Inde hlboko v lese kráčal Wili so svojím stádočkom kôz a spolu s ním teraz kráčal aj Trevor. Tiež sa nevyhol tomu, aby sa učil, ale on tentoraz nesedel nad knihou, ale kráčal vedľa Wiliho a počúval slová výučby.

„V tento čas sa hranica medzi duchmi, bytosťami Tieňov, živými ľuďmi a tvormi troch ďalších svetov zužuje. V záhradách sa zakopávajú do zeme jablká pre duše tých, čo umreli v tom danom roku. Na svetoch, kde jestvuje zima, sa počas zimného slnovratu tiež rodí nové Slnko, aby získalo novú energiu.

V túto noc sú sily temnoty najslabšie a zlo si hľadá obete pre získanie nových síl na ďalší nastávajúci rok. …. Zem sa tiež otvára energii zo slnka, aj preto môžu z neviditeľného sveta vystúpiť všetky bytosti. Pamätaj si Trevor aj to, že počas slnovratnej noci sa rodí Zlaté papradie. Rozkvitne presne o polnoci a kto ju odtrhne, stane sa neviditeľným a uvidí všetky poklady. Aké sú to poklady, to zistíš sám, ak to dokážeš – ak dokážeš nájsť Zlatú papraď .“

Trevor veľmi pozorne počúval a pri zmienke o zlatej papradi sa ozval:

„Wili, a ako nájdem Zlatú papraď a ak ju nájdem, nechcem vidieť poklady, ale chcel by som navštíviť iné bytosti v ich svetoch. Tie bytosti, ktoré okolo nás nevidíme kvôli času, ktorý nás oddeľuje. A tiež by som chcel cestovať medzi tými ich svetmi. Musí to byť úžasný pocit stretať iné bytosti v ich svetoch a byť s nimi v ich svete a učiť sa od nich ich umeniu mágie. Síce som Grobdeho videl, počul, zažil i veľa som sa naučil, no aj tak byť priamo v iných ako fyzických svetoch je zrejme úžasné. Vieš, vieme cestovať medzi svetmi Xjardu, Ješandi, Kerč, ale ísť pre zmenu ku nim tak, ako oni vedia prekonať ten čas, čo nás oddeľuje, a vedia prejsť sem do našich svetov, by bolo úžasné, nie?“

Wili sa pousmial nad tým, čo mu jeho mladý učeň povedal. Pochválil ho za to, že nemá záujem o svetské poklady, ale že sa zaujíma o iné hodnoty a veci, ktoré sú pre jeho budúcnosť dôležitejšie.

„Nuž Trevor, ak budeš takto pozorne pokračovať, čoskoro sa Ti bytosti ukážu aj v tomto svete. A myslím, že sa môj dobrý kamarát a kolega Laurence postará o to, aby si si bytostí užil ešte dosť. Avšak teraz môj mladý priateľ mi ešte venuj pozornosť, nech Ti porozprávam ešte niekoľko dôležitých vecí a potom natrháme bylinky, pre ktoré sem prišli, a pôjdeme späť za Briou, aby nemala už o nás strach. Takže, ešte Ti poviem o slnovratnej noci.

Dievčatá sa v slnovratnú noc zdobia opaskami upletenými z paliny. Palinu začnú zbierať tri hodiny po západe slnka a musia skončiť najneskôr dve hodiny pred východom slnka. Ak potom chceli ďalšie noci snívať o svojom vyvolenom a mať pritom pokojný spánok, dali si deväť kvetín valeriány pod vankúš. Alebo si dajú pod vankúš vždy zelené imelo. Tieto sny si však treba jasne pamätať, lebo sa stanú skutočnosťou v ich životoch. Ak chcú pozmeniť niečo, čo sa im prisnilo, nesmú ten sen zabudnúť, a ak príde ten daný okamžik, vedia sa vo svojom osude správne rozhodnúť, čo ďalej. A tým zmenia svoj osud, ktorý videli vo svojom sne.“

V tom Wili uvidel, čo hľadal, rastlina menom – Meniaca sa rastlina. Bylina bola bordová a o chvíľku zelená a potom červená – každú chvíľu mala úplne inú farbu.

Kvety však chránili zlatožlté hady s rubínovými očami. Niektoré sa vztýčili a iné len pozorne čakali, čo sa bude diať. Boli všade okolo kvetov Meniacej rastliny a jasne dávali najavo, že nemienia odísť a ak niekto prekročí pomyslenú hranicu, okamžite zaútočia na votrelca. Trevora však čakalo ďalšie prekvapenie a to v podobe toho, čo započul. Wili sa začal s hadmi rozprávať. Začal komunikovať s nimi v ich jazyku. Počul sykot a sykot bol opätovaný. Wili sa potom otočil ku Trevorovi a povedal mu:

„Hadahah, matka Zlatých hadov a Strážcov Meniacej sa rastliny nám umožní nabrať si z listov rastliny. Poznám sa s ňou celé veky a máme dobré vzťahy, odkedy som jej raz pomohol uchrániť jej hniezdo s vajíčkami. Musela raz strážiť novo vyklíčené rastliny a súčasne svoje hniezdo vajec. Tak som sa jej ponúkol, že jej postrážim hniezdo, aby pokojne mohla strážiť novo vyklíčené rastlinky. Odvtedy sme sa postupne skamarátili a to, čo sa Ti zdalo ako výhražné sykoty, boli pozdravy na uvítanie. Vieš, keby chceli na nás zaútočiť, už by tak urobili dávno. Oni nie sú naklonené tomu, aby sa ktokoľvek priblížil ku Meniacim sa rastlinám. Ak by si ich útok aj prežil, ich rubínový pohľad by Ťa prenasledoval do skorej smrti. A smrť by prišla počas temnej noci a jediné, čo by si videl, by boli ich plápolajúce rubínové oči. Preto si daj pozor, ak pôjdeš len okolo a nechceš nijako ohroziť rastliny, ani si ich nemusíš všimnúť. Po pravde neviem, ako to vedia, kto si ide po rastlinu a kto nie. Akoby vedeli čítať myšlienky. Toto tajomstvo my však Hadahah neprezradila a myslím, že nikomu okrem svojho rodu to ani neprezradí. Od pradávna sú Zlatí hadi strážcami Meniacej rastliny.“

Trevor pozorne počúval a pritom sledoval hady. Strach nemal, vedel, že môže byť kľudný a tak len počúval a pozoroval. Keď Wili dohovoril, opýtal sa, prečo hadi, Zlatí hadi strážia Meniacu sa rastlinu? Wili mu s úsmevom odpovedal:

„Strážia ju preto, lebo Meniaca rastlina ich vraj zachránila pred vyhynutím. Toto je niečo ako dávne spolužitie v prospech oboch. Zlatí hadi chránia Meniacu rastlinu a ona chráni ich pred vymretím rodu. Zlatí hadi by už vraj nejestvovali bez Meniacej sa rastliny.“

Hady sa zrazu akoby stratili, a to nevedno, kde. Jeden okamžik tam boli a ďalší boli preč. Na to Wili vyzval Trevora, aby si šli nazbierať listy Meniacej sa rastliny a následne Wili požiadal Trevora, aby nabral z neďalekého potoka do džbánov vodu a zalial rastliny.

Keď Trevor skončil zalievanie kvetín, pobrali sa preč. Vtom, ako sa otočili na odchod, ozvala sa Hadahah. Wili spozornel, lebo nebolo jej zvykom, že by sa ukazovala pri jeho odchode. Obvykle sa Zlaté hady stratili nevedno kam, presne tak, ako sa pred tým zjavili nevedno odkiaľ.

Toto správanie Wiliho prekvapilo a bolo mu jasné, že sa muselo niečo stať, keď ho Hadahah oslovila. Najprv presne nechápal, o čo ide, pretože mu hovorila niečo o tom, že zachytila nebezpečenstvo. Nechápal presne, aké nebezpečenstvo myslí, hoci rozumel celkom dobre jej reči.

Hovorila mu, že niekto zničil jedno hniezdo Zlatých hadov. Wili zostal zaskočený, pretože ničiť Zlatým hadom hniezda bolo nielen hlúpe, ale aj nezodpovedné. Boli to vzácne hady, ktoré mali mladé len raz za presne dvetisícsedemstopäťdesiat pozemských rokov, teda za päťstopäťdesiat Xjardských rokov. Čo ho však zarazilo v tom, ako ju počúval, bolo to, že mu povedala, že vlastne netuší, kto zničil jej hniezdo s nakladenými vajíčkami. u Zlatých hadov je zaujímavé aj to, že si vzájomne chránili svoje hniezda. Bolo to od čias, keď jej Wili kedysi veľmi dávno pomohol uchrániť posledné hniezdo a tým pomohol zachrániť populáciu Zlatých hadov. Hlavne však prispela o záchranu posledného páru Zlatých hadov aj Meniaca rastlina. Hadahah to brala tak, že keď Wili pomohol uchrániť vtedajšie jediné hniezdo, tak je spolu záchranca rodu Zlatých hadov – strážcov.

Ak sa to dá tak nazvať, tak od tej doby nastalo medzi nimi pevné priateľstvo. Vzájomne si dôverovali a to, že sa zjavili ako ochrancovia pri Meniacej sa rastline, nebolo kvôli Wilimu, ale pretože tam bol aj Trevor. Populácia sa uchránila tak, že prežili tí jedinci, ktorí sa vyliahli v uchránenom hniezde, a keď dospeli, mali ďalšie hniezda.

Hadahah Wilimu práve hovorila, že jedno hniezdo, ktoré strážili veľmi precízne, zničila neznáma sila. Tá sila bola neviditeľná – teda skoro neviditeľná, pretože spektrum vnímania Zlatých hadov ich rubínovými očami bolo za hranicou toho, čo bežné bytosti svetov poznajú. Pre toto bol Wili tak veľmi zaskočený, že niekto sa pustil ničiť hniezdo a hlavne, že Hadahah nevedela povedať, čo alebo kto zničil jedno ich hniezdo.

Hadahah ho teraz varovala, aby si dal pozor, že podľa nej preniklo do sféry ich sveta niečo zlé. Lenže pod slovom zlé sa dalo chápať toho veľmi veľa. Wili sa opýtal, ako by jej vedel pomôcť, ale Hadahah len trvala na svojom, aby si dával pozor, a miesto toho, aby žiadala pomoc sama, ju prisľúbila Wilimu a povedala:

„Zlo je tu a keď bude treba, pomôžeme Ti. Po ceste Ťa budú sprevádzať moji vnuci, hadí bojovníci, ktorí vedia zlo vidieť na úrovni sotva znateľného videnia. A ver, že sila príde, ona je však len posol svojho pána. Posla zastavíme, ale pána samy nezastavíme. Potrebujeme pomoc, pomoc zo svetov, kde pôsobí Cestovateľ.“

Po tých slovách sa Hadahah stratila presne, ako sa zjavila, v jeden moment bola tam a v druhý už nie. A ani len vlnenie vzduchu nenaznačilo, že sa niečo také udialo. Trevor sa pozorne díval a učil sa zároveň. Rýchlo sa učil tieto nové a zvláštne prírodné jazyky a skoro všetko po chvíli ku svojmu podivu porozumel. Avšak zjavenie sa a zmiznutie Hadahah v ňom vyvolalo úžas a nedalo sa mu neopýtať:

„Wili, ako to Hadahah robí, že sa tak zjaví a stratí v jeden okamih?“

„Hadahah vlastne nemizne, ale vie sa pohybovať v časovom spektre. A teraz je chvíľočku buď tam, kde sme boli pred chvíľou, ktorá už uplynula, alebo je chvíľočku pred nami a preto ju nevidíme, ale ona nás napriek tomu vidí. No ale poďme, mám veľmi vážny pocit, že sa na nás valia problémy, ktorým budeme musieť čeliť skôr, ako som to čakal.“

Odišli čo najrýchlejšie vzhľadom na to, že aj keď bol Trevor mladý a silný, nevedel úplne držať s Wilim tempo. Tempo však bolo určite rýchlejšie, ako keď išli tam, pretože sa po ceste Trevor aj veľa učil.

Za dva dni razantnej chôdze sa dostali ku domčeku. Tam sa im ukázali štyri Zlaté hady, ktoré s nimi poslala Hadahah. Povedali Wilimu, že sa vracajú späť a aby bol pozorný, lebo začínajú registrovať prejavy sily, pred ktorou ho varovala Hadahah. Wili im poďakoval v ich reči a rozlúčil sa s nimi. Následne sa zvítali s Briou a Wili sa pustil roztriediť Meniacu sa rastlinu do vreciek, ktoré boli upletené z bylín.

Časť sa rozhodol poslať Kornélii a aj Fantusovi a jednu časť určil aj Grodbemu. Položil pletené bylinné vrecká na stôl a vyslovil mantry, ktorými odoslal preč vrecká. V jeden moment tam boli a v druhý už nie. Potom mrkol na dvoch mladých ľudí, ktorí si pozorne všetko zapisovali do svojich kníh mágie, každé slovíčko mantry. Keď dopísali, povedal im:

„Tak, ak sa nemýlim, o chvíľočku sa nám ozve Kornélia. Grobde a Fantus sa tým unúvať nebudú.“

Chvíľočku čakali a zrazu ich Wili upozornil:

„Aha, Kornélia síce mešká, ale už sa ukazuje poryv vzduchu.“

Pred Wilim sa zrazu pohol vzduch. Bolo to akoby sa najprv zhustil a potom sa stal skoro hmatateľný, zahrali v ňom všetky farby dúhy a potom bol už len priezračný. Wili nič nerobil, len čakal. Vedel presne, čo teraz bude nasledovať. Vedel, že sa zjaví Kornélia.

No než sa tak stalo a ona sa objavila v zrkadlení, ozval sa pred ním výbuch. Bol tak silný, že ich všetkých zrazil k zemi. Kozy sa rozutekali smerom preč od výbuchu.

Tlaková vlna zasiahla aj okno, ktoré bolo dielom matného kovového zrkadla zo strany Kornélie a preniklo aj ku nej.