Pochovanie do zeme vs. kremácia: Vplyv na pokoj duše po smrti

V diskusii o smrti a pohreboch často vyvstáva otázka, čo je pre dušu po smrti vhodnejšie: tradičné pochovanie do zeme alebo kremácia? Každý prístup nesie so sebou špecifické duchovné dôsledky, ktoré môžu ovplyvniť, ako sa duša vyrovná s odchodom z fyzického sveta.

Zobraziť celý príspevok »

O duši píšem v knihe „Život po smrti“ a toto je len také krátke zamyslenie sa ako určitý dodatok.

Po smrti človeka nastáva fascinujúci proces, v ktorom sa Duša oslobodzuje od fyzického tela a všetkého, čo ju k životu pripútavalo. Tento proces prebieha v niekoľkých fázach a zahŕňa nielen oddelenie duše, ale aj postupné rozviazanie väzieb s emočnými a materiálnymi hodnotami, ktoré ju ovplyvňovali počas života. Zobraziť celý príspevok »

Zberači kostí: Príbeh o sprevádzaní duší do záhrobia

V mnohých magických tradíciách existuje dávne povolanie, ktoré sa venuje jednej z najdôležitejších úloh – sprevádzaniu duší mŕtvych do záhrobia. Zberači kostí, ako sú nazývaní v niektorých systémoch, vykonávajú nielen fyzickú prácu, ale nesú aj obrovskú duchovnú zodpovednosť za to, aby duše našli svoje miesto po smrti. Zobraziť celý príspevok »

Teraz som sa rozhodol čo-to ozrejmiť o otrokoch. Túto tému by som začal históriou. Mnohí si pod týmto pojmom predstavíte niečo absurdné, neskutočné, zlé. Vo svojej podstate budete mať pravdu. Skúste sa však na to pozrieť inými očami. Za dávnych dôb boli iné kultúry a iné civilizácie, ktoré vy môžete nazvať barbarskými, ale v tom prípade my máme právo nazvať vašu kultúru takto tiež, lebo na rozdiel od dnešných náboženstiev sme sa my hlásili ku všetkým svojim technikám priamo. Obetovanie bohom či bohu moderná kultúra zamenila za fiktívnu obeť cez nejaké plátky, cez víno a či cez zabíjanie nevinných zvierat, pretože to považujú za menej drastické – však v ich ponímaní zviera dušu nemá. Ak to takto beriem, tak neviem, čo vlastne obetujú, keď zviera dušu nemá, tak načo mu brať život a aký život vlastne obetujú tým bohom? Áno, viem, povedia, že obetujú krv = energia a inak povedané život, ako taký. Zobraziť celý príspevok »

Táto téma navonok nesúvisí priamo s dušou, ale keď sa nad tým zamyslíme, tak vlastne aj áno. Dohoda medzi bytosťami určitých úrovní je možná, ale určite by som to nepopísal ako prepožičanie tela, ani to, že človek bude nositeľnom sily inej entity. Zobraziť celý príspevok »

Ja sám som sa touto otázkou zaoberal aj z introspekčného pohľadu voči sebe samotnému. Dnes na túto otázku poznám odpoveď. Predtým však pre objasnenie zájdem aj do pradávnej histórie, k počiatku terajších foriem ľudských bytostí. Bude to sci-fi, ale ľudia dokážu prijať existenciu boha, tak prečo nie toto?

Pôvodné paralelné svety boli vytvorené bytosťami, ktoré priniesli život na túto planétu.
Na túto tému som písal príbehy i zamyslenia a aj príbeh Cesta vesmírom. V podstate potom, ako v pôvodnej planetárnej sústave zanikal život a bolo sa treba presťahovať do bezpečia, tamojšie národy vytvorili kozmické lode, ktoré prepravovali preživších do iných zákutí vesmíru. Na to, aby sa ocitli tu, museli prekonať svoj poznaný i nepoznaný, a potom aj biely vesmír. Keď objavili planétu, ktorú teraz nazývame Zem, rozhodli sa ju osídliť určitou časťou a množstvom z preživšej populácie. Vesmírna loď tu teda istú dobu bola a počas nej sa rozhodlo, kto tu zostane a osídli túto planétu. Vybrali sa zástupcovia piatich foriem života – piatich pôvodných planét (aj dnes, ak trochu pouvažujete, ich identifikujete). Zvyšok pokračoval do hĺbok vesmíru a pokiaľ to bolo možné, ešte sa istú dobu udržiavalo spojenie medzi tými, ktorí ostali a tými, ktorí išli ďalej. Vzdialenosť sa zväčšovala, až sa nakoniec toto spojenie sa stratilo. Zobraziť celý príspevok »