Bria sa pri svojej práci v inej časti Grobdeho siene pohybovala ladne a plynulo. S úsmevom na tvári sa snažila svojim zákazníkom vyhovieť a dopraviť k nim, či už formou mágie, alebo osobne všetko, čo si želali. Zobraziť celý príspevok »

Bytosti, ktoré sa dostavili do Grobdeho Siene svetov, boli priehľadné, poskladané z energií, šedi a dymu. Nič hmotné na nich nebolo a Trevor sa zamýšľal nad tým, ako chcú tieto bytosti vôbec niečo konzumovať. Bytostí bolo dokopy dvanásť a ak sa to dá vôbec tak nazvať, sadli si za stôl. Slovo „sadli si“ však celkom neodrážalo realitu. Povedzme, že sa nachádzali na laviciach a stoličkách. Ich forma sa akoby umelo snažila napodobniť tvar rôznych bytostí. Zobraziť celý príspevok »

Trevor vošiel spolu s Briou do siene a rovno si to zamieril ku Grobdemu. Úprimne sa mu ospravedlnil, aj keď to znelo trošku kostrbato. Hanbil sa a plne si uvedomoval, že sa správal neúctivo. Tiež priznal, že bol netrpezlivý a neuvedomil si, že ho Grobde požiadal, aby chvíľu počkal. Grobde sa na Trevora chvíľu díval a potom to celé len tak odmávol rukou, že všetko je v poriadku. Následne sa ho opýtal to najpodstatnejšie: Zobraziť celý príspevok »

Trevor sa uložil spať nie len tam a vtedy, ale už aj teraz v tomto hájiku, kde sa po dlhej ceste zastavil a rozhodol sa oddýchnuť si, zrovnať si myšlienky a na toto všetko si pospomínať. Akoby sa týmito spomienkami chcel uistiť, že sa rozhodol správne, keď odišiel preč z Hradu. Ale niečo ho stále škrelo, niečo z toho, čo mu Majster Jeremy hovoril – že nie všetko musí chápať a vidieť v daný moment správne, a že ak sa niekto niekam dostane, začnú mu učitelia brnkať na nervy a pri tom mnohí padnú, hoci sú krok od cieľa. Avšak tak, ako Trevor nevidel v tme pri portréte Veľmajstra Izguna znížený prechod do druhej chodby a narazil doňho hlavou, teraz uvažoval, či sa obrazne povedané nestalo to isté. Mal dojem, že veci sú v skutočnosti iné, ako ich on v návale emócií vyhodnotil. Čo už však s tým, keď odišiel, nemá si to ako overiť. Aj Bria povedala, že nevidí realitu, že vidí len očami a ostatné mu uniká. Trevorovi z toho išla prasknúť hlava a tak sa snažil radšej čím skôr zaspať. Zobraziť celý príspevok »

O duši píšem v knihe „Život po smrti“ a toto je len také krátke zamyslenie sa ako určitý dodatok.

Po smrti človeka nastáva fascinujúci proces, v ktorom sa Duša oslobodzuje od fyzického tela a všetkého, čo ju k životu pripútavalo. Tento proces prebieha v niekoľkých fázach a zahŕňa nielen oddelenie duše, ale aj postupné rozviazanie väzieb s emočnými a materiálnymi hodnotami, ktoré ju ovplyvňovali počas života. Zobraziť celý príspevok »

Trevor nemal naponáhlo, chcel si v prvom rade sám v sebe utriediť svoje myšlienky a spomienky. Potreboval sa rozhodnúť, čo ďalej so životom, kam má ísť. Domov? Ale kam domov? Veď už vlastne žiadny domov nemal. Keď odchádzal do Hradu, jeho rodičia už nežili, zomreli skôr, ako sa Trevor stal dospelým. Starší brat sa v ich rodnom dome usadil s manželkou a deťmi a Trevora z dedičstva vyplatil. Nebolo to veľa peňazí, ale Trevor z nich prežil vo svete celý rok, kedy sa bezcieľne túlal a hľadal miesto, kde sa usadiť. Od mala ho hnala túžba niekam ísť. Bolo to akési neznáme volanie, ktoré nevedel identifikovať. Vedel však, že doma ostať nechce, že potrebuje ísť do sveta. Počas toho roka si privyrábal náhodnými prácami a vďaka tomu získal prehľad a zručnosti v mnohých oblastiach. Zobraziť celý príspevok »