V tejto kapitole opíšem veci, ktoré sú známe zrejme len lekárskej komunite a keď o tom počuje laik, tak sa mu často až vlasy na zátylku postavia. A predsa sa to dotýka Duše a má to priamy súvis s našimi životmi. Budeme sa teraz trošku baviť o tzv. živých mŕtvolách. I keď sa termín „zombie“ rozšíril až koncom 20-tych rokov minulého storočia prostredníctvom knihy „Magický ostrov“ od Williama Seabrooka, predsa už v roku 1880 sa objavuje ekvivalent žiaľ v tvrdej realite a to v podobe po prvýkrát opísanej diagnózy, ktorá má názov „Chodiaca mŕtvola“. Zobraziť celý príspevok »

Viera v reinkarnáciu je veľmi stará. Táto náuka je obsiahnutá vo väčšine východných náboženských tradícií, ako napríklad v Budhizme, Hinduizme, Džinizme a Sikhizme. Duša má tiež viacero pomenovaní a to napríklad Duch, Vyššie Ja, Pravé Ja, Božské Svetlo, Ja, Ego (nezamieňajme si teraz Ego s definíciou ega v psychológií) a tiež poznáme Duálne duše, Duálne podporné Duše a spriaznené Duše. Cestuje však Duša, či Duch, Duálne duše, Duálne podporné Duše a spriaznené Duše, Vyššie, alebo pravé Ja, Božské Svetlo, Ja alebo aj spomenuté Ego? Túto vetu si už počas svojho života zrejme položil každý. A ak nám niekto blízky odíde na druhú stranu života, chceme tomu veriť ešte viac. Zobraziť celý príspevok »

Priatelia, tento príspevok je trošku dlhší, tak sa prosím obaľte trpezlivosťou. Avšak, ak by som to delil na dve časti stratil by sa vám kontext.

Kresťania žijú v presvedčení, že po smrti sa dostanú buď do „raja“ alebo do „pekla“ (Šeolu). Novodobí (či snáď vzdelanejší?) kresťania už v priamy posmrtný raj veria menej. Tí vzdelanejší sa utiekajú k presvedčeniu a k správnejšiemu výkladu Biblie, že ak budú žiť podľa božích prikázaní, tak raz budú vzkriesení k večnému životu. V podstate až po vzkriesení k večnému životu majú teda šancu sa ocitnúť v raji – Edene. Zobraziť celý príspevok »

Pri tejto téme celkom určite vystane otázka, či sa dajú astrálne bytosti nejako kategorizovať.
Áno, dajú. Tak isto ako sú ľudia rôzni, tak sú rôzne aj tieto astrálne bytosti. Je to ako v prírode – existujú druhy vyššie a nižšie. Keď si ako príklad zoberieme paralelný svet mŕtvych, môžeme ho rozdeliť na viaceré úrovne: najprv tu máme úroveň, do ktorej sa dostane emočné telo po smrti fyzického tela. Ďalšou úrovňou by sme mohli nazvať svet mŕtvych, v ktorom je emočné telo uväznené v cintoríne. Určité formy energii jemnohmotných tiel sa tam totiž môžu zachytávať a existovať veľmi dlho, čím vytvárajú akýsi paralelný mini-svet. Treťou úrovňou je medzipriestor, v rámci ktorého sa mŕtvi pohybujú v našom svete. Zobraziť celý príspevok »

Smrť

…mors tua vita mea …

Smrť. Čo je to smrť? Čo je umieranie?

Náboženstvá dávajú na tieto otázky rôzne odpovede. Niektoré učia, že dobrí ľudia idú do neba a zlí do ohnivého pekla. Iné hovoria, že mŕtvi ľudia sa stávajú duchmi a žijú ďalej spolu s členmi rodiny, ktorí už zomreli. A ďalšie tvrdia, že človek sa po smrti znova narodí v inom tele. Zobraziť celý príspevok »

Duša človeka, ktorý má svoje poslanie predurčené ako vývin seba a nenesie v sebe „posolstvo“, teda nemá predurčené, že musí niečo učiniť, cestuje životmi v rôznych obmenách. Narodí sa po svojej smrti stále do novej civilizácie, do nového kultúrno-spoločenského zriadenia, aby mohla zbierať úplne nový druh skúseností pre svoj vývoj. Toto je všeobecné pravidlo, ale nie vždy a nie pri každej Duši. Je to vždy podmienené tým, o akú Dušu ide a aké je jej poslanie v širšom kontexte paralelných svetov. Duša, ktorá má takéto poslanie, sa rodí vyslovene za účelom jeho naplnenia, za účelom budovania a aj boja, ak treba.
Toto sú vyspelejšie duše, ktoré už nepotrebujú až tak „prudko“ pracovať na svojom vlastnom vývoji, a teda sú im zverované určité čiastkové úlohy v zámeroch domovských paralelných svetov. Alebo inak povedané, sú to veľmi staré Duše, veľmi silne spojené s domovským paralelným svetom. Zobraziť celý príspevok »