Trevor vošiel spolu s Briou do siene a rovno si to zamieril ku Grobdemu. Úprimne sa mu ospravedlnil, aj keď to znelo trošku kostrbato. Hanbil sa a plne si uvedomoval, že sa správal neúctivo. Tiež priznal, že bol netrpezlivý a neuvedomil si, že ho Grobde požiadal, aby chvíľu počkal. Grobde sa na Trevora chvíľu díval a potom to celé len tak odmávol rukou, že všetko je v poriadku. Následne sa ho opýtal to najpodstatnejšie:

„Trevor, chceš u mňa pracovať? Ak áno, dobre, práce je tu vždy dosť. Ale najprv sa musíš naučiť, ako to tu chodí a ako sa ku komu správať. Raz sa ti to môže hodiť, ak sa ocitneš v situáciách, na ktoré ťa pripraví len život. A čo sa týka tvojho návratu do Hradu… Trevor, ja mám s Hradom veľmi dobré vzťahy a mám dobré vzťahy s kadekým aj v iných svetoch a verím, že ak si to zaslúžiš, podarí sa mi dostať ťa späť na Hrad. Oni človeka neodmietnu, ak správne argumentuje. Samozrejme, ak bude jasné, že to nie je len nejaký tvoj ďalší rozmar. Hrad nie je stanica pre poštové holuby, že priletíš a odletíš, ako sa ti kedy zapáči. Tak čo, prijímaš našu dohodu?“

Trevor sa snažil ovládať a chcel ostať pokojný, no jeho tvár jasne odzrkadľovala radosť a odhodlanie.

„Rád to prijímam a verím, že ťa nesklamem. Ako mám teda začať?“

Miesto odpovede Grobde na niekoho kývol a dotyčný vzápätí dobehol k nim. Grobde ho predstavil:

„Trevor, toto je Jenk a bude ťa zaúčať. Rob, čo ti povie, a postupne sa osamostatníš. Zatiaľ sa vyhýbaj tým, u ktorých si nie si istý, ako sa k nim správať. Každý vesmír má svoje svety a svoje zvyklosti. A ľahko by sa mohlo stať, že sa dostaneš do problémov, ak by si pri niektorých nesprávne reagoval. Takže dnes a prípadne aj ďalšie dni len pozoruj Jenka, on sa vie pohybovať skoro všade. Nájdi si miesto v jeho blízkosti a sleduj, kde sa ako správa. Ani chameleón nemá toľko podôb, koľko musí mať môj personál. A nikam sa neponáhľaj. Čas tu neplynie a ja nepotrebujem, aby sa ti niečo stalo. Ak to pri nejakom stole budeš už chcieť skúsiť sám, tak sa najprv poraď s Jenkom a až potom to skús. Chceš sa niečo opýtať?“

Trevor veľmi pozorne sledoval svoje okolie, ale snažil sa pritom, aby nebol neúctivý ku Grobdemu. Všimol si dve galérie nad sebou a opýtal sa:

„Čo je tam hore na galériách?“

Grobde bez toho, aby sa tým smerom čo i len pozrel, odpovedal, že tam sú extra klienti.

„Na prvom poschodí sú takí, ktorí potrebujú svoje súkromie a prijímajú tam hostí podľa svojho uváženia. A v najvyššej časti sú takí, ktorí tu prebývajú takpovediac trvalo. Keďže tu čas stojí, nikto tu nestarne a nemení podobu. Sú tu aj takí, ktorí sa rozhodli pre večný život. Niektorí, keby sa teraz vrátili na svoje domovské svety, by sa okamžite zmenili na prach, pretože by ich v ten moment čas dobehol. A tak sú proste tu. Zarobia si svojimi metódami, aby si pobyt zaplatili. A ak na to nemajú, nevadí. Čas tu stojí a preto možno raz príde doba, kedy niečo zarobia a opäť prispejú za to, že tu môžu byť. Ak aj nie, je mi to jedno. Mne na tom, kto, ako a čím platí, nezáleží. Každý príspevok evidujem a ak niekto nemá ako prispieť, nuž prispeje hoci len tým, že má informáciu, ktorú niekedy budem potrebovať a on mi ju poskytne. Ja tú informáciu možno viem posunúť za inú odmenu a tak sa to zase vyrovná. Na horné galérie zatiaľ nevstupuj. Tam sú určení iní. Ani návštevy tam nejdú bez súhlasu. Ako vravím, je tu veľa vecí, ktoré sa musíš naučiť. No teraz už obaja choďte. A ty, Jenk, Trevora začni rovno učiť správne miešať pivo a  ďalšie nápoje a byliny. Aj pivo sa tu mieša, pretože je tu k dispozícii ohromné množstvo rôznych druhov piva a samozrejme aj jedla.“

Týmto Grobde zrejme považoval tému za vyčerpanú, pretože sa pobral spoza pultu uvítať nového návštevníka.

Jenk bol Ješandi. Odviedol Trevora za svoju časť obslužného pultu, ktorý sa navonok zdal nekonečne dlhý. Posadil ho za pultom na vyvýšené miesto so slovami, nech tam sedí a len ho pozoruje pri práci.

„Seď tam hore a ak by ťa niekto volal, tak mu len ukáž túto vlajku. To značí, že si tu nový a že sa zaúčaš. Nikto tým pádom nebude brať ako urážku, že neprídeš. Ak budeš hladný alebo smädný, tak si tu dole nájdi, čo ti chutí a pokojne sa najedz a napi. Potom sa vráť hore a všetko, čo dokážeš, vnímaj a sleduj. Každý tu má svoje miesto – tým myslím podľa svetov, odkiaľ sú. Tak sa postupne naučíš, ako sa ku komu správam a čo im nesiem. Keď skončím, zodpoviem ti otázky. Avšak kým robím, ničím ma nevyrušuj. Všetko, čo potrebuješ, nájdeš tu za pultom. Mimo pult von do lokálu nechoď, pretože by si hostia mysleli, že si pripravený ich obslúžiť. A ak by si to neurobil, mohla by to byť pre nich smrteľná urážka. Keď skončím, ja ťa odtiaľto odvediem bezpečne do tvojej izby a do neutrálnych priestorov, kde od teba nebude nikto nič žiadať. Keď sa sem vrátiš ako hosť, nikto od teba nebude nič očakávať. Teda okrem rešpektu a tolerancie.“

Trevor len nemo prikývol, že rozumie, posadil sa na určené miesto a začal sa rozhliadať okolo seba. Už na prvý pohľad videl veci nevídané. Boli tu bytosti rôznych druhov, pri väčšine vôbec nevedel, kam ich zaradiť. Boli tu bytosti z tajomných bájí a povestí. Od tých ľudských až po tie, ktoré jeho kultúra nepoznala ani z rozprávania. Jazyky sa tu miešali od ako-tak zrozumiteľných až po prapodivné prejavy rôznych zvukov. Zistil, že Jenk zrejme nemal problém dorozumieť sa s nikým. Všetci títo tvorovia boli predstaviteľmi síl a vedomostí toho, čo my voláme mágia. No nikto tu nikoho neohrozoval. Ako sa Trevor neskôr dozvedel, Jenk bol zdatný aj v každom tom druhu mágie, nie len v jazykoch. Niekoho obsluhoval tak, že im objednávku priniesol a položil priamo na stôl, k iným vôbec nepristupoval a použil telekinézu, aby dopravil jedlá a nápoje pred zákazníka. Ubehlo mnoho dní a Trevor postupne zisťoval, že obsluhovať Grobdeho klientov vôbec nebolo jednoduché. Najnebezpečnejší boli sa zatiaľ zdali predstavitelia ohnivých Sýlf.

Tí totiž neustále horeli, aj keď sa každý z nich snažil udržať v tomto priestore svoj plameň pod kontrolou. Nepili žiadne nápoje a to, čo zhltli, predtým vždy rozpálili plameňom. Ostatní hostia sa ich nestránili. Často sa stretávali s predstaviteľmi iných svetov a komunikovali spolu na priateľskej úrovni. Vždy po službe sa Jenk ešte Trevorovi osobitne venoval a vysvetľoval mu detaily o jednotlivých  hosťoch. Na ohnivé Sylfy ho zvlášť upozornil. Ako sa Trevor dozvedel, na tomto mieste nesmie  nikto nikoho napadnúť, lebo by sa sem už nesmel vrátiť. Je to jediné miesto, kde sa môže rokovať o mieri či prímerí v rôznych znepriatelených svetoch. Všetci, ktorí sa tu s predstaviteľmi ohnivých Sýlf stretávajú, sú mimo túto sieň ich nezmieriteľní nepriatelia. Ohniví mágovia svoju ničivú silu málokedy krotia a obvykle ničia všetko okolo seba. Ďalej sa dozvedel, že napríklad draci vedia podľa potreby meniť svoju podobu a v každom svete môžu vyzerať tak, ako bytosti, ktoré v ňom žijú. Existovalo niekoľko druhov drakov. Tí malí sú celkom mierumilovní, často sa vedia prispôsobiť a s inými druhmi žiť v mieri. Malí draci sú samotári a málokedy žijú dvaja na jednom území. Potom sú veľkí draci, ktorí sa líšia farbou a tí sa často združujú do skupín.

V sieni sa čas nepočítal na dni, ani na hodiny, ani nijako inak. Existovala len doba práce a doba voľna. Všetko sa dialo podľa toho, ako sa kto cítil. Ak cítil, že je čas pracovať, išiel pracovať. Ak niekto z personálu cítil únavu, podľa potreby oddychoval. Napriek tomu, že doba práce a odpočinku nebola nijako stanovená, všetko tu bežalo ako dobre namazaný stroj. Bolo tu dosť kolegov, ktorí bez otázok prišli pomôcť všade tam, kde bolo jasné, že niekto chýba.

V ich žargóne sa to nazývalo „plávajúca obsluha“. To boli paradoxne tí najskúsenejší, pretože museli zvládať všetky úrovne a všetky časti siene. Inak mal každý určené svoje pevné miesto. Jenk sa takto striedal so štyrmi ďalšími kolegami. Dvaja z nich boli Xjardania, ďalší bol zo sveta Kerč a jeden bol aj z Trevorovho sveta. Aj keď Trevor nechápal, ako je to možné, všetko tu fungovalo naozaj dokonale. Najväčší dôraz sa tu kládol na toleranciu voči ostatným. Nikto teda neriešil, či bol kolega na odpočinku dlhšie alebo kratšie. Keď boli v službe, venovali sa jej naplno a keď mali voľno, trávili čas ako uznali za vhodné, alebo boli v sieni ako hostia. Nikto sa nikoho nič nepýtal, nikto nemusel nič vysvetľovať. Plávajúci personál vždy zastúpil každého na tak dlho, ako bolo treba.

Na neplynutie času si Trevor čoskoro zvykol a zistil, že všetci tu majú akoby svoj vlastný vnútorný čas. Podľa toho vedeli určiť aj čas plynúci mimo sieň a podľa toho si hostia dohadovali prípadné stretnutia tu aj vo svetoch mimo tento priestor. U každého bolo plynutie vnútorného času iné, ale vedeli si to rýchlo premietnuť a prepočítať podľa času v konkrétnom svete. Keď nad tým Trevor príliš rozmýšľal, občas sa mu z toho zatočila hlava, tak to v sebe uzavrel s tým, že hlavne že sa oni navzájom chápu. Trevorovi sa tu jeho bystrá myseľ zišla a rýchlo sa učil nové jazyky. K tomu mu dopomohlo aj miestne magické fluidum, ktoré umožňovalo, aby sa tu všetci chápali a rýchlo učili navzájom svoje jazyky. Trevor sa po čase začal pohybovať aj za pultom. Mal na hlave čelenku, ktorá signalizovala, že sa učí pripravovať jedlá a nápoje. Nebolo to jednoduché a odrazu si uvedomil, čo všetko sa muselo diať v zákulisí Xjardského kláštora a Hradu, aby sa ostatní mohli nerušene venovať učeniu. Nikdy predtým si neuvedomil, aká je to práca starať sa o to, aby sa na stole ocitli jedlá a nápoje. Bral to ako samozrejmosť. No teraz tú prácu okúsil na vlastnej koži a naučil sa vážiť si tých, ktorí nie sú viditeľní, ale neustále sa starajú o to, aby ostatní mohli prísť do tepla, zasadnúť si do lavíc a učiť sa. Navonok neviditeľní a často nedocenení kolegovia. Trevor začínal chápať, ako egoisticky vnímal svet okolo seba, keď ich prehliadal a síce sa na nich nedíval povýšenecky, ale určite príliš ľahostajne. Teraz bol jedným z nich a začínal vnímať, čo by sa dialo, keby ich nebolo.

Naučil sa tiež, že aj varenie navonok obyčajnej polievky je vlastne alchýmia. Tu sa totiž nevarilo len podľa receptov. Bolo sa treba vedieť správne naladiť na požiadavku zákazníka a pochopiť, ako pripraviť jedlo a nápoj tak, aby každému všetko chutilo. Trevor pracoval veľmi tvrdo a snažil sa všetko vnímať a všetko sa dokonale naučiť. Po čase sa dokonca pristihol pri tom, že to už nerobí preto, že sa chce čím skôr vrátiť na Hrad, ale preto, že to proste považuje za správne a potrebné. Jenk si to všimol a povedal mu, že vďaka tomu začína byť pripravený na obsluhovanie zákazníkov. Jenk veľmi chválil Trevorovu premenu a neušlo mu, že už dokáže oceniť aj tých, ktorí sú hierarchicky niekde dole. Mnohí ľudia sami seba stavajú na piedestál, cítia sa dôležito, lebo možno zastávajú nejaký post či funkciu a tých, ktorí sa starajú o bežný chod sveta okolo, berú ako niečo nevyhnutné a podradné. Jenk Trevorovi zdôraznil, že delenie sa na kasty je z pohľadu mágie nesprávne. Mág v sebe nesmie mať pocit nadradenosti. Má byť neutrálny a na každého sa dívať ako na bytosť s rovnakými právami a povinnosťami, ako je aj on sám. Raz mu k tejto téme povedal:

„Trevor, hodnosti, funkcie, ani hierarchické úrovne nič neznamenajú a sú tu len preto, aby bolo jasné, kto za čo nesie zodpovednosť a čo je jeho povinnosť. Nech je to hocikto, my im pripravíme jedlo, ktoré jedia rovnako a nezávisle od toho, kde v hierarchii sú. Bez nás by ostal hladný aj ten najvyšší, aj ten najnižší. A keď sedia za stolom a jedia, sú jeden ako druhý, ako keby boli nahí. Takže každý si zaslúži tvoju úctu, lebo si od neho a od jeho práce závislý. Rovnako on je závislý od tvojej práce a preto si aj on bude vážiť teba. Tým vzniká súlad a porozumenie. Potom si dokážeš vážiť aj svojho protivníka. Tým, že si ho vážiš, nebudeš ho podceňovať a vďaka tomu neurobíš chybu v boji. Keby si si protivníka nevážil, podcenil by si ho a mohol by si v boji prehrať a prísť o život. Toto všetko sa tu naučíš, ak budeš s úctou vnímať seba a s rovnakou úctou aj všetkých ostatných.  Každému preukáž toľko úcty, koľko on preukáže tebe. Tým si vytvoríš vnútornú rovnováhu. Mág bez vnútornej rovnováhy nie je mág.“

Trevor už začal chápať, v čom spočíva rovnováha, o ktorej sa učil na Hrade. Uvedomil si, že doteraz ju síce v sebe mal, ale nemal k nej priradený moment úcty. Nie že by si nevážil svojich učiteľov a majstrov, ale neuvedomoval si úctu v kontexte s rovnováhou voči všetkým všeobecne. Pripomenul si, že vlastne nemal žiadnu úctu ani voči Wilimu, keď naňho vtedy v lese tak vybuchol. Keby v sebe mal toto zvládnuté aj v kombinácii s trpezlivosťou, nenechal by sa vyviesť z miery.

Trevor bol zamyslený a Jenk ho nerušil. Chápal totiž, čo asi sa v duši a v mysli jeho nového kolegu a priateľa deje. Vedel, že prechádza vnútornou premenou. Trevor si sadol, sklonil hlavu a jemne ňou prikyvoval sám sebe a súčasne aj Jenkovi. Keď sa ozval, mal hlas plný porozumenia a rovnováhy a pritom aj pokory.

„Jenk, ja som to všetko doteraz chápal nesprávne. Spravil som síce na Hrade skúšky na Majstra, ale až teraz chápem, že to bolo len niečo, čo sa žiada od žiakov na prvej úrovni. Myslím, že musím na sebe ešte veľa pracovať, aby sa to, čo je vo mne, odzrkadlilo aj na mojich činoch. A to nie len v rovine mágie, ale aj v živote. Vlastne som len človek, čo sa naučil zvládať určité magické techniky na úroveň Majstra, ale ani zďaleka som nezvládal sám seba. Aj emócie dávajú teraz iný zmysel. Mám ich prejavovať podľa toho, ako je kde potrebné podľa situácie, ale pritom ich v sebe reálne nemám mať. Chápem to správne?“

Jenk sa na Trevora usmial a súhlasne pokýval hlavou.

„Áno, chápeš to úplne správne. Teraz sa musíš naučiť naozaj tak aj žiť. A to nie je jednoduché, pretože ak sa zamiluješ, celá tvoja rovnováha bude preč. Aj pre takýto prípad ťa však na Hrade učili správne sa prepínať. Ak toto ovládaš, tak sa aj v prípade lásky dokážeš dostať do svojej vnútornej rovnováhy. Len si musíš dať pozor, aby tvoja partnerka vtedy vedela, že ju neignoruješ, ale si v pracovnom móde. Ak to bude dievča, čo ovláda náš systém života, bude to v poriadku a pochopí ťa. Problém by mohol nastať vtedy, ak by to bol niekto z úplne civilného života.“

Trevor sa na Jenka prekvapene pozeral a nechápal, prečo dáva do súvisu lásku s rovnováhou. S týmto pojmom Trevor vo svojom živote nepočítal. Sám seba vnímal viac-menej ako vlka samotára, ktorý bude kráčať životom len tak, bez lásky. Samozrejme mal rôzne partnerky, ale stále to bral len ako krátkodobú vzájomnú príťažlivosť, ktorá skončila vášnivým milovaním a potom každý išiel svojím životom ďalej. Cítil potešenie tela a to isté doprial aj ženám, s ktorými takýto vzťah mal. V tomto smere bol džentlmen a rád aj dával, nie len bral. Avšak láska tam nikdy nebola, ani s ňou nepočítal. Spýtal sa Jenka, prečo si myslí, že by sa mal zamilovať, keď chce kráčať za svojím novým snom a stať sa Archivárom v Hrade. Dodal, že Anton tiež nemal a nemá partnerku, pokiaľ vie. Áno, na Hrade boli kolegovia, ktorí mali dlhodobé vzťahy, ale on sám o tom takto nikdy neuvažoval.

Jenk sa zasmial: „Trevor, ty si myslíš, že si imúnny voči láske? A čo tá červenovláska, s ktorou si sem vošiel?“

„Myslíš Briu? Veď s ňou som sa sotva trikrát videl a to sme spolu stratili len pár slov. Ja ani neviem, kto to je. Prečo si myslíš, že by som sa do nej mal zamilovať?“

Jenk trošku zvážnel a odpovedal:

„Pretože som vás dvoch videl a videl som, ako ti pri stretnutí s ňou búšilo srdce, nohy sa ti triasli ako čerstvo narodenému sŕňaťu a ani si poriadne nevedel, čo hovoríš. Hovorím ti, že ak sa s tou Briou s ohnivými vlasmi budeš stretávať, tak ti rozum odíde a budeš úplne mimo realitu. Ak by si potom o tú lásku náhle prišiel, ťažko povedať, či by si to dokázal prežiť. A ak by si to aj prežil, je otázne, čo by to s tebou urobilo. Vieš, Trevor, nikto nie je voči ničomu imúnny, pokiaľ tým sám neprešiel. A teraz nemám na mysli telesnú alebo umelú lásku typu „ty si sám, ja som sama, tak to dajme dokopy“. Hovorím o skutočnej láske, ktorá ťa bude ničiť a budeš kvôli nej robiť veci, ktoré to pokazia a nakoniec budeš trpieť. Hovorím o láske dvoch duší, ktoré sa jedna druhej naplno oddajú. Ešte si takú lásku nezažil a nevieš, čo to s mágom dokáže urobiť. V takej situácii aj mág začne byť nerozumný a jeho rovnováha sa nedá nastoliť ani tým, že bude chcieť prepnúť. Ak raz niekedy toto prežiješ a budeš mať túto skúsenosť za sebou, možno budeš vedieť v sebe nastoliť rovnováhu. Až keď prežiješ skutočne veľkú duševnú bolesť, sa naučíš byť pokojný aj vo vypätých situáciách. Pretože už nič na svete nebude mať takú emočnú hodnotu ako to, o čo si prišiel pri láske. Strata sa nahradí vnútornou prázdnotou, ktorá ti pomôže mať rovnováhu a emócie pod kontrolou.“

Trevor sa prekvapene díval na Jenka a tváril sa nechápavo. Opýtal sa, prečo mu to hovorí, keď to nijako nesúvisí s tým, čo sa tu má naučiť a čo tu má odčiniť za svoje chyby, aby sa raz mohol vrátiť späť na Hrad.

Jenk sa s trpezlivosťou jemu vlastnou podujal svojmu kamarátovi ďalej vysvetľovať, o čo mu ide:

„Trevor, toto všetko ti hovorím, pretože aj toto sa musíš naučiť, a tiež chcem, aby si sa pripravil na moment, keď sa zamiluješ a tvoj mozog nebude úplne správne fungujúci orgán. Kým neprejdeš aj takouto skúsenosťou, si stále ohroziteľný emóciami a samozrejme láskou. Tvoj druh je odjakživa nastavený tak, že najviac mágov ničia práve vzťahy a ich konce. A čo je najhoršie, prenášate to na svoje okolie. Ničíte všetko okolo seba a nehľadíte na dôsledky miesto toho, aby ste sa stiahli niekam do samoty a ukončili svoj život, ak sa už nedá bolesť zniesť, alebo sa tam s tou bolesťou vyrovnali. Nie, váš druh svoj hnev prenesie na ľudí, ktorí s tým nemajú vôbec nič spoločné. Potom škodíte celému svojmu okoliu. A ja chcem, aby si si zapamätal, že ak by sa niečo takéto stalo, nebude na vine ani Sieň svetov, ani Hrad, ani Laurence a ani ostaní. Budeš to ty, kto stratí hlavu a kto to pokazí, ak to náhle skončí. A vtedy musíš buď odísť do samoty a tam umrieť, alebo prežiť. Ak sa vrátiš a prežiješ, pôjdeš ďalej zničený a zlomený na duši, ale pripravený na boj a na realitu mágie.“

Trevor začal nesúhlasne krútiť hlavou a protestovať:

„A prečo si myslíš, že sa do Brie zamilujem? Odvtedy, ako ma priviedla naspäť ku Grobdemu, som ju už nevidel. A ja nemám čas sa po nej zháňať. Buď sa učím tu, alebo sa učím na izbe a zvyšok času som tak unavený, že som rád, keď môžem ísť spať. Na lásku, či by to už bola Bria, alebo hocikto iný, nemám čas. Za svoj život som už spoznal viacero žien a nikdy som sa nezamiloval. Myslím si, že nie som typ, čo by sa dokázal zamilovať. Áno, možno raz budem mať rodinu, ale aj to je málo pravdepodobné. Ak by k tomu došlo, možno si nájdem nejakú vdovu s deťmi a budem sa o nich starať a pomáhať im prežiť. To bude len v tom prípade, že sa mi nepodarí dostať sa späť na Hrad. A ani to nebude láska, ale to zrelá úvaha. Ak ju bližšie spoznám a zhodnotím, že s ňou chcem byť, pretože si rozumieme a budem žiť pokojný a vyrovnaný život. Bude to vzájomná potreba a úcta. A postarám sa o jej deti, ak ich bude mať, akoby boli moje vlastné. Jenk, takto nejako vidím svoj život a láska tam nikde nie je.“

Jenk sa vážne pozrel na Trevora a povedal mu niečo, čo nečakal:

„Trevor, nikto z vášho druhu nie je imúnny voči láske. Myslím si, že vy po láske priam túžite a neviete bez nej existovať. Ak si ju ešte nezažil, tak len nevieš, po čom máš túžiť. To znamená, že ešte ani zďaleka nie si pripravený na to, aby si smel zaujať Antonove miesto Archivára na Hrade. Až sa čudujem, že ťa Laurence a Tamia vybrali. Keď si ešte nespoznal celú škálu emócii, ako ich chceš reálne ovládať? Myslím, že by si sa ešte nemal vracať na Hrad, ale mal by si sa vrátiť naspäť k Wilimu, ak sa naskytne príležitosť. Pretože si emocionálne neúplný tvor.“

Trevor zostal v údive stáť, s otvorenými ústami sa pozeral na Jenka a celý zmätený sa opýtal:

„Ako sme sa vlastne dostali k tejto téme? A prečo mi o nej toľko rozprávaš? Chceš po mne, aby som spáchal samovraždu pre lásku, alebo čo? Asi mi unikla pointa a nechápem z toho, o čom sa tu rozprávame, vôbec nič.“

„Vidím, že si zmätený,“ odpovedal Jenk, „ale nie, nechcem, aby si spáchal samovraždu pre lásku, to nie. Avšak ak raz pre lásku umrieš, tak pochopíš prázdnotu a pochopíš, že už nič nebude také, aby si sa preto rozčuľoval v rovine vnútra. Áno, emócie ti ostanú, dokážeš sa aj nahnevať, ale reálne už nebudeš vo svojom vnútri v rovine Duše a Emočného Tela zraniteľný. Proste musíš umrieť, aby si sa znovu narodil a šiel svetom ako niekto iný. Až potom pochopíš celý rozmer života tvojho druhu. Až potom budeš pripravený prevziať zodpovednosť za životy iných a stať sa Archivárom. A potom budeš pripravený na vzťah založený s vdovou a jej deťmi. A dokonca sám seba budeš presviedčať o tom, ako si opäť zamilovaný, no láska to už nebude, bude to porozumenie a úcta. A budeš pripravený vedľa tej vdovy stáť a pomáhať jej s deťmi.“

Trevor ešte chcel reagovať, ale ich rozhovor prerušili zaujímavé bytosti, ktoré práve zavítali do Grobdeho siene a usadili sa na miesto v dosahu Jenka a Trevora.