Teraz som sa rozhodol čo-to ozrejmiť o otrokoch. Túto tému by som začal históriou. Mnohí si pod týmto pojmom predstavíte niečo absurdné, neskutočné, zlé. Vo svojej podstate budete mať pravdu. Skúste sa však na to pozrieť inými očami. Za dávnych dôb boli iné kultúry a iné civilizácie, ktoré vy môžete nazvať barbarskými, ale v tom prípade my máme právo nazvať vašu kultúru takto tiež, lebo na rozdiel od dnešných náboženstiev sme sa my hlásili ku všetkým svojim technikám priamo. Obetovanie bohom či bohu moderná kultúra zamenila za fiktívnu obeť cez nejaké plátky, cez víno a či cez zabíjanie nevinných zvierat, pretože to považujú za menej drastické – však v ich ponímaní zviera dušu nemá. Ak to takto beriem, tak neviem, čo vlastne obetujú, keď zviera dušu nemá, tak načo mu brať život a aký život vlastne obetujú tým bohom? Áno, viem, povedia, že obetujú krv = energia a inak povedané život, ako taký. Zobraziť celý príspevok »
Archív pre ‘Za závojom smrti’ Category
V predchádzajúcej časti som písal o tom, že kolegov (žiakov – asistentov) používame na to, aby sme načerpali silu. Je dosť možné, že vás pri tom napadlo slovíčko „upír“ alebo niečo podobné. Nechcem tu teraz rozoberať nejaké mytologické bytosti, proste chcem len upriamiť pozornosť na to, že tu dochádza vlastne k určitej forme vampirizmu. Bytosť tohto druhu dokáže žiť a musí žiť tak z potravy tuhej, ako aj z potravy energetickej. V rámci bežného života ste sa s energetickými upírmi stretli určite mnohokrát. Mali ste dojem, že tí ľudia vás vysajú z vašej energie. Zobraziť celý príspevok »
Brána
Určite mnohých z vás zaujíma to, čo je napríklad na obrázku č. 8 znázornené ako brána alebo prechodový tunel. (Koho obrázok zaujíma, tak nájde daný obrázok tri príspevky dozadu pod názvom – Fyzická rovina. Uverejnený 15.3.2023)
Je to proste vytvorená cestička medzi dvoma paralelnými svetmi. Táto cestička je pre mága, ktorý pracuje s týmito svetmi, veľmi dôležitá. Môže akoby prechádzať zo sveta do sveta a pritom nemusí opustiť uvedenú miestnosť. V našom prípade sa jedná o to, že svety, ktoré sme si vytvorili ako umelé paralelné svety, sú samostatne ako také chránené. Prv, než budem pokračovať, vysvetlím tento pojem. Samostatne chránené paralelné svety si môžeme predstaviť ako klasický ochranný kruh.
Fyzická rovina
Pristúpme teraz k čiastočnému vysvetleniu, ako pracujem a aké techniky, spôsoby a formy sa používajú na oživenie toho, čo bolo kedysi našou súčasťou a naším druhým ja.
Začneme klasickým vysvetlením troch úrovní fyzického života, ktoré v skutočnosti tvoria jeden celok. Pomôže nám to pochopiť, prečo chcem tvoriť celok s paralelným svetom, ktorý nám vlastne akoby ani nechýbal. Ale vieme žiť aj bez jednej ľadviny, bez jedného oka, atď., ale niečo nám bude vždy chýbať.
Máme fyzický a paralelný svet. Žijeme v dvoch rovinách. Chápeme to všetko pomyslene.
Astrálne bytosti
Pri tejto téme celkom určite vystane otázka, či sa dajú astrálne bytosti nejako kategorizovať.
Áno, dajú. Tak isto, ako sú ľudia rôzni, tak sú rôzne aj tieto astrálne bytosti. Je to ako v prírode – existujú druhy vyššie a nižšie. Keď si ako príklad zoberieme paralelný svet mŕtvych, môžeme ho rozdeliť na viaceré úrovne: najprv tu máme úroveň, do ktorej sa dostane emočné telo po smrti fyzického tela. Ďalšou úrovňou by sme mohli nazvať svet mŕtvych, v ktorom je emočné telo uväznené v cintoríne. Určité formy energii jemnohmotných tiel sa tam totiž môžu zachytávať a existovať veľmi dlho, čím vytvárajú akýsi paralelný mini-svet. Treťou úrovňou je medzipriestor, v rámci ktorého sa mŕtvi pohybujú v našom svete.
Ľudia sa snažia povedať, že to zlé im našepkal Diabol. Ale človek sa vždy sám rozhodne, že touto cestou chce kráčať a Diabol s tým nemá nič spoločné. Keď človek chce niečo urobiť a trápi ho svedomie, tak sa na niekoho potrebuje vyhovoriť, že to on chcel a ja som nemal silu, aby som sa mu vzoprel. Ale to sú len výhovorky. Človek má vedieť, čo chce, prečo to chce. Keď niečo dávam, niečo za to chcem. Keď niečo dostávam, tak čakám že dotyčný za to niečo chce. Diabol nikdy nikoho o nič nežiadal. Aj vo filmoch vždy, keď evokujú Diabla, tak je jasné, že on sám sa sem nikdy nepýtal. Alebo áno? Ani duchovia privolaní špiritistami sa na Zem odtiaľ, kde sú, sa nepýtali. A potom sa ani jedného a ani druhého nevedia zbaviť – tak načo ich ovšem volali?
Keď ja vyrobím program a pošlem ho na niekoho, to je jedna vec. Ale keď si sám postavím dom (nezdedím ho) a zrazu sa v ňom zjaví nejaká bytosť, tak asi sám z neba nespadol, ani ho peklo nevypľulo. To niekto s niečím robil.
Ja sám som sa touto otázkou zaoberal aj z introspekčného pohľadu voči sebe samotnému. Dnes na túto otázku poznám odpoveď. Predtým však pre objasnenie zájdem aj do pradávnej histórie, k počiatku terajších foriem ľudských bytostí. Bude to sci-fi, ale ľudia dokážu prijať existenciu boha, tak prečo nie toto?
Pôvodné paralelné svety boli vytvorené bytosťami, ktoré priniesli život na túto planétu.
Na túto tému som písal príbehy i zamyslenia a aj príbeh Cesta vesmírom. V podstate potom, ako v pôvodnej planetárnej sústave zanikal život a bolo sa treba presťahovať do bezpečia, tamojšie národy vytvorili kozmické lode, ktoré prepravovali preživších do iných zákutí vesmíru. Na to, aby sa ocitli tu, museli prekonať svoj poznaný i nepoznaný, a potom aj biely vesmír. Keď objavili planétu, ktorú teraz nazývame Zem, rozhodli sa ju osídliť určitou časťou a množstvom z preživšej populácie. Vesmírna loď tu teda istú dobu bola a počas nej sa rozhodlo, kto tu zostane a osídli túto planétu. Vybrali sa zástupcovia piatich foriem života – piatich pôvodných planét (aj dnes, ak trochu pouvažujete, ich identifikujete). Zvyšok pokračoval do hĺbok vesmíru a pokiaľ to bolo možné, ešte sa istú dobu udržiavalo spojenie medzi tými, ktorí ostali a tými, ktorí išli ďalej. Vzdialenosť sa zväčšovala, až sa nakoniec toto spojenie sa stratilo. Zobraziť celý príspevok »