Trevor sa nevedel vynadívať na Tiene a na to, ako Grobde s nimi komunikuje. Jenk urobil niečo, čo umožnilo aj Trevorovi aspoň čiastočne vnímať, o čom sa to rozprávajú. No ich komunikácia bola dosť strohá. Zachytil, že sa bavia o Ohnivých Sylfách a o otvorení akýchsi brán. Ostatné mu nedávalo zmysel. Odrazu sa Grobde stratil a postupne sa začali strácať aj Tiene. Trevor bol ako v tranze a Jenk sa mu musel dvakrát prihovoriť, kým sa spamätal. Pozrel sa na Jenka, akoby sa prebudil z nejakého sna a položil mu otázku, ktorá nijako nesúvisela s danou situáciou.

„Jenk, ty si mág? Teda, viem, že si mág, ale akej úrovne? A prečo tu robíš to, čo tu robíš?“

Jenk sa zasmial. Pochopil, že Trevor si začal dávať do súvisu jeho osobu so skutočnosťami, o ktorých mu hovoril a ktoré tu spolu zažili. Bolo toho skutočne veľa. Kým Jenk Trevorovi odpovedal, načapoval dve pivá, ktoré mali obaja v obľube a zavolal iného kolegu s požiadavkou o zastúpenie. Povedal, že si idú s Trevorom sadnúť a porozprávať sa. Na ich miesta prišli dvaja kolegovia, aby bol zastúpený aj Trevor, pretože už aj on v tomto podivnom spoločenstve plnil množstvo úloh.

Trevor a Jenk si išli sadnúť k stolu, kde predtým sedeli Tiene a pokojne si odpili z piva. Potom Jenk začal svoje rozprávanie.

„Trevor, som Ješandi a pochádzam zo sveta Ješa. Môj ľud sa dožíva veľmi dlhého veku a obvykle sa nikde a hlavne s ničím neponáhľame. Narodil som sa pred štyristo sedemdesiatimi siedmimi rokmi, ak to počítam cez čas v tvojom svete. Narodil som sa so schopnosťami mága a čo je aj v našom svete dosť zriedkavé, schopnosti ovládať mágiu u mňa rozpoznali už v prvých troch rokoch života. Väčšinou sa schopnosti mágov v mojom ľude začínajú ukazovať až po päťdesiatich rokoch života, opäť merané tvojím časom. Keď som dosiahol vek päťdesiat rokov, mal som už úroveň mágie zvládnutú v rozsahu, ktorú ty poznáš ako úroveň Majstra. A tak som rástol a vo veku stopäťdesiat rokov som dospel s úrovňou, ktorú ty poznáš ako Veľmajstra. Čo je opäť z pohľadu môjho národa veľmi, veľmi rýchlo. Tak sa rozhodli, že by som sa mal rozvíjať ďalej aj inou formou. A preto ma poslali sem, aby som sa učil nové veci. Som z pohľadu nášho sveta ešte veľmi mladý a potrebujem sa ešte dosť učiť. Moji učitelia mi síce vedeli sprostredkovať ešte istú časť našej mágie, ale sa rozhodli, že než ju absorbujem, bude dobré byť zdatný aj v mágii iných svetov. Mali totiž obavu, že ak by som vrchol tohto umenia dosiahol v našom svete, už by som nedokázal prijímať iné formy mágie.“

Trevor pozorne počúval, ale aby v tom mal jasno, prerušil svojho priateľa otázkou. Zároveň si pri kolegovi objednali ďalšie pivo.

„A prečo by si odmietal ďalšiu mágiu? Všetci sa predsa radi učíme nové veci.“

„Je to preto, že som sa narodil, ako som sa narodil – s dopredu rozvinutými predpokladmi na umenie mágie. A to sa aj v našom svete deje veľmi, veľmi výnimočne. Naposledy sa to stalo podľa našich záznamov dávnejšie, ako si pamätá najstarší žijúci Ješandi. A aj ten si to pamätá len preto, že žije tu hore na druhej galérii. Je to tiež mág, tak ako ja a keď mám voľno, často za ním chodím a rozprávame sa a súčasne sa tu od neho učím. Okrem mágie často spomína na našich predkov, ktorí už nežijú a tak sa dozvedám veľa o našej kultúre a histórii. Pretože aj môj ľud, akokoľvek sa nikam nenáhli, prechádza procesom vývoja. Samozrejme v porovnaní s vašou formou života to vyzerá, akoby sme sa tisícročia nemenili, ale my tú zmenu evidujeme. U nás sa jedinci podľa vášho merania času bežne dožívajú päťtisíc a viac rokov, takže zmeny sa u nás dejú z vášho pohľadu veľmi pomaly, alebo vôbec.“

Trevor opäť kamaráta prerušil a položil otázku: „Takže ty tu nie si za trest, ale aby si sa učil. A pôjdeš aj inam, do iných svetov? Alebo ti stačí, čo sa naučíš tu u Groba?“

„Veď ani Ty tu nie si za trest. Podľa mňa si tu preto, aby si našiel správny čas a spôsob, ako sa vrátiť na Hrad. Ak bude treba, ja pôjdem aj ďalej, ale zatiaľ som tu. Čo bude potom, neviem. Sledujem čas, ktorý plynie na mojom svete a pripravujem sa na dobu, kedy budem môcť ísť späť na svoj svet a tam dozrieť v úrovni našej mágie.“

„Dozrieť?“ opýtal sa trošku nechápavo Trevor.

„Vieš, keď dosiahnem istú úroveň mágie v tomto svete, tak sa po čase vrátim na náš svet a absorbujem našu mágiu do konečnej úrovne. Stanem sa mágom najvyššej úrovne v našom svete a následne zaujmem miesto medzi svojimi kolegami v rade mágov Ješu. V tvojom svete, Trevor, ten, čo sa stane Veľmajstrom, tiež dozrieva a postupne sa posúva cestou zasvätení, ktoré vaši zasväcovatelia vykonajú na jednotlivých stupňoch. To vieš dobre aj sám, ale čo nevieš, je, že v podstate sa učíte len po úroveň vášho šiesteho stupňa. A od toho, čo voláte Veľmajster, je už len na danom jedincovi, či sa dokáže posunúť vpred a niečo dokáže, alebo nie. Je to určitá forma dozrievania jedinca. My mágiu absorbujeme do seba a potom sa už len učíme ovládnuť a zdokonaliť techniky, ktoré sú v nás. Vy sa ich prácne učíte a než sa z vášho druhu vyvinie mág, treba na to veľa času. Na druhej strane, z vášho druhu sa mágiu môže učiť každý, kto má o to záujem. Stačí chcieť a veľa na sebe pracovať a dokážete sa dostať celkom slušne na úroveň vášho Majstra, aj keď nemáte žiadne špeciálne vlohy. U nás sa v tomto smere nikam nedostaneš, ak to nemáš ako vrodenú danosť. My na niečo vlohy buď máme, alebo nemáme. V tom je výhoda vášho druhu, že šancu má prakticky každý, kto chce. No váš druh trpí nedostatkom toho, čoho je zase u nás hojne navyše, a to je trpezlivosť. My máme trpezlivosť zakódovanú v  génoch. A preto sa len málokedy v nejakom rozhodnutí unáhlime. Tvoj druh nemá trpezlivosť a mnohí to vzdáte často práve vtedy, keď už máte na dosah pochopenie mágie ako takej. To je pre nás nepochopiteľné. A často to robíte z pre mňa záhadného dôvodu – kvôli vzťahom medzi vami. Ak sa zamilujete, necháte mágiu tak, ak sa v rámci lásky rozídete, opäť necháte mágiu tak. Ak sa vám prestane dariť, či máte problémy v živote, zvalíte to na mágiu. Nekonáte tak, akoby mágia bola pre vás prvoradá, ale akoby bola len prostriedkom k niečomu inému. A to je dôvod, prečo máte tak málo skutočných mágov, ktorí mágiou žijú a ktorým srdce bije v súlade s mágiou.“

Trevor sa zamyslel a povedal:

„V našom svete nie je málo mágov, ale idú rôznymi smermi a rôznymi cestami. Ale asi máš pravdu v tom, že mnohí to vzdávajú. Tak isto som to skoro vzdal aj ja – a to len kvôli emóciám.“

Jenk súhlasne pokyvoval hlavou a  dodal:

„Keby ste mali viac trpezlivosti a vytrvalosti a stanovili si mágiu ako svoj životný cieľ, takéto veci by vás nezlomili až do takej miery, aby ste mágiu zanechali. No ako som povedal, chýba vám vytrvalosť a trpezlivosť. Máš pravdu, že my k mágii nejdeme rôznymi cestami. My, ktorí sme na to predurčení, sa s mágiou už rodíme. Aj vo vašom svete sú príklady niektorých jedincov, napríklad z Hradu, ktorí sa ako mágovia už narodili a nezlomilo ich na tejto ceste nič a nikto. Je to však u vás veľká zriedkavosť.“ 

Obaja chvíľu mlčali a len si odpíjali z piva. Každý sa zahĺbil do svojich myšlienok. Pre oboch tento rozhovor mal aj iný rozmer – akoby spájal dva svety, Trevorov a Jenkov. Trevor videl vo svojej hlave dva svety a vnímal súvislosti z oboch súčasne. Sám pre seba vyslovil dve mená:

„Anton a Jeremy …“  

Jenk sa pousmial a odpovedal na nevyslovenú a nedokončenú myšlienku:

„Možno ťa to, priateľ môj, prekvapí, ale poznám Antona a samozrejme aj Jeremyho. Anton síce dozrel, ale neposunul sa vyššie, čo bolo jeho osobné rozhodnutie. To neznamená, že by sa nikam neposunul vedomostne, ale nepostupoval vyššie hierarchicky. Máte to u vás takto zvláštne nastavené. Keďže formálne nepatrí na samotný vrchol, je aj mimo pohľadu istých svetov. Anton proste chce len svoje knihy, zvitky, pergameny, chce sa venovať štúdiu a mať svoj pokoj. Jeremy je tiež zaujímavá bytosť, ktorá sa vo svete, či dokonca vo svetoch pohybuje. Ako by bol doma všade, kde sa dostane. Jeremy nie je tým, koho vidíš ty. Jeremy vlastne ani nie je Jeremy. Ale to pochopíš, až príde správna doba. Jeho tajomstvo nespočíva len v tom, čo si už dávno odhalil, že to nie je len radový Majster, ale že je za tým celým aj niečo iné.“

Trevor venoval Jenkovi prekvapený pohľad, no viac sa už o tejto téme nedozvedel. Takto spolu ešte dlho sedeli, pivá pribúdali a Trevor sa dozvedal veľa nových skutočností o svojom priateľovi, o tom, ako sa tu v Sieni Svetov učí, ale aj o Grobdem a o tom, že patrí medzi velikánov v oblasti mágie na mnohých svetoch.