytý šedivým kusom látky a prach na ňom už evidentne mal svoje domovské sídlo a bol úplne zažratý do plátna. Bolo ťažké povedať s určitosťou, aká teda bola pôvodná farba toho plátna, či to bolo biele, krémové, slabo žlté, ale tým predmetom, čo bol tak pozorne zakrytý, bolo matné zrkadlo. Zdvihla ruky a vyslovila mantru – „džesar fajntu wili sand.“

Kornélia očakávala, že sa ako stále po vyslovení tejto mantry zjaví na druhej strane Wili.

Bolo to spojenie, ktoré využívala, ak sa chcela spojiť s ním, alebo s niekým iným, kto bol ako ona sama. Teda niekto, kto vedel takto komunikovať ako ona a vedeli používať časopriestorové spojenie.

Pozorný čitateľ si už možno povšimol, že aj Fantus používal podobnú komunikáciu, keď sa chcel spojiť s Pandorou, on však použil knihu. Každý, kto toto umenie ovládal, mal svoj vlastný štýl, ako vytvoriť komunikačný portál. Wili ak chcel komunikovať, tak použil vodu. Privolal si kvapky vody, ktoré sa zhlukli a vytvorili mu možnosť otvorenia priestoru niekde inde a takto komunikovať. Bolo to rýchle a efektívne. No naši samotári vlastne niekedy spolu nekomunikovali podľa nášho merania času aj stopäťdesiat rokov.

Teraz sa však stalo niečo, čo Kornélia naozaj neočakávala, a toto spojenie sa zrazu stalo nebezpečným. Nebezpečie – to bolo asi prvé, čo si vôbec uvedomila potom, ako ju cez komunikačný portál zasiahla energia a neznáma sila. Nebola to len silová energia, ktorá sa tvorí pri výbuchu ako tlaková vlna. Tu cítila aj inteligenciu ukrytú v tej sile. Nemala veľa času na uvažovanie, prúd energie bol tak silný, že len podvedome vystrelila okolo seba ochranný štít a následne vytvorila ďalší rozšírený štít na celý svoj skromný majetok a jeho okolie.

Toto jej dalo čas na to, aby sa takpovediac nadýchla, mohla čeliť tomuto náhlemu a nijako nepredvídateľnému útoku.

Trvalo jej len niekoľko málo sekúnd, kým spojenie cez matné zrkadlo urýchlene zrušila a tým prestal aj prienik do jej reality. Vôbec sa pri tom neunúvala krásami a nuansami vyslovovania mantry.

Proste rukou hodila silu na ukončenie prenosu do matného zrkadla a prerušila spojenie. Po ukončení spojenia sa poobzerala a pokúšala sa pochopiť, čo sa to vlastne stalo?!

Už-už chcela zrušiť ochranu okolo seba a aj domu, keď si uvedomila, že jej problémy zďaleka nekončia. Bola obklopená štítom energie, ktorý zasahoval niekoľko metrov aj mimo jej domčeku, ktorý obývala, ale zrazu si uvedomila, že pod tou ochranou nie je sama.

V tom istom momente, keď si urobila prudko a podvedome ochranu na seba a následne na svoje okolie a svoj dom, sa vlastne časť toho, čo ju napadlo, uchytilo vnútri medzi ochranami. Kornélia s údivom zistila, že nevytesnila to, čo ju napadlo, von mimo svoj priestor, ale ostalo to dnu medzi jej energetickými ochranami. Ona bola na tento moment chránená, lebo len o zlomok chvíľky si urobila ochranu najprv okolo seba a až potom okolo domu. Ten moment jej stačil na to, aby sa vytvorila dvojitá ochrana. Jednou chránila seba a bola vo svojom energetickom obale. Vďaka tomu ku nej a na ňu tá sila nemala dosah. Nateraz bola teda v poriadku, čo však ďalej – uvažovala.

A tou druhou ochranou, ktorú vytvorila len o malú chvíľu na to, ako pre seba, tak pomaly zisťovala, že namiesto toho, aby chránila svoj dom a najbližšie okolie, chráni okolitý svet. Stalo sa teda to, že chránila okolitý svet pred tým, aby sila, čo prenikla do jej reality cez komunikačný portál, sa dostala do sveta a robila si tam, čo chcela.

Vlastne sa útočná energia náhodne ocitla v pasci, ale v pasci bola aj Kornélia. Netušila ešte, voči čomu stojí, a ani to, či Wili tuší, čo sa stalo, a ani to, či je Wili vlastne v poriadku. Jediné, čo si uvedomovala, bolo, že to prišlo zo strany od Wiliho a musí stoj čo stoj udržať tú podivnosť vo vnútri svojej ochrany. Vnútri ochrany, ktorá však súčasne bude brániť aj tomu, aby jej samotnej niekto z jej kolegov prišiel na pomoc.

Napriek všetkému ostala pokojná a uvažovala.

 „Tak toto je, dievča, situácia, ktorá si bude vyžadovať všetky tvoje schopnosti, nielen schopnosti bylinkárky.“