Trevor i Bria sa odrazu po celodennom kráčaní zastavili, lebo pocítili veľkú únavu. Nemali jasný cieľ cesty, akým smerom hľadať Wiliho, a tak šli len tak vpred s tým, že niekam dôjdu, tam, kam ich osud zaveje. Obaja preto prakticky v ten moment, ako si zložili hlavy, aj zaspali. Zobraziť celý príspevok »

Laurence ticho sedel a fajčil. Sedel takto už asi dve hodiny a uvažoval. Bol sám vo svojej pracovni, v časti, kde sa zvykol stretávať so širším portfóliom svojich kolegov. Prvý krát po veľmi dlhej dobe zvolal kolégium a nebol naňho materiálne pripravený. Laurence sa na kolégiách vždy snažil byť stručný a vecný, aby nikoho nezdržiaval. Preto si zvykol pripraviť písomné podklady, aby si ich každý mohol naštudovať a vecne sa k nim vyjadriť. Najmä Veľkňaz Núbia sa neustále niekam ponáhľal a pri spomienke na vety, ktoré od neho zakaždým odzneli, sa Laurence pousmial: „Máme ešte niečo na prebratie? Lebo ak nie, ja by som išiel.“ Zobraziť celý príspevok »

Bria dopila čaj a ešte raz sa strýka opýtala, či všetkému správne rozumie a zrekapitulovala to. Nakoniec dodala:

„Strýko, bojím sa, ako to celé dopadne, či to zvládne a či to ustojí. O seba sa nebojím, som predsa len Kerčanka a koluje vo mne Kerčská sila. No bojím sa oňho. Ale dobre, ak je to potrebné, aby sme porazili nepriateľa, tak sa prepnem a pôjdem k Wilimu, zotrvám tam do doby, ako sme sa dohodli a budem konať tak, ako si mi kázal. No bude náročné vypnúť sa, byť obyčajným dievčaťom bez mágie a ešte sa pri tom u Wiliho tváriť, že ma zaujíma to, čo ma nezaujíma.“ Zobraziť celý príspevok »

Tu a tam sa slnko snažilo predrať svojimi lúčmi pomedzi mraky, ale mraky mali navrch a nakoniec začalo pršať. Laurence zdvihol ruky, vyslovil mantru a dážď okamžite ustal. Mraky sa začali pozvoľna trhať a slnko sa viac a viac objavovalo na oblohe. Keď Laurence chcel, dokázal ovládať aj počasie nad sebou. A bez problémov zmazal oblaky z oblohy. To, čo iný mág považoval za vrchol umenia, Laurence bral ako bežnú záležitosť pre prípad potreby. Takto tam stál ešte dlhú chvíľu a premýšľal, ako ďalej. Úplne splýval s prírodou. Z ničoho nič mu na pleci pristál vtáčik, akoby to bol strom, na ktorom si chcel oddýchnuť. Chvíľu si na ňom posedel a potom pokojne letel ďalej. Zobraziť celý príspevok »

Bria si zamyslene odpila z čaju. Už sa upokojila a jej rozhovor so strýkom nabral vážne kontúry. Ozrejmoval jej mnohé veci, o ktorých síce Bria v Sieni svetov už čo-to zachytila, ale teraz sa jej obraz toho, čo sa vo svete deje, ujasňoval. K Brii doľahli strýkove slová a keď si uvedomila rozsah toho, čo od nej žiada, ostala zaskočená. Zobraziť celý príspevok »

Trevor sa nevedel vynadívať na Tiene a na to, ako Grobde s nimi komunikuje. Jenk urobil niečo, čo umožnilo aj Trevorovi aspoň čiastočne vnímať, o čom sa to rozprávajú. No ich komunikácia bola dosť strohá. Zachytil, že sa bavia o Ohnivých Sylfách a o otvorení akýchsi brán. Ostatné mu nedávalo zmysel. Odrazu sa Grobde stratil a postupne sa začali strácať aj Tiene. Trevor bol ako v tranze a Jenk sa mu musel dvakrát prihovoriť, kým sa spamätal. Pozrel sa na Jenka, akoby sa prebudil z nejakého sna a položil mu otázku, ktorá nijako nesúvisela s danou situáciou. Zobraziť celý príspevok »